Vzorky zadarmo, súťaže a iný relax, 2. časť

Zakladám túto tému,lebo v tej minulej sme už mali veľa strán 🙂 🙂 🙂
bubadlo27
29. sep 2009
ren dakujem 🙂 🙂
a stankinej Miske vsetko naj 😉
tlstikovej Miskovi vsetko naj 😉
a vlastne vsetkym Miskom a Miskam😉 🙂 vsetko naaaj 🙂
tlstik
29. sep 2009
bubadlo27 ďakujeme 🙂 🙂 🙂
renettka
29. sep 2009
tlstik aj vám všetko naj 😃
tlstik
29. sep 2009
ren ďakujeme 😉
tlstik
29. sep 2009
babatko88 budem ti musieť veriť 😉 ďakujem
cencula
29. sep 2009
ahojte všetkým Miškám a Miškom prajem vela stastia k meninám
matima100
29. sep 2009
...k blahozelaniu sa pripajam aj ja 😃
jojka120
29. sep 2009
Ahoj, viem, ze to nie je o sutaziach, ale pred chvilou mi to prislo meilom a stoji to za povsimnutie

Príbeh voľnej výchovy

Po dlhšom čase som sa vybral do Košíc autobusom. Nešiel som ním už
niekoľko rokov a tak som sa celkom tešil. Pozoroval som ľudí okolo a
pohľad mi upútala skupinka ľudí čo sedela neďaleko mňa. Na
štvorsedadle sedela stará pani a jej manžel, oproti ním mamička jej
asi štvor až päťročná dcéra. Obe vyfiknuté ako z módneho časopisu.
Mamička v minisukni iba o pár čísiel širšia v bokoch ako v pase, tesné
tričko upnuté na opálenom tele a ovešaná na krku a prstoch zlatom.
Bola trocha viac namaľovaná, ale pristalo jej to. Rušilo to len prvý
dojem. Všetko kazil len ten jej výraz. Znudený a znechutený a občas
kradmý pohľad po ľuďoch akoby hovoril "Preboha, fuj, kde som sa to
dostala" Jej malá princezná bola oblečená podobne, len podpätky a
maľovanie nahradili copiky vyčesané na vrch hlavy. Kývala nožičkami
sem a tam a vyzeralo to, že znechutená rovnako, ako jej mama. Oproti
ním sedeli starček a starenka. Manželia. Obaja sa opierali o paličky,
boli skromne schúlení k sebe a tichučko si občas niečo povedali.
Sálala z nich domáca pohoda, mier a pokora. Sedeli, nikoho si
nevšímali, len pani občas vyrušilo kopnutie malej princezny pod
koleno.

Najprv sa zdalo, akoby náhodou, že nechcene sa dievčatko dotklo
špičkou topánky babičky.

Čím viac sa stará pani uhýbala, tým viac bolo na dievčatku vidieť, že
kopance sú cielené. Kývala nohami, kývala, pohľad upretý na tvár
starej pani a kop - a zas akoby nič sa pozerala cez okno. Stará pani
si poposadla a za chvíľu zas. Pátravý pohľad a raz, dva, tri - kop. A
zas nenápadný pohľad von. A tak dookola. Babka už nevedela kde s
nohami a snáď iba slušnosť jej bránila mamičke niečo povedať a tak
trpezlivo sa snažila vycítiť okamžik výkopu a včas uhnúť. Ani ľudia
okolo nehovorili nič.

S počtom kopancov sa len úmerne zvyšovalo krútenie hlavou a
znechutenie obidvoch manželov a ostatných cestujúcich. Celé to
sledoval mladík stojací opodiaľ. Mal také tie široké nohavice s
rozkrokom pri kolenách, vyťahané tričko a čapicu so šiltom dozadu.
Žuval žuvačku a občas nezúčastnene zavadil pohľadom o štvoricu. Potom
sa zas pozeral znudene von. Nerobil nič. Bol jeden z mála ľudí, na
ktorom sa nedalo poznať či sa zabáva, alebo je pohoršený. Keď už stará
pani nemala kde uhnúť a dievčatko sa muselo zviesť skoro až na okraj
sedačky, aby si mohlo kopnúť, neudržal som sa a povedal som mamičke:

"Prosím vás, nemôžete tomu decku niečo povedať? Nevidíte čo robí??"

