Chyba je vo mne. Uvedomujem si to a snažím sa ju riešiť, len neviem ako.
Ako keby som nežila svoj život. Neustále uvažujem, predstavujem si, rozmýšľam. Neviem si užívať to čo je tu a teraz. Bolo to tak aj predtým ale odvtedy čo mám partnera je to horšie. Teraz už neustále uvažujem o ňom a čas keď nie som sním si ani neužívam. Ale viem, že to nie je len o tom, že by som bola na ňom závislá. Predtým som to mala rovnako len s tým rozdieľom, že som neuvažovala o ňom ale o niečom inom. Čo bude po práci, čo bude cez víkend, čo by bolo keby a takto sa diali udalosti a ja som si z toho nič neužila. Ako keby som žila len vo svojej hlave, v predstavách.
musím vedieť žiť v prítomnosti. životné udalosti ma to naučili.
Nerozmyslaj prilis. Bud aj zivelna a vasniva, venuj sa sportu, chodievaj s priatlemi do prirody, miluj zivot.
ja som rovnaka ako ty. ale uz sa to lepsi. vzdy, ked sa pristihnem, ze vela rozmyslam, tak si poviem, ze aj tak to nebude tak ako si to ja predstavujem a zbytocne nad tym rozmyslam.
Su aj take typy ludi co snivaju. Pokial ti to neberie energiu a neuvadza ta to do depky nemyslim si zeby to bolo zle.
Nie, neviem zit v pritomnosti, ale vobec mi to nevadi. Neustale musim mat nieco na co sa tesim, co planujem, co riesim. Ked sa jedna vec uzavrie, najdem si dalsiu. Viem si uzivat momenty v pritomnosti ale musim mat v hlave nieco co ma zenie dopredu.
@andreatytler ja presne tak isto❤️😃👍
@panelacikova presne!
Ja zijem dnes, maximalne tak zajtra. A zvysok sa volalo vyvrbi.🙂
ja tiez neviem zit v pritomnosti...najradsej by som mala naplanovany zivot rok dopredu..ale zivot ma uci ze tak sa to neda, uz mi dal zopar lekcii
Ciastocne… viem, priznam sa uplne nie… neviem to. Zamyslala som sa nad tym mnohokrat a dosla som k jedinemu zaveru… nedokazem na 100% zit v pritomnosti pretoze minulost bola krajsia a lepsia ako pritomnost…
Mam svoje vzdušné zámky. V prítomnosti som veľmi veľmi veľmi zriedka
Ahoj, som tu nová, tak snáď nepokazil niečo mojím názorom.
Ja si myslím, že nie si šťastná. To treba zmeniť. Ženy, pestujte si koníčky, veď keď zamestnávame mysel, nebudeš mať čas premýšľať čo by bolo keby. Rob veci, ktoré ťa robia šťastnou, veselou.
A ešte existuje také, nazvime to cvičenie, čítala som to v jednom časopise: prežiť čaro prítomného okamihu: postav sa napr.do okna/na balkón, pod strom..a začni pomalycky vedome vnímať, prezeraj si okolie, vnímaj listy, pozri na trávu, zhlboka dýchaj, vnímaj všetko, vizuál, vôňu, vietor, slnko teplo..vsetko čo postupne dostávas do svojho zorného poľa 🙂