Výchova dieťaťa rozvedených rodičov
Ahojte mamičky, tiež som mamina takmer 5 ročného syna, ostala som s ním sama ked mal len tri mesiace (rozvod bol pol roka na to) a také malé dieťa si nevie podla mna vytvoriť až taký vzťah ako ked sa dvaja rozvádzajú po pár rokoch spoločnej výchovy dieťaťa, a kedže každy z nás vychováva inak tak si myslím že môj syn má určite v hlavičke zmätok. Rada by som rozbehla diskusiu na túto tému ak máte podobnú rodinnú situáciu, potešia ma rozne rady či názory na vychovu a podobne..dakujem 🙂
@emaria 12 pri vsetkych tvojich obavach, strachu a naviazanosti na syna, ktore velmi chapem (aj ja som mama) si myslim, ze vyslovit, ze otec nema moralne pravo na vlastneho syna je vazne silna kava...
Vas syn je VAS spolocny, aj ked ste sa vy dvaja nezhodli a ty sa tvojim byvalym muzom citis byt opustena, zranena, nedocenena atd. Tvoje obavy, ze sa otec nebude schopny o syna postarat pramenia len z toho, ze si mu to nikdy nedovolila skusit. Vas syn ma 5 rokov. Co take by s nim otec cez vikend nezvladol? A v konecnom dosledku, ak by s niecim naozaj mal velky problem vzdy moze prist naspät k teba, poprosit o radu znamych, ktori tiez maju deti, jeho rodicov atd. Ty sa nebojis toho, ze by nieco nezvladli, ty im ten ich vztah nevies dopriat. Ty si stale myslis, ze tvoj ex si ten vztah so synom nezasluzi. Lebo ty si sa o neho starala a ho vypiplala a on si teraz pride a je ten super otec, ku kotremu chlapec vzhliada a na koreho sa tesi. A to vnimas ako velku nespravodlivost v zivote. Urcite je vela matiek ktore to takto vnimaju. S tymto problemom nie si sama. Ale len ty same si z tejto dilemy mozes pomoct - tym, ze smenis svoj postoj. Uvidis, ze vam to vsetkym trom len a len pomoze. Mas pred sebou este vela rokov, kedy tento problem u teba bude dominantny a ty rozhodujes o tom ako tieto roky prezijes.
@wolke7 ja by som ťa ešte doplnila, a by som sa toho až tak nebála, lebo deti nebudú večne deťmi , aj oni dospejú a pravdepodobne budú mať deti .
Až v momente keď má človek dieťa si uvedomuje čo kto pre neho spravil keď on bol dieta, a pochopí to hlavne vtedy ked bude ho vychovávať.
Víkendoví ockovia ( víkendové mamičky ) sú len dočasu tí najlepší. Tým že umožníš mať vzťah syna otec, dáš šancu neskôr synovi spoznať aj zlé vlastnosti otca.
Ja som to umožnila, nebránila som nijak a napriek tomu otec na deti kašle, budem rada ak ho syn na ulici v dospelosti neopľuje.
@lujza123 tak vidíš a o to ide že ako mu mám dôverovať ked si nedá pekne vysvetliť ani bezpečnosť dieťaťa on mi to proste akoby robí naschvál aspon tak to cítim a potom sa tak správam, on sa hral a hrá na obrovského katolíka no sám bez vážneho dôvodu od nás odišiel, už dva roky mám priateľa takže malý má aj mužský vzor ved ex neni jediný chlap na svete, vieš možno som na malého naviazaná no chápem to že sa musí odo mna postupne opútavať a robí to nevadí je to normálne ved úplne prvý krát bol bezomna v noci ked mal cez tri roky a ja som musela ísť do nemocnice vtedy bol u kamarátky tri noci a nemal problém on to zvláda super to odlúčenie nebránim mu a nebudem mu brániť ani ked bude starší bude utekať ku kamarátom neskor k priateľke ožení sa a tak, nebránim mu ani k otcovi preto lebo keby som mu bránila ublížim mu tým, no z môjho pohladu je to nefér že to takto je a musí byť že k nemu musí ísť, ked sa raz rozhodol od neho odísť tak úplne a nadobro nie ho mýliť takýmto životom pretože si myslím že toto pre dieťa vôbec nie je normálne, normálna je úplná rodina, prípadne ked to inak nejde a jeden rodič napr.umrie tak aj v neúplnnej rodine no nie si ho takto pohadzovať ako prádlo to nie je normálne. mne nevadí nech bude časom ako bude rást chodiť kamkolvek mne vadí že ex si ho požičiava ako to raz sám nazval a pletie sa mi do výchovy syna, čo z neho vyrastie takou dvojakou výchovou??
