• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Veríte na osudovú lásku?

23. februára 2017 
douglas,ja naozaj nechápem tie výpady,nevidím nič zlé na tom,že mám spomienky na svoju lásku z puberty,boli ame deti,moj muž ju tiež má,dokážeme sa spolu o tom baviť,milujeme sa,sme spolu 20 rokov a spolu zostarneme,ale proste sú city,na ktoré sa nedá zabudnúť...čiste platonické...nie sme roboti.A súhlasím so všetkým,čo napísala bejby :wink:
17. okt 2009 o 19:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
frisbee ty si taky moj milacik dufam ze ked vyrastiem budem ako ty :wink:
17. okt 2009 o 20:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: :grinning: :grinning: keď ja som moc nevyrástla...výška trpaslíka :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:
17. okt 2009 o 20:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
17. okt 2009 o 20:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
svět opravdu není černobílý a lidé jsou různí,stejně tak jejich osudy a životní situace....já vím jaký je rozdíl mezi osudovou láskou a jinou....ta jiná bude navždy jen ve stínu té osudové...nikdo pro nás nebude lepší...to ovšem neznamená,že bychom s osudovou láskou dokázali žít...někdo měl to štěstí,že si ji vzal a dokáže s ní žít a je šťastnej....někdo ne....tak aspoň vzponíná nebo doufá,že třeba jednou...vlastně možná taky ještě doufám.....
17. okt 2009 o 20:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ahojte...ja som za svoju osudovu lasku vydata :dizzy_face: Podla mna je rozdiel lubit a lubit osudovo. Ale asi to pochopia len ti, ktori prezili oba tieto "druhy" lubenia. Ked som odchadzala od mojho priatela nikto ma nechapal, vlastne ani ja som to vtedy poriadne nechapala, opustila som kvoli mojmu osudovemu svoje istoty, rodinu, pracu, priatelov, odisla som za sovjim osudovym za ocean. Vedela som ze to co citim, druhy nechapu, jednoducho to bolo nieco medzi nami dvoma, nieco velmi silne co nas tahalo k sebe. Uz na zaciatku sa vynorili take prekazky, ze keby som nemala "zatemneny" mozog osudovou laskou, tak na to kaslem...bolo to fakt silne...ale spolu sme to zvladli.
Ja jednoducho citim, ze moj manzel je moj osudovy partner.
Castokrat sa mi sniva o mojom byvalom priatelovi, je to velmi zivy sen...zobudim sa s takym pocitom, ze ok...no mam pekny zivot, ale nieco tomu chyba...a potom sa preberiem uplne a zisitm ze vedla mna lezi moj manzel a do noci mi zasvieti slnko, spadne mi kamen zo srdca a viem, ze uz viac sa stat nemoze :dizzy_face:
17. okt 2009 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
blumka :dizzy_face:
17. okt 2009 o 21:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
blumka..... :stuck_out_tongue_closed_eyes: :wink:
17. okt 2009 o 21:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Blumka, presne tak :wink:
17. okt 2009 o 22:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Barchee, ja som ani nemala ten vek, aby mi tikali biologické hodiny, ale urobila som to. Chcela som mať vlastnú rodinu, bála som sa samoty, ktorá ma sprevádzala toľko rokov.. Veď napíš, keď bude čas :slight_smile:
17. okt 2009 o 22:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Chcete vidiet super film? Pozrite si toto je to o osudovej laske, prave to pozeram a ani nedycham... :astonished: :dizzy_face:
Nicole Kidman to super zahrala... http://www.imdb.com/media/rm679845120/tt0337876
18. okt 2009 o 00:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
laska pekny pribeh! :wink:
18. okt 2009 o 11:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myw,ale kde ho stiahnem :confounded:
18. okt 2009 o 13:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to je pěkné téma :slight_smile:
18. okt 2009 o 14:54  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má vo februári 2014  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Chcem iba tolko napisat aby ste si nenechali ujst osudovu lasku :frowning2: ja som to tak urobila no a dodnes ma to veeeeeelmi boli
18. okt 2009 o 15:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Angyalok, sory, ale toto fakt nechápem. Vo svojej téme si tvrdila,že si náhodou veľmi ,,šťastná" a tu zase, ako ťa véé..ľmi bolí nešťastná osudová láska. Ako sa to vôbec dá? Podľa mňa buď jedno, alebo druhé. :fearful:
18. okt 2009 o 15:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
luise ano som s manzelom stastna ale hlboko v srdci je tam aj on a je tomu uz viac ako 5 rokov ale zabudnut sa neda,chcela som boh mi je svetkom ale neda sa :frowning2:
18. okt 2009 o 16:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Angyalok, ako veľmi ti len rozumiem!!
