Vyrastanie v chudobnejších pomeroch

Moj manzel mal otca alkoholika a veru svokra mala co robit, aby deti mali co obliect, jest. Ale dcera vystudovala VS aj napriek tomu, manzel to nevnima ako krivdu...vysmievanie az nezazil, len na Monopoly si musel pomahanim po halieroch nasetrit a na Vianoce bolo ovocie, ziadne hracky.
Moj hovori, se nase deti sa maju velmi dobre, plno hraciek, mozu vymyslat v jedeni. On sa tym naucil vazit si veci, nasim detom to veru obcas chyba.

Vyrastala som v "chudobných" pomeroch, hoci na určité veci bolo. Na otcove zahraničné poľovačky bolo, na mamin alkohol a cigarety bolo.
No ja ako 14 ročná mam fotku zo školskej akcie, na ktorej nám zimnú bundu zo sekaca, strašne skaredu kriklavu na tu dobu, a svietila som tam ako päsť na oko. Veľmi som sa hanbila... Viackrát. Od 15 som chodila po brigádach, aby som sa mohla obliecť ako mladá slečna, nie značkové, nie draho... Ale trochu modernejšie.
Nikdy som však nebola hladná, hoc v chladničke veľký výber potravín nebol. Saláma keď bola, tak len diétna s malým podielom mäsa. Šunka bola len tesne po výplate, a to ako deti sme sa vždy tešili.
No keďže otec poľovník a záhradu sme tiež mali na chate, tak mäso divinoce a zelenina bola vždy. Sladkosti výnimočne. Na školské výlety som tiež nie vždy sla. Na lyžiarsky zájazd tiež nebolo....
Ale nemám z toho žiadnu traumu a som vďačná, ta to, čo som mala. A o to viac si dnes vazim, čo mám. Som šťastná, že mojim deťom môžem kúpiť šunku cez 90% masa, a viem, že nebudem do vyaty hladovať. Oblečenie majú moderné, krúžky a vylety vždy platím na ďalší deň ako sa dozviem o sume. Cítim obrovskú satisfakciu za moje detstvo, za nie úplne fungujúcu rodinu v podobe úžasného manžela, a za chudobu v podobe toho, že dnes sa nám lepsie niekoľkonásobne.
Krivdu necítim. Bolo ako bolo, a rodicia sa chovali, ako sa chovali. Vrátiť sa to nedá, môžem sa už len z ich chýb poučiť

Často som túžila po nejakej veci, alebo zážitku, (lyžiarsky výcvik, harmonika....) a nedostala som ju lebo to bolo drahé a my tri deti.
Na vianoce bola jedna spoločná hračka (stavebnica alebo co) spoločne pre všetkých a potom oblečenie a školské potreby. A každému max 1 vec osobná (Napríklad kazety do walkmana, plyšak...).
Zmrzka bola výnimočnosť a keď sme si na kúpalisku smeli dat hranolky to bol sviatok.
Ale proste tak sme žili. Základné veci sme mali...A aspoň sme boli "donúteni" šetriť si A osamostatniť sa. Brigadovala som od 15 a odvtedy mam materiálne všetko, čo potrebujem (a nad nepotrebmostami sa viem zamyslieť a zvážiť).
Otec tuho fajčil a netuším koľko za život prefajčil. Na druhej strane chodil si privyrábať po vikendoch asi zrejme aby nám to kompenzoval. Takže v podstate im nezazlievam nič. Naučilo ma to samostatnosti a zodpovednosti a finančnej gramotnosti.
Dnes moje deti môžu mať čo chcú. Ale tiež sa snažíme s rozumom...A vysvetľovať a nedávat veci len tak zadarmo. Ktovie akí budú v dospelosti....

Neviem čo tu niektoré obhajujete rodičov, keď nemá dieťa poriadne čo jesť, rodič nemá čo minút ani len ten cent na cigaretu