@bv_alexandra tak poviem ti že ťa obdivujem ako si to zvládla pri čítaní tvojho príspevku som mala slzy na krajíčku, neviem či by som túto situáciu zvládla a ak áno tak asi až potom ako by som sa psychicky zrútila a potom snád z toho pozbierala, s tým všetkým súhlasím ja malému vôbec nebránim dokonca naposledy ked mal íst k nemu na noc tak mi vravel že nechce u neho spať no už ked tam bol tak mi ex večer zavolal a dal malého k telefonu a on mi povedal že tam chce spať ja som mu povedala len tolko povedala som ti že ak chceš môžeš u otca spať a ak budeš chcieť ísť domov možeš ísť domov kedykoľvek. a tiež sa s ex nehádam pred malým ked sa hádame tak cez maily no potom ked mu odovzdávam malého sa tvárime akoby nič lebo naše spory sa malého netýkajú. ja vlastne neviem prečo sa táto tema dostala do štádia kedy tu vysvetlujem môj pohlad na to že ked sa jeden z rodičov už raz dobrovoľne rozhodne nežiť v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi tak by sa nemal ani podieľať na ich vychove, ja som túto tému pôvodne rozbehla preto že som chcela poznať nazory alebo prípadne rady k tomu ako ho v takejto situácii vychovávať ako mu vysvetlovať rôzne otázky ohladom otca, dovoliť mu viac aby mi nemohol povedať "ale oco mi dovolí" či vychovávať tak ako považujem ja za správne a stát si za slovom, písať si tu vzájomne ako naše deti rozvedených rodičov prežívajú v takomto rodinnom modely. vieš je iné ked rodič ako aj ty o dieťa bojuje a robí možne aj nemožné aby bol s dieťaťom tak často ako len môže ja som x krát povedala ak by to malo byť opačne tak denne telefonujem malému navštevujem ho tolko krát kolko môžem, ale on hned na začiatku pred rozvodom ani snahu nemal rovno mi povedal dieťa prisúdia tebe tak aký záujem má o neho?kolkokrát aj minulý rok v lete mal dva týždne dovolenky chcel ho mať cez tú dovolenku častejšie dušoval sa že by ho chcel častejšie povedala som dobre nie je problém a on mal ho jeden den viac sa za celé dva týždne ani neozval, vždy som mu vychádzala a vychádzam v ústrety a snád všetci v mojom okolí sa mi čudujú že mu stále vo všetkom ustupujem ale ked som ja už asi dva krát chcel aby ho doniesol o dve hod.skôr lebo chceme ísť na návštevu tak v tom mi nevyhovel.ale zas som späť pri teme o ex pričom tu chcem písať dieťati a jeho výchove, možno som túto tému začala aby som sa uistila že robím dobre to čo robím....na záver ti chcem povedať že si mala super výdrž tiež by som neprestala bojovať, a gratulujem že sa ti podarilo získať si dcérku celým svojím bytím 😉 prajem veľa krásnych dní spolu s nou aby ste si vynahradili to čo ste nemohli tie roky 🙂
Ahojte, chcela by som obnoviť tému a spytať sa na názor ohľadom mojej aktuálnej situácie.
S otcom môjho dieťaťa sme rozíde rok a čo sa týka syna nemali sme nikdy problém dohodnúť sa . Tým, že bývame kúsok od seba, malý (teraz má 5 rokov) nemal presne stanovené dni, kedy bol u neho a kedy doma, skôr sme sa dohodli podľa potreby, pracovnej situácia a aj podľa toho ako sa malému chcelo. Samozrejme, skôr chcel byť pri mne a často som ho musela až prehovárať, nech ide pozrieť otca.
Zas posledný mesiac sa ale situácia veľmi otočila a ťahá sa k nemu stále, denne. Ani nie tak počas dňa, ale na večer..chce " chodiť spinkať k tatinkovi". Ke&´d mi to spravil tretí krát po sebe, vybuchla som na neho, ale potom povolila a veľmi ma to mrzelo..tak som si povedala, že ho nechám a nebudem mu to určite zakazovať. veď je to jeho otec, a myslím, že dobrý otec a keby som mu to zakazovala, myslím, že by sa to skôr otočilo proti mne . Verím, že má teraz také obdobie a prejde to..dôvod nemá, nemáme vôbec zlý vzťah. Len ma to naozaj trápi, ale chcem v prvom rade prihliadať na jeho záujem..
Snažím sa to takto vnímať, len sú chvíle ked hľadám iný dôvod, chybu v sebe :(
Pridam svoju skusenosť. Moja dcéra ma dnes 12 rokov a stále nechce počutť prečo sme sa rozviedli s jej otcom. to len tak na okraj, ze deti či majú 4 alebo 12 stále rozmýšlajú prečo je to tak a iné onak.