A strašne som sa nasmiala na tom, že každá žena má svojho Pištu Hufnágela a veľmi mi to pomáha aj počas dňa, keď mám výčitky, že mám dobrého manžela, ktorý ma tak ľúbi a myslím na Neho. Ale Pišta rozoženie v tej chvíli všetky výčitky a chmáry :grinning:
18. okt 2009 o 21:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, ja sa tiež podelím o svoj príbeh. Ja keď som sa zoznámila s mojim terajším manželom, povedala som si, že s takým sa už viac nechcem stretnúť. Z nejakého dôvodu sme si však naďalej písali. On, ako mi neskôr povedal, sa vraj do mňa straašne zalúbil hneď na prvom rande a preto bol taký tichý :slight_smile: A ja som si myslela, že je to nejaký trulo. Boli sme potom spolu ešte asi 2x vonku, ale nejak extra ma to neoslovilo. Raz sme sa dohodli, že pôjdeme do kina a tam som sa doňho strašne zalúbila. Ale tak nenormálne, že ja som sa celá zmenila. Dovtedy hanblivá a nesmelá, bývalým priatelom trvalo večnosť, kým sme sa dopracovali k puse, alebo k niečomu podobnému. A pri ňom? Ja som mala neustále potrebu ho bozkávať, hľadieť naňho, byť s ním :slight_smile: Absolútne zalúbenie. Úplne vo všetkom sme si porozumeli. V každej oblasti života, hovoríme spolu o všetkom, ale fakt o totálne všetkom na svete, ohovárame spolu ludí, nakupujeme spolu oblečenie, všetko robievame spolu. O ničom nemáme problém hovoriť jeden pred druhým. A hlavne ma teší, že mi často hovorí ako ma miluje :slight_smile: To sa dobre počúva. Dokonca naše fotky ako malých detí sú veľmi podobné, v detstve sme sa podobali ako dvojičky, často je problém rozlíšiť, ktorá fotka z detstva komu patrí :slight_smile: Takže podľa mňa toto osudová láska je. A keď sme začali spolu chodiť, ja som vtedy povedala, že toto je ten pravý, ten za koho sa raz vydám a budem s ním mať deti. Nie že chcem (ale samozrejme aj to) ale že to tak proste je a bude, že to tak cítim. A vyplnilo sa. Síce dnes si pripadáme, akoby sme sa poznali 100 rokov a sme spolu len 4,5 roka, ale rutina k nám ešte neodrazila a všetko klape :slight_smile:
19. okt 2009 o 20:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Megi, měla jsem stejný pocit na prvním rande se svým manželem... :wink:
Angyalok, moc ti rozumím :pensive:
21. okt 2009 o 10:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: Ahojte,dnes som objavila túto super stránku a neviem sa od nej celý deň odtrhnúť :grinning: táto téma je fakt sila,ale vlastne nájdeme sa v nej každá,preto sa rada podelím o svoju skúsenosť a možno keď to dám na "papier" poviem si sama sebe,ty si blbá :frowning2:
Svojho manžela som stretla na mieste,kde on bol prvý krát a vedeli sme,že toto spoznanie bolo osudové,sme spolu krásnych 15 rokov,máme dieťa,spokojný život,spoloočné záujmy,dobré zamestnania,lúbime sa a hovoríme si väčšinou o všetkom....je to úžasný chlap,pri ktorom viem,že keby sa mne niečo stalo,je z neho ešte aj druhá mama pre dcéru....