Neda mi sa nevyjadrit k par prispevkom v tejto diskusii.
To, ze citim krivdu, neznamena, ze si rodicov automaticky nevazim. Pytala som sa, ci tu niekto zaziva/-l nieco podobne a ak ano, ako sa cez to preniesol, pretoze cez niektore veci sa clovek len tak lahko neprenesie. To, co som opisala v uvode, bol len strohy opis.
Pri dvoch tuhych fajciaroch nie su cigarety na mesiac par korunova zalezitost.. ani to, ze sa peniaze vzdy pominali na zbytocnosti, ked boli, a potom to tak aj vyzeralo.. A ako tu bolo spomenute, ten problem je komplexnejsi. Nejde ani tak o ten samotny fakt, ze by bolo penazi malo. To sa da ozeliet, ak sa inak rodicia detom venuju, vstepuju im nejake hodnoty, daju im svoju lasku, cas. My sme mali doma skor taku pasivnu vychovu „zariad si zivot ako chces”, ziadna motivacia k tomu, aby clovek nieco dosiahol.. Na vylety sme tiez nikdy ako deti nechodili, otec to vzdy vyargumentoval tym, ze lebo vraj neboli peniaze.. ale na akcie s kamaratmi sa nasli vzdy peniaze.. Vzdy uprednostnil kamaratov pred nami.. 90% veci nechaval na matke, ktora bola z toho miestami vynervovana a vsetko si vybijala na nas. Doteraz si pamatam, ako raz vecer, ked som mala asi 9 rokov, odisiel na nejaku party s kamaratmi a mama ziarlila, tak sme si to odniesli my, ked sme sa s bratom pri hrani pohadali, dostala take nervy, ze mi v zachvate zlosti omlatila hlavu o stenu.. A take bitky skrz to, ze otec si zil svoj zivot a mama mala vsetko na starosti a nervy, boli pravidelne..
A ano, dospela sice som, ale aktualne este studentka, takze stale s nimi byvam, stale zazivam rozne negativne veci, o ktorych by som tu dlho pisala a asi som sa dnes len opustila a potrebovala som si len precitat, ze su ludia, ktori to tiez nemali lahke..
A este jeden prispevok tu bol, vraj ze vycitanie toho, ze som nemala Barbie alebo Playstation.. No urcite. Ked sme boli niekedy radi, ze sme mali co do ust, ked som mala ako mala radost zo zimnej bundy, ktoru som dostala asi po 2 rokoch mrznutia v zime len v prechodovom tenkom kabatiku… a ked som v 12r so strachom zistovala, kto je to exekutor a zaspavala kazdu noc s placom, ze co ked nam zoberie dom, tak ta babika a rozne ine hracky bolo naozaj to, co mi ako dietatu najviac chybalo..

Dakujem vsetkym, ktori sa tu vyjadrili k teme, pomohlo mi precitat si, ze su tu ludia, ktori si tiez presli tazsim detstvom, ale nieco im to predsa dalo a vynahrsdzaju to napr. svojim detom..

My sme tiez boli chudobni, mama sice nepila nefajcila, ale pre nasho nevlastneho otca muselo byt dostatok všetkého a my sme sa museli uskromniť, hlavne co sa jedla tyka. Inak cistota a vzdy ciste veci museli byt ,bozechran sa umazat von . No za toto vobec ziadnu krivdu necitim, ani by ma to nenapadlo,ani sa nehanbim hocikomu povedat ze sme boli chudobni. Skor budem do konca zivota citit krivdu za vychovu, výchovné metódy, ktore posliapali moju osobnost, a dlho som sa z toho dostavala aby som bola aky taky clovek so sebavedomím , to nezabudnem nikdy a ani to nikdy nepochopim preco sa matka ku mne spravala ako k odpadu....

moj muz je z takych pomerov. zili doslova z ruky do ust. ziadne vylety, dovolenky, ziadne zazitky z detstva. ale za to vsetci synovia maju kvalitne vysoke skoly. rodicia si odtrhali od ust doslova, len aby mohli vsetci traja vystudovat. s odstupom casu to naopak neberu ako krivdu, ich to sialene nakoplo. kazdy z nich je velmi uspesny v tom, co robi, kazdy zaraba vysoko nadstandardne. vsetci traja posielaju kazdy mesiac rodicom rovnakym dielom peniaze, kazdorocne sa im skladaju na dovolenku pri mori. rodicia mozu a aj su velmi hrdi na to, akych synov vychovali aj napriek nedostatku, v ktorom zili.

Som zo skromnejsich pomerov, ale nemam dovod citit krivdu. Doba bola tazka a rodicia sa snazili ako mohli.

S odstupom casu som v podstate vdacny za istu formu minimalizmu pretoze clovek si skutocne uvedomi, ze stastie nespociva v luxusnom byvani ci drahom aute.

Mam strechu nad hlavou, teplo v byte, pristup k pitnej vode, jedlo v chladnicke a moznost sebarealizacie. Vela ludi toto berie ako samozrejmost, ale mnohi o tom mozu len snivat.

Nelaka ma byt bohaty ci bezhlavo sa nahanat za peniazmi pretoze nejestvuje ziadna garancia, ze by ma to urobilo stastnejsim. Urcite sa place lahsie v limuzine nez v autobuse, ale svoj zivot budujem tak aby som sa tesil z malickosti.

Myslim si, ze vela zalezi aj od toho, preco boli skromne pomery... Ak dieta vidi, ze rodicia sa snazia, pracuju, robia co mozu, no napriek tomu nie je, nebude pocitovat taku krivdu ako v pripade, ked su rodicia nezamestnani, lebo sa im nechce, popripade navyse piju a minaju takymto sposobom na seba. Tu vobec nejde o nejake hracky a barbiny, ale aj o to, ze to okolie a ostatne deti vnimaju a taketo dieta zo skromnejsich pomerov je casto zaskatulkovane, mozno aj sikanivane a tam sa potom nabaluju dalsie veci.

@hopsadobrandejsa presne tak, myslím, že nám to do života pomohlo, vieme počkať na niečo čo chceme, vážiť si peniaze, nasporiť niečo. Dnešná generácia čo je naučená žiť v nadbytku všetkého, majú plné skrine vecí, vyhadzujú polku jedla, po čom zatúžia sa kúpi to budú mať v dospelosti ťažké kedže budú stále chcieť všetko a hned.