Mamička sa pozrela na mňa potom na svoju princeznú, pohladila ju a
pohŕdavo povedala:

"Prečo by som jej dačo vravela? My deťom doprajeme voľnú výchovu".

Tou odpoveďou šokovala celý autobus. Dievčatko si ešte dvakrát koplo,
kým autobus došiel k zastávke. Mladík s nohavicami spustenými poniže
pása sa lenivo zobral a prechádzal nezúčastnene okolo štvorice ku
dverám.

Keď bol tesne pri nich, urobila sa scéna ako z filmu. Bolo to dielo
pár okamžikov. Dokolísal sa pomaly k ním, stále mal ten nič
nehovoriaci výraz, kľudne až lenivo vybral z pusy žuvačku a jedným
pohybom ju zamotal dievčatku do vlasov. Ladným ľahkým pohybom, ako keď
maliar dá na obraz tú poslednú dôležitú bodku. Bez mihnutia oka
postupoval ďalej k dverám akoby nič.

Mamička zalapala po dychu za vyštekla: "Čo to robíš ty idiot jeden"? "Šibe
ti?"

Chlapec len tak lenivo otočil hlavu späť a úplne kľudným hlasom
povedal: Nie, ale naši mi tiež dopriali voľnú výchovu... Ahoj"

Knísavým pohybom vystúpil z autobusu na ulicu a ešte sa na starú pani
usmial a do okna jej ukázal dva prsty na znak víťazstva. Stará pani mu
neisto zamávala. Celý autobus sa zabával. A ja s ním. Teraz v tom
prípade "voľná výchova" priniesla svoje ovocie a pre všetkých ten
mladík bol taký "borec nakoniec"
renettka
29. sep 2009
zahlasujte za nás .Dnes je posledný deň..poprosím 5* http://www.colgateusmev.cz/detail-34/ ďakujem
tlstik
29. sep 2009
ren už mi nejde 😞
renettka
29. sep 2009
jojka to bol super príbeh 🙂
jojka120
29. sep 2009
zahlasovane 5 😃
renettka
29. sep 2009
jojka ďakujem
renettka
29. sep 2009
tlstik to nevadí..ďakujem za snahu 😉
betka14
29. sep 2009
z feme mi odpísali že balík sa nestratil a posielajú ho a je tam nová súťaž ale nejde mi to otvoriť
tinesa
29. sep 2009
pripajam sa k blahozelaniam

ren mate 5*
betka14
29. sep 2009
a ešte som sa chcela spýtať lienulienka z toho palmolive pýtaliod teba aj bloček z nákupu ich výrobkov? ako za tu výhru, lebo tak to bolo v pravidlách ..
renettka
29. sep 2009
tak mne dnes tie paličky
sabicka
29. sep 2009
aj my prosime 5 hv. komu sa este da. vdaka

http://www.colgateusmev.cz/detail-62/
avanka
29. sep 2009
Mne dnes nic

baby, komu z vas poslali z tej kucharky tie darceky na mail? Mohli by ste mi ich preposlat na
drzkula@centrum.sk

chcela by som vidiet, ako yzeraju predtym ako objednam

dakujem
sabicka
29. sep 2009
palicky dnes aj mne.len jedny zatial. cakam este dvoje 🙂
tiez podarujem
renettka
29. sep 2009
sabi aj ja čakám ešte dva kusy paličiek
sabicka
29. sep 2009
a miskom a miskam velkym aj malym vsetko len to najlepsie a najkrajsie 😃
sabicka
29. sep 2009
ren, dufam ze pridu. ako darceky sa zidu
renettka
29. sep 2009
a keď budete posielať e mail avanke poprosím aj mne maciatko11.3@azet.sk ďakujem

Začni písať odpoveď...

Odošli