ale,pre 7 rokmi mi predstavila rodiiná známa svojho priatela...neviem,čo sa vtedy stalo,asi fakt,keď prebehne vašim telom zimnica a neviete odtrhnúť pohlad od toho chlapa,v živote sa mi nestalo,že keď sa s niekým rozprávam hovorím tak otvorene ako s ním a kolkokrát si poviem to načo som hovorila? On už má takisto svoju rodinu,spokojný život,ale nespočetne krát sa mi s ním snívalo a viem,že rozmýšlal aj on o mne...ked sa rozišiel s priatelkou,snažil sa,aby som odišla s ním,ale rozum zvíťazil,lebo viem,že my dvaja by sme spolu žiť nemohli,máme rovnaké prchké povahy,obidvaja tvrdohlaví. Milujem sa s ním rozprávať,občas si zatelefonujeme,vidieť asi radšej nie,nech sa osud nepokúša.
Milujem svojho manžela,je mi oporou,kamarátom,môžem sa naňho spolahnúť,ale v osude asi každej ženy je muž,ktorému by sa radšej mala vyhnúť a obísť ho....
ďakujem,že som tu stretla príjemné ženy a obdivujem a rada čítam hlavnie mywiel :wink: anjeli sú krásna a veľmi tajomná vec..
21. okt 2009 o 20:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Lenorka, určite sa mu radšej vyhýbaj :slight_smile: Keď máš tak krásne a pevné manželstvo, nie je dôvod chcieť niečo iné, lebo pravdepodobne by to už nebolo lepšie ako to, čo máš. Je to úžasné, že ti bolo dopriate mať také manželstvo! U nás to nie je také šťastné a úžasné, ale stále mám viac, než väčšina ľudí na tejto planéte, tak sa radšej nechcem rúhať.
1. nov 2009 o 21:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte dievčatá,
neviem či môj manžel je osudová láska,ale keď som si ho brala, tak som nemala strach že by sa zmenil, a je tomu tak aj po dvoch rokoch manzelstva, veľmi ho ľúbim....a vždy sa snažím aby bol šťastný....pri mne, s týmto vedomím som si vzala, aby som ho urobila šťastným....veľa sa rozprávame sme si jeden druhému oporou....a stále každý deň sa pobozkáme....akokeby sme spolu chodili...jeden druhému sme oporou a navzájom sa potrebujeme.
Možno to už nie je také zaľúbenie ako na začiatku, ale vždy po ňom túžim aj on po mne....hlavne keď sme dlhšie od seba:slight_smile:)

ja len toľko...neviem či je to osudová láska, ale chcem s ním zostarnúť:slight_smile:)
2. nov 2009 o 09:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Koľko ste spolu, Zuzka? Je to príklad čistej lásky, čo k nemu cítiš, nádhera.
2. nov 2009 o 21:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby,poprecitani vasich vsetkych prispevkov mam zmiesane pocity......
presne prezivam take obdobie ze neviem co je spravne a co nie,teda moje pocity su jasne a srdce mi kaze nieco uplne ine ako myslel,mozno mi prave vy pomozete najst cestu spravnym smerom,moj pribeh je mozno pre niektore cudny a budu si mysliet ze je to len prvotny osial ktory prejde ale neviem,posudte sami
s priatelom som 7 rokov,mame krasnu 3 rocnu dcerku,byt,pracu,priatelov,rodinu,proste kazdy si mysli ze idealny par,no vlastne doteraz bol.Nikdy by som nepovedala ze sa mne moze nieco taketo stat,priatela som milovala ale casom sme sa dostali do takej klasiky ale nikdy som si nestazovala az doteraz......