Ked mala 3 roky prisúdil ju súd môjmu ex manželovi. Ja som sa takmer psychicky zrutila, ale nevzdala som sa. Povedala som si že svoju dcéru nestratím. Zmierila som sa so situáciou a s dcérou som si budovala vztah. Ex manžel kedy mohol snazil sa mi robiť napriek, ale na mna nemal. Chodila som za dcérou každú volnú chvilu. KEd som bývala ešte v tom istom meste tak som si chodila pre nu takmer kazdé poobede, každý víkend. Samozrejme vzdy ked môjmu ex - manželovi nesadlo niečo na nos. Potom ma práca zaviala takmer 300km od nej. CHodila som aj nadalej pre nu každý druhhý vikend. piatok som cestovala pre nu v nedelu ju zavázala. dcéra chodila ešte do školky, a ked som prosila x krát aby malú v piatok nedal do školky ze by som prišla pre nu už vo štvrtok poobede. nikdy nesúhlasil. stále sa snazil somnou bojovať, a ja som veru bojovala, išlo o moju dcéru ktorá mi nesmierne chýbala. Ani jedny vianoce jej nedovolil aby ich strávila so mnou. ale ja som to predychala. hned na prvy sviatok vianočny ráno som zvonila ze som prišla pre nu. toto celé trvalo od jej 3 rokov az do 9rokov. Ked bola menšia stále si želala aby sme mali jeden dom kde dolu by býval otec a hore na poschodí ja aby nás mala stále pri sebe. stále mala hlávku plnú otázok, no ja na rozdiel od mojho ex som sa nikdy nesnazila seba vykreslovat a jeho očiernovat. ked mala 7 rokov vyšla z nej prosba či by nemohla bbývat so mnou. skúsila som to dat na súd. Samozrejme ex malú zmanipuloval, čakali vtedy bábatko a citovo ju na budúcu sestričku naviazali, doslova v nej začali pestovat pocit zodpovednosti voči budúcej sestričke. Psychologička napokon odporučila zmenu az ked bude mať ist do piateho ročnika, nakolko dcéra zle znašala zmeny. Súd som prehrala, ale bojovala dalej. az som s dcérou mala taký vztah ze sama povedala ze chce ist ku mne. Bála sa však otcovi to povedat. V triede všetkým rozprávala ako ona už do štvrtého ročniku nenastupi ze idem do Ba k mame. ja som sa to dozvedela od riaditelky školy ktorá ich trenovala na tanečnej, povedala mi to ked som bola s dcérou na vystupeni v polsku. ja som pozerala ako puk lebo som samo o ničom nevedela, a tak som sa opat pokusila s ex rozumne dohodnúť, samozrejme ze mi neveril, ze to povedala, nakoniec ale priznal ze to tak je a po asi troch mesiacoch sme sa dohodli ze pojde ku mne. Vtedy som bola šťastná ako blcha. Dcéra je u mna, a mohla by som exovi teraz robiť presne to čo robil on mne celý ten čas ale nerobim to. Je otcom mojej dcéry, ktorá ho ma rada, a ja som ani jediný raz neurobila niečo čo by mohlo zabrániť aby nevidela svojho otca. Vzdy sa budem snazit aby ich vztah neochladol aby boli v kontakte. Nikdy nebudem brániť, nikdy nebudem robiť naprieky. Aj napriek tomu že on mi to robil. A hlavne sa riadim vzdy tým čo chce moja dcéra. ked mi povie ze by chcela byt o týzden dlhšie na prazdninach u otca cez leto, nenamietam a respektujem jej prosby. je s nim malo, on chodi pre nu tak raz za mesiac a preto aj keby mi povedala ze chce byt celé prazdniny u otca nebudem namietat.takisto vie ze u nas su určite pravidla a u nich sa riadi ich pravidlami. sice sa ex občas vyhovorí na mna ze mama nedovoli, ale to sú len jeho chabé výhovorky aby neočiernoval seba. Ona je uz dost velka aby to vedela sama pochopit.
CHcela som tým povedat vlastne to ze nidky nebránte styku dieťata s druhym rodičom, a nikdy neriešte konflitky ktoré mate medzi sebou cez deti. Vzdy sa snazte aby vztah dieťata bol rovnako velký a uprimny ku obidvom rodičom. Ved dieťa predsa nemôže zato ze sa rodičia rozídu. Niektorí rodičia si totiž myslia ze ked majú rozhodnutie súdu vo svojich rukách tak si môžu klásť podmienky, správať sa nadradene, a zabúdajú pritom na skutočnosť čo by asi tak chcelo ich dieťa. A verte dieťa ma určite velký zmätok prečo rodičia sú od seba tak mu nerobte ešte väčšie starosti a otázky prečo nemôže k ockovi a pod. 😉 😉 😉 😉