Stretla som cloveka,ktory mi obratil svet naruby,nebranili sme citom a prislo to do takej fazy ze nemozeme bez seba uz byt,kazdy mame svojich partnerov,dieta ale aj napriek vsetkemu neviem existovat bez seba,je to clovek ktory mi absolutne vyhovuje vo vsetkom,dokazeme prerozpravat celu noc,mame spolocne zajmy,nazory,proste si myslime ze jeden pre druheho sme stvoreny,zo zaciatku sme sa to snazili obmedzovat ale nakolko byvame v jednom baraku a on rovno podomnou sa to neda a vlastne ani nechceme,problem v tomto vsetkom je ze zacinam mat vycitky zo svojho zivota aky zijem,nikdo nic netusi,ani moja najlepsia kamaratka,rodina,je to tazke zit v takomto strese pre nas oboch.Podvadzam svojho priatela ktory nic netusi on svoju priatelku a planujeme si spolocny zivot,je to voci nim nespravodlive strasne aj voci nasim detom ale neviem city su prevladaju nad rozumom....neviem co bude dalej......bojim sa toho ale milujem ho
2. nov 2009 o 22:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
osudová Láska? :wink: ja ju mám vo svojom manzelikovi :wink: a On ju má vo mne :wink:

podelím sa s vami ak dovolíte i s mojim stretnutím sa s Osudovou Láskou :wink: ale pochopit sa to dá iba srdcom
:wink:....

...moje srdce ma vzdy tahalo do zahranicia, ako nahle som dostudovala na Slovensku,tak som odisla,no najskor do Ciech a potom som citila,ze to ma byt Mnichov....prenádherné Bavorské mesto.....bola som v tom case zasnubena, velmi tazke roky to vtedy boli......a nikomu som neverila,ze na mna este len caká pravá Láska......ja som mala akoby lupienky na ociach.....osud rozhodol a ja som odisla,najsokr prve 3 mesiace som bola ako aupair 30km od Mnichova,ale jedneho dna som isla na vikend do mnichova stretnut kamosky zo Slovenska...isli sme v tu nedelu do kostola,kde sa sluzila slovenska sv.omsa.....po sv.omsi sme kracali k metru a len sme vosli do podzemia, zbadala som skupinku,tiez boli slovaci ,ktori este pred nami odisli z kostola.......a zrazu prisiel ku mne On, s nádhernými hnedymi, hlbokými ocami, v ktorych sa odzrkadlovalo velmi dobré srdce......a spytal sa ma odkial si? odpovedala som a On ze take modré oci mozu byt len odtial...:wink: bola vtedy zima,bola som zababusena do salu,ciapky :wink: bolo vidno len moje oci :wink: prislo metro a my sme si sadli oproti sebe...
spytal sa ma ,co robim v nemecku...tak som mu povedala,ze mám plány...naucit sa nemecky a zarobit na sny.....:wink: a On povedal,ze sa musim potom vydat za bohateho nemca ak mam velke sny :wink: a ja som mu odpovedala: ja som uz zasnubena... a v tom akoby zasiahol ostry sip moje a Jeho srdce....tak neuveritelne ma tato veta zabolela a v tom mi povedal hlas mojho srdca: On je tvoja pravá Láska...
On zostal smutný......a isli sme zas vlastnou cestou.....ale v mojom srdci stále znela veta: On je tvoja pravá Láska....
no za par dni sme sa opät uvideli na salse :wink: a opät......potom sme sa zacali prechadzat a On mi ukazoval nádherne záhrady v mnichove pri západe slnka..... a ukazoval mi Mnichov.... hrali sme stolny tenis, hrali sme karty :wink: tulali sme sa po mnichove,pretoze sme nemali sa kde schylit ani v mojej ubytovni ani v Jeho sa nedalo....par tyzdnov ubehlo......
a vtedy som vedela,ze sa musim rozhodnut......nasledovat svoje srdce? a zahodit roky za sebou?
Jedna otazka mojej kamaratky mi vtedy pomohla...."spomen si na dni,kedy si s byvalym bola stastna..... a ja som si nespomenula ani na jeden den...
a zrazu mi spadli lupienky z mojich oci a ja som vedela,ze minuly vztah bol velký omyl v mojom zivote......bola to moja skuska..... predtym som mala jedneho dna sen, mala som svadbu s byvalym a mala som povedat ano alebo nie, a pocula som hlas ako vravi povedz nie! a ja som povedala nie a utiekla z kostola a zrazu ked som davala prec svadobne saty som pocula opät ten hlas a povedal: na teba caká iný muz......a vtedy som pochopila vsetko.......ten sen bol este na zaciatku,este sme sa velmi nepoznali.....a v jedno rano, ked som Mu mala povedat rozhodnutie, mali sme sa stretnut na zaciatku jedneho velkeho parku, ked som vystupovala z autobusu sa zrazu predomnou objavila obrovská Brána,ktora sa predomnou otvorila a ja som mala vojst dnu......a ked som vosla, objavila sa predomnou tak nádherná obrovská Luka a Hlas ktori hovori: chod!...a ja som sa po tej Luke rozbehla......a ked sa ten obraz stratil predomnou, ja som vedela,ze som sa rozhodla správne :wink:
moja osudová Láska...... milujeme viac ako vcera a menej ako zajtra.......sme spolu uz takmer 6 rokov :wink:
a sme velmi stastní,ze sa máme....:wink: sme takí rovnakí a predsa odlisní.....
...drzime sa nielen za ruky, ale tvoríme jedno srdce a jednu dusu.....:wink: vzájomne.......
...bol to velmi tazký boj,ale oplatilo sa bojovat pre osudovú Lásku,ktorú clovek stretáva väcsinou len raz v zivote.....ale Láska sa musí kazdý den zivit :wink: cez vzájomné sa darúvanie v jednoduchych úkonoch srdca....
stretla som osudovú Lásku a zijem ju....kazdý den a kazdú hodinu.....a kazdým úderom mojho srdca......v mojom srdci bije Jeho srdce a v Jeho srdci moje srdce.......
3. nov 2009 o 20:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Smaily......... krásne! :dizzy_face: :dizzy_face: :wink:



Saluka, nie si len unavená zo stereotipu, v ktorom žiješ? :frowning2:
3. nov 2009 o 20:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ja som o osudovej neviem ci laske sem uz pisala...tento vikend sme sobotu vecer straviili spolu aby ste si nemysleli ze nieco ozaj spolu mame...no len sme sli von a super sme si pokecali na hojdacke v jednom podniku pod dekou a kecali sme asi dve hodiny..potom sme sli do karaoke baru a tam sme spievali o stosest a jsom dostala energiu na mesiac minimalne...je to moj milacik...taky naozajstny, pokecame o vsetkom a ja dostanem taky prival energie ze hotovo...naozaj kamarat pri ktorom mi staci ho vidiet...svojho muza milujem aby ste ma nahodou neodsudzovali,toto je len kamarat...potrebovala som sa len vypisat ze je to ok...niekedy mam pocit ze nase kamaratstvo sa kvoli tomuto nasmu zvlastnemu vztahu skonci ale je silnejsie ako nase pocity a ja verim dokonca viem ze tento priatel ma nikdy neopusti :wink:
3. nov 2009 o 22:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Smaily naozaj krasny pribeh ako z rozravky :slight_smile:
luisi ja neviem,niekedy si prajem aby to bol ten stereotyp ale cim viac sa stretavame tym vic sa do vsetkeho zamotavam....
4. nov 2009 o 10:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
roselitka sme spolu skoro 4 roky z toho 2 a niečo sme manželia.....možno...neviem či medzi nami je telepatia, že viem na čo myslí.....ale viem jedno že mu môžem čokoľvek povedať...aj on mne...sme tu jeden pre druhého:slight_smile:))

veľa šťastia a lásky všetkým:slight_smile:)
4. nov 2009 o 16:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok