• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Vzťahová výchova a iné (attachment parenting). Sem sa

8. januára 2016 
tak ja si myslim, ze porod aj to vsetko potom urcite ovplyvnuje vztah. Ja budem asi do konca zivota lutovat, ze som si nevybojovala aby mi malu hned dali. Mne ju doniesli prisat a potom odniesli a presviedcali ma, ze sa musim vyspat a mam byt rada, ze si od dietata oddychnem. Ta noc bola hrozna, nespala som vobec, a stale mam taky pocit, ze to nieco medzi nami zlomilo a preto som malu nosila skoro nepretrzite a snazila sa jej to vynahradit masazami a tak. Pri druhom si to uz vybojujem
17. okt 2008 o 11:37  • Odpovedz  • Páči sa mi to
eriqe to ma mrzi a to akoze ked si si ju pytala ti ju napriek tvojej prosbe odmietli? :angry: ale sudiac podla fotiek si jej to urcite vynahraila :dizzy_face:
17. okt 2008 o 13:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
to s tym prinesenim je ozaj v porodniciach divne...ja som nastastie mala malu po porode 2 hodiny a potom mi ju vzali, to som zaspala a o 2 hodky uz boli opat pri mne...tak to bolo super...v tomto su kramare fantasticke...ako podla knizky...len ten porod samotny to nie je nic moc...
inak ak aj prekopova zistovala, ze u mnohych poruch chovania su na pricine prave narocny porod alebo odobratie dietata po porode...
pri dalsom by som chcela rodit v takej super pohode, ako sa hovori - prirodzeny porod a uz by to bolo super...ale asi sa budem musiet zmierit, ze to nebude podla predstav....
inak, kedy planujete dalsie? :wink:
17. okt 2008 o 13:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja som pri mojom prvom pôrode nespala skoro dva dni... nejako sa mi nedalo :unamused: pôrod začal o pol druhej v noci, leteli sme do pôrodnice a že "ešte si pospite" :astonished: no jasné, že som nespala :confounded: adamko sa narodil o pol jednej naobed, boli sme spolu dve hodky pekne si ma pooblizoval, zazeral na mňa tými spuchnutými očičkami a potom ho zobrali, že aby som si pospala... jasné, že som ani vtedy nespala :confounded: vlastne ani neviem, kedy som to dospala :confused: a doniesli mi ho až ďalší deň ráno... ja som mala ešte také extempóre po pôrode, že som mala brutal nízky tlak a som v sprche odpadla, skoro som sa dolámala (trúba sprostá, išla som sa sama hneď osprchovať!!! :confounded: ) tak mi treba. dávali mi infúzky a sestrička mi doniesla kávičku do postele :grinning: aj preto som bola z toho asi trochu vedľa. poriadne som si narazila kostrč, bolela asi ešte pol roka po pôrode - ani stáť, ani chodiť a ležať už vôbec ee :cry: tak taký som ja bola pacient...
17. okt 2008 o 14:53  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Weroni- presne tak je to aj u mňa a svokrovcom sa to nepáčilo, ale jediný kto mohol voziť chlapcov bol manžel- u mňa to zrejme spustilo to, že sme sa o Danka- prvého veľmi báli- narodil sa v 31. týždni a bol taký krehúčky a potom ma už ten strach neopustil, nedávam ho najavo, ale istotu mám len keď som s nimi ja a manžel- mám takú vnútornú istotu, že s nami sa im nemôže nič stať- ešte jedinkú noc nikde nespali bez nás, možno to mnohým pripadá divné, ale my všade chodíme spolu. Neviem si napr, predstaviť školu v prírode.
17. okt 2008 o 15:20  • Odpovedz  • Páči sa mi to
duskaf, moja reč! tiež verím iba sebe a manželovi, teda čo sa detí týka... a ešte trochu aj mojim rodičom, viem ako ma vychovali. ale svokrovcom nedôverujem a nikdy by som im deti nezverila :confounded: nepôjdem predsa sama proti sebe, no nie?! ja si myslím, že sme rodina a mali by sme byť predovšetkým spolu a nie ich kade tade odkladať... bohužiaľ, poznám aj také prípady :cry:
17. okt 2008 o 15:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
hm...ja som tiez nesvoja, ked nemam lucku pod dohladom...aj ked je s manzelom...viem, ze sa jej pri nom nic nestane, ale este stale mam ten pocit, ze ked zacne plakat, tak ju nebude vediet utisit :pensive: ale to je asi este pozostatok tych prvych par mesiacov...
ale dnes vecer robime vynimku - nechavam ju mojim rodicom - su u nas na navsteve...teda ulozim ju spat a ked zaspi, tak ju postrazia,aby sme my mohli do kina...a keby nieco, tak zavolaju...tak sa tesim niekam von...
ked som bola este mala, chodievali sme kocikovat-...teda vypytali sme si babo nejakej mamicky a chodili sme s nim hoŕe dolu...no ja si neviem predstavit, ze by som dala teraz takto niekomu lucku...teda dala som, ale iba mojej starkej, ked lucka spala :sweat_smile:
17. okt 2008 o 15:41  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Valka- ja som bola hlavná kočíkujúca v našom vchode, mohla som mať 9 rokov, vkuse som niekoho vozila, no to si neviem predstaviť tú odvahu tých mamičiek, čo mi zverili bábätká.
17. okt 2008 o 15:49  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Naša malá zaspí len na prsníku a keď spí počas dňa tak len na mne, čo je niekedy trochu komplikované, keď je manžel v práci, lebo napr, malá na mne spí a Filipko mi z WC kričí- už som kakal a ja ho musím ísť utrieť s malou, alebo sa učím s Dankom, píšeme úlohy a malá spí na mne.
17. okt 2008 o 15:51  • Odpovedz  • Páči sa mi to
baby podla mna je to fajn raz za cas nechat deti niekomu zodpovednemu a vypadnut dakde bez nich - samozrejme jer ozdiel raz za niekolko tyzdnov napr. a kazdy weekend ako poniektori :unamused: ale ja si to osobne tiez neviem predstavit zatial :pensive: aj ked podla mna neskorsie by to dobre padlo aj Esterke aj nam ze by sme na par hodin boli od seba - take "osviezenie - utuzenie" ale neviem si to predstavit...
Co sa toho kocikovania tyka, asi sme tu fakt take rovnake krvne skupiny, ja som tiez kocikovala nielen vo vchode ale na celom sidlisku, u celej rodiny a neskor, ked som sa spoznala s muzom - robil v internetovej kaviarni a ked tam dosla akakolvek mamicka - uz som varovala :grinning: raz - to nikdy nezabudnem tam dosla mamicka s asi mesacnym babom a bola zima a male bolo v kociku naobliekane a ona snim dosla dovnutra tak som sa ponukla ze kym si vybavi co potrebuje ze jej ho pokocikujem aby sa nespotilo a ona ze jasne - prvykrat v zivote ma videla!!! :sweat_smile: a ja s malym polhodinu som cavargovala po pesej zone a ked som sa vratila ona s usmevom este pri pocitaci :confused: ach jaj, ja ked som este chodievala s kocikom som nikdy ani len kocik s malou nenechala pred postou ci pred obchodom - ked sa s kocikom nedalo tak som ju aspon vybrala s tou taskou vovnutri a tak sla s nou - ked cornu kocik to mi nevadi ale dieta si cornut nenecham alebo ked idem po meste a vidim ze pri lekarni odparkovany kocik a tam srdcervuco sa ozyva "mama mama" tak hned dojdem aj z druheho konca cesty a utesujem...
Chapem ze nie vsade sa da ist s kocikom ale aspon teda to dieta vezmem nie? Co si tie mamicky nekupia satky? :grinning: To by neriesili taketo problemy :slight_smile:

Inac baby zacinam si vsimat to puto ktore sa medzi nami tvori a stale viac upevnuje - mala mi posledne dni robi to co tebe duska - zaspi mi na prsniku a ked jej chcem nenapadne vymenit bradavku za dudel tak ju napne a hned sa prebudza a hlada ako take maciatko - juj to milujem ked so zalepenymi ockami hlada prsnik Boze to je uuuuuuuuuzasne cosi :dizzy_face: :dizzy_face:
Aj v satke v koliske obcas ked sa preberie ked predtym zaspala s bradavkou v puse - tak tiez takto smatra a to je tak chutnuckaaaaaaaaaaa :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
Proste vsimam si ze ma potrebuje pri sebe citit, dnes som ju chcela nenapadne presunut do tej kolisky co som jej uviazala zo satky lebo som si potrebovala odsat mlieko a akonahle som ju tam dala sa zacala hemzit tak som jej tvaricku prekryla rukou a okamzite sa ukludnila, ked som sa po par minutach pokusila odist a prekryt jej tvaricku satkou, bolo po spanku :sweat_smile:
17. okt 2008 o 19:38  • Odpovedz  • Páči sa mi to
vsimam si ze nielen ona je zavisla na mne ale aj ja na nej - ja si baby neviem predstavit ze by som niekedy mala prestat dojcit, ja asi odstavenie neprezijem, ved dojcenie je tak uuuuuuuuuuuuuuzasne :dizzy_face:
ach ako to len ten Pan Boh vymyslel perfishne :dizzy_face:
17. okt 2008 o 19:39  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
ahojte, tak kym pojdeme spat, musim sa pochvalit...mala krasne zaspinkala a my sme mohli v klude vidiet film slepe lasky...krasne prosté, jednoduche a pritom osviezujuce a na zamyslenie...super...ak budete mat moznost, urcite chodte...tak mi to dobre padlo...juj...
17. okt 2008 o 21:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
vidim, ze ste sa sem premiestnili vsetky z nosenia. ale som vas vyspiclovala a tu ma mate.
to kocikovanie, musim sa pripojit, ze ja som nikdy nemala chut kocikovat cudzie deti, a nechce sa mi ani to svoje kocikovat. radsej ho budem nosit. mne sa to kocikovanie, take prechadzkovanie zda malo akcne. z nohy na nohu po dedine sem a tam bezcielne... no neviem.
17. okt 2008 o 22:43  • Odpovedz  • Páči sa mi to
vcera som vam uz nic nestihla napisat, pretoze ten moj krtko zacal mrncat a musela som sa ist s nim objimat do postele. Ja som si nie az tak ista, ci to tulkanie tolke je na mieste. Mne mala zaspi, len ak sa pritiskame, a ak sa nahodou trochu preberie a nie som ihned v dosahu tak okamzite mrnci. Takto ma v noci zobudi aj 20 krat, kolkokrat hned ani nezaspi, 1-2 krat pije mliecko. Myslite, ze je to v poriadku? Nevyspata som dost, oslabena a podchvilou chora. Aj teraz mam akusi nadchu. Potom samozrejme, ze aj dietako. Bola som na tom fore "kazde dieta sa vie naucit spat". Dva krat som dietatko nechala zaspat same (t.j. plakat, kym nezaspalo) a som to vzdala. Take chudiatko bezbranne sa mi zdalo. Ale ak by sa naucilo zaspavat same, koho by som vecer hojdala? Myslilte, ze ak sa obe vyspime, tak je to vacsie plus pre nas obe ako vecerne hojdanie sa?

valka, pocula som o Slepych laskach, kdesi to akusi cenu vyhralo, ze dokument a pritom hrany film. Nebolo to smutne? Ja pri vsetkom revem, tak ak to bolo smutne, musim pockat, kym to budu davat v telke, nemozem predsa smoklit v kine.
18. okt 2008 o 11:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
wandi, do roka som zaspavanie\uspavanie neriesila, ale teda az taky problem sme nemali. Az po roku sa na mna mala zacala nenormalne lepit a to ma znepokojovalo. Tak som si na valkinu radu precitala zasady uspavania podla Jiriny Prekopovej (kniha Kdyz dite nechce spat). A osvedcilo sa. Samozrejme je to na zaciatku (u nas asi 2 vecery) troska boj, ale nic hrozne. Tulenie a stiskanie si doprajeme inokedy, aby si to nespajala, ze je to o zaspavani, ale zas aby nam to nechybalo. Ale nechat dieta uplakat sa do spanku - na to nemam nervy. Viem, ze je to nejaka speci metoda uspavania, ale su aj ine setrnejsie sposoby, ako naucit dieta zaspavat bez naruce a napriek tomu spokojne. A jasne, ze to nie je vseliek, aj my este mame dni, kedy to nejde po masle. Ale aj ked sa vecer dlho tulime, ked je nepokojna a uz sa mi zda, ze mi v naruci aj zaspala, nakoniec sa predsa preguli na bok chrbtom odo mna a sa mi tak najavo "mami, uz som dost pomojkana, uz idem hajat" :dizzy_face:
18. okt 2008 o 12:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to
wanda, zabudni na tú metódu :confounded: podľa mňa nechať dieťa vyplakať až únavou zaspí nie je vôbec dobré a ani zdravé :frowning2: veď kedy sa má dieťatko pritúliť, pomjkať, pomaznať? zase až tak dlho nás tí drobci potrebovať nebudú... ale veľa závisí aj od osobnosti dieťatka. napr. adam zaspáva doteraz výlučne s niekým, adelka sama...
18. okt 2008 o 17:00  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
wandi, naozaj podla mna to nie je super metoda to nechavanie vyplakat dieta...vsetky mamicky by som poslala niekam, co to robia :angry: :angry: :angry:
nasa tiez zaspava na prsniku....a skusam ju obcas "odtrhnut" od prsnika a a uspat hojdanim...a bud sa podari alebo sa nepodari..a ked sa nepodari, tak cucia prsnik dalej... :wink:
ten film je super..vobec nie je smutny..prave ze taky optimisticky...si clovek uvedomi, co ma...krasny...odporucam...
18. okt 2008 o 20:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Mne je len z jednej veci smutno a to ako svokrovci porovnávajú- naša malá chce byť len so mnou, ich druhá vnučka o dva mesiace mladšia bude s každým, každý ju môže voziť, nebojí sa, neplače, v šatke byť absolútne nechcela, sama sa pohrá...sama spinká.
Každé dieťatko je iné, len som smutná, že na deti, ktoré sa správajú ta ako tá druhá vnučka sa hovorí, že sú dobručké.
18. okt 2008 o 21:41  • Odpovedz  • Páči sa mi to
baby mna slahne. TAaaaaaaaky dlhy prispevok som napisala a vymazala som si to omylom jednym blbym tukom :fearful: :unamused: :angry: :angry: :angry: :pensive:
18. okt 2008 o 23:27  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ok, takze, nadych, vydych a idem na to znova :sweat_smile:

duskaf: mas pravdu, je to smutne a pritom kazde dietattko je dobre, za kazdym "zlym" treba hladat rodica, rodicia vedia velmi pokazit deti (to som sa naucila v skolkach kde som ucila, aj v rodinach kde som opatrovala..)
Aj ked vela zavisi aj od povahy ale rodicia vedia vela ovplyvnit...

Co sa toho zaspavania tyka, ja nechapem ako moze niekomu vadit ze jeho vlastne dieta sa chce tulit a mojkat :cry: ved to su najkrajsie okamihy materstva podla mna... My sme to asi do troch mesiacov robili tak ze vecer som Esterku uspala v babyvaku, v satke alebo manzel na rukach a potom sme ju prelozili do postielky (kvoli monitoru dychu) a potom o druhej ked som ju dojcila tak som si ju uz prelozila k nam do velkej postele kde sa nami spala az do rana. Teraz uz vecer zaspava s nami v posteli, vlastne postielku uz skoro nevyuzivame (akurat tak na to ze na nu davam prebalovak :grinning: a obcas ju tam dam na chvilu cez den pod kolotoc :grinning: ) okolo deviatej - po kupeli, masazi, pri relaxacnej hudbe - to je taky nas ritual kazdovecerny. Pri dojceni zaspinka alebo ak nie, tak sa potom pritulime a tak zahajka :dizzy_face: ja tie chvile milujem to je cosi tak carovne, ako ma tak drzi za ruku alebo sa ku mne tvarickou uplne nacapi aby bola co najblizsie, no ved to je tak uuuuuuuuuuzasne ze to dietatko ma tak miluje a potrebuje citit pri sebe, neuveritelne krasny pocit :dizzy_face: (ach jo uz zase revem :sweat_smile: )
Presne ako audrey pise - tieto casy kedy sa to dieta potrebuje a chce pritulit prebehnu velmi rychlo a uz to nebudu potrebovat a myslim si ze mi to bude straaaaaaaaasne chybat :cry: ani na to nechcem pomysliet, musim si pripravit veeeeeeeeeeeelikansku zasobu pomojkania sa lebo bez toho neviem ako prezijem...
Ja chapem ze niekedy treba ist este umyt riady po veceri co cakaju v kuchyni alebo pozehlit alebo uz cokolvek, ved doma sa toho vzdy najde hodne, ale to vsetko u mna pocka. Velakrat sa nam stane ze zaspime takto spolu pricom mam naplanovane nejake houseworks, ale ak zahajkame, zobudim sa vacsinou tak hodinku predtym ako sa ide dojcit okolo druhej tak to vyuzijem a vtedy si vsetko porobim, zehlim uz iba v noci napriklda :slight_smile: a tak :_) mne to mojkanie za to stoji, radsej ten cas vyuzijem tou krasnou chvilou ktora sa uz fakt nebude opakovat - pretoze kazde jedno zaspatie je jedinecne a kraaaaaaaaaaasne :dizzy_face:
No ale to som chcela ze posledne styri dni Esterka akosi po tom "o deviatej" dojceni nechce spinkat ako vzdy ale chyti ju nejaka energia, rehoce sa, smeje, vyska, spieva si, prevaluje sa na posteli, smeje sa na nas a takto az do takej jedenastej - pol dvanastej. Aj teraz som ju az teraz uspala. Myslim si ze za to asi mozu zubky co robia saraaptu v dasnach, uz sme skusali vsetko s manzelom, ale od deviatej doteraz to su uz tri hodiny co mala spat normalne. Tiez som si uz povzdychla ze preco uz nechce spinkat ale nie preto ze by mi liezla na nervy ale preto ze som bola zufala z toho ze sa jej narusil taky jej pravidelny system. Ked som si povedala ze ak ani po x-tom prituleni do 10 minut nezaspi tak si ju dam do satky, vtedy ma este napadlo pomasirovat jej tie dasienka s takou masaznou kefkou a ona mi zaspinkala pritom :slight_smile: a vtedy mi zrazu bolo luto ze uz sip :grinning: ze ten okamih toho zaspatia - ako zatvara ocka a prituli sa - tie dve - tri minutky to je to najnajnajkrajsie :slight_smile:
Ja to proste milujem a ani len nahodou si nedokazem predstavit nechat ju hoci len samu v postielke zaspat - aj keby bola pokojna, mne v tej postielke pripada taka "odhodena" :unamused: :cry: a uz vonkoncom nie keby plakala :cry: :cry: :cry:
to by som neprezila fakt
18. okt 2008 o 23:40  • Odpovedz  • Páči sa mi to
zienky prepacte za ten dlhy prispevok ale ked ja som taka stastna musela som to dostat zo seba :grinning:
18. okt 2008 o 23:40  • Odpovedz  • Páči sa mi to
weroni (clap) (clap) (clap)
no ja síce mám rada svoje detičky nadovšetko, ale na druhej strane mám rada aj okamih, keď zaspia :sweat_smile: akože nie preto, že ich už nechcem vidieť alebo čo, ale niekedy mi fakt od toho ticha začne až v ušiach pískať :dizzy_face: u nás je stále ako v úli, adamkovi sa ústa nezatvoria :fearful: odkedy sa naučil rozprávať, tak melie, melie, melie... :sweat_smile: a adelka do toho píska a škrieka ako taká malá opička :slight_smile:
weroni, ani esterka nebude večne len spinkať :slight_smile: toho spánku bude čím ďalej tým menej... okolo polroka bude mať možno už len dva spánky cez deň, od roka jeden...
ty si to teda taaak užívaš, normálne radosť čítať :dizzy_face: namiesto krvi ti prúdia v žilách asi samé endorfíny či čo :dizzy_face: no len nech ti vydržia čo najdlhšie :wink:
19. okt 2008 o 00:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
audrey ona ma uz teraz len dva spanky cez den :sweat_smile: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: ale obcas ma riadne sokuje - ako napr. tento utorok a prespi mi 5 hodin v satke :grinning:
no nevravim ze ma tie "endorfiny" casom neopustia :grinning: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning: a ak bude Esterka aj v rozpravani po mne tak ten okamih kedy zaspi bude asi najviac milovat moj manzel :sweat_smile: :grinning: chudak ten to s nami dvoma nebude mat lahke teda asi si poriadi nejake stople do usi ci co :sweat_smile: :grinning:
19. okt 2008 o 00:20  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte babulky :dizzy_face: mozem sa pridat,chcela som sa hned na prvej strane,ale nejako som nestihala :confounded:
weroni u nas to vsetko funguje asi tak isto,len nasa kocicka uz je trosku vacsia :dizzy_face:
ale stale sa jej neviem nabazait,my sme mali tiez postielku v podstate asi len na okrasu :sweat_smile: usoavame sa pravidelne v nasej a tulkame sa a tulkame,tiez nechcem aby bola v tej postielke taka odstrcena,i ked v poslednej dobe sa uz do nej pyta sama,ale zase sa neskor vypyta naspat...
tiez si myslim,ze s nami nebude chciet spat do 15....tak preco to tlacit...
snazime sa jej v podstate vyhoviet,i ked niekedy je to uz riadna divocina,lebo moc spekuluje...
prave jej chceme dat uz postielku do jej detskej,tak som zvedava ako to dopadne
uz teraz ked si to predstavim,tak mi je do placu :frowning2: ale ked ideme vecer spat tak so obcas stava,ze sa zobudi,my sme sice happy,lebo sa zase mojkame a je takaaa rozkosna :dizzy_face: ale potom niekedy nie a nie zaspat
tak uvidime ako to cele dopadne :slight_smile:
idem si vas pocitat co ste popisali :wink:
a dufam ,ze som sa vam sem moc nevterkla
19. okt 2008 o 00:32  • Odpovedz  • Páči sa mi to
minkak urcite to nikomu nevadi prave naopak my sme radi ked sem pribudaju taketo mamicky :wink:
19. okt 2008 o 01:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to
weroni dakujem,no tak som to tu preluskala :slight_smile:
u mna bol porod tiez fajn,krasny zazitok....malu som mala pri sebe este 2 hodky po tom,potom som si mala pospat,ale som nespala a nevedela som sa dockat kedy mi ju donesu,po nejkych 3 hodkach mi ju donieslia uz mi ju nechali az dovecera a na noc mi ju este zobrali(veronika sa narodila 7:59)a potm sme uz boli stale spolu,stale som sa na nu pozerala :dizzy_face: nevedela som sa vynadivat :dizzy_face:
raz ju zobrali na nejaku kontrolu asi na pol hodku,ja som pretupovala,nevedala som sa dockat a ked ju doniesli,tak som mala az slzy v ociach....,ze kde tolko bola :dizzy_face:
my sme ju dali 1* na noc k nasim pred mesiacom ,isli sme kamaratke na svadbu-mala to zvladla na jednotku-samoska,ze sme ju najskor uspali a az potom sme isli,ja som stale sledovala telefon....
ale zvladli sme to :wink:
k tomu kocikovaniu---ja som tiez kocikovala a varovala,vsetky deturence-tiez si to ale neviem predstavit ,ze by som ju dala nejakemu dievcatku kocikovat,alebo aj teraz uz skoro 2rocnu na prechadzku,alebo tak
vlastne mne ju nik nekocikoval iba ja a ked sme isli s muzom (vzdy spolu)tak sme sa "handrkovali"kto bude kocikovat :sweat_smile: vstci si mysleli,ze nas to prejde-nepreslo :sweat_smile:
no a nedavno som bola asi 15min.1*sama doma ,ked vybehli s muzom do obchodu :sweat_smile:
my chodime proste vsade spolu,ja si to inak ani neviem predstavit,niektore kamaratky ked mi vraveli,ze rodicia varuju,ved vies ako ist s malou do obchodu to sa neda...tak som bola radsej ticho
niekomu je nieco tazko vysvetlit...

k tomu uspavaniu,tiez som rozmyslala,ze nech si poplace,ale to som nedokazala ani pol minutky--to nieje pre mna
ved dieta nikdy neplace bez dovodu
a preco by mala plakat?ked mozme byt spolu,tiez sa stava,ze zaspime spolu no a co?co mi ujde?
uslo by mi keby som nebola pri nej,ved uz nikdy sa to nevrati...
dobru nocku a sladke snicky,ahojte :slight_smile:
19. okt 2008 o 01:42  • Odpovedz  • Páči sa mi to
minkak tak to poznam :grinning: ked nam posledny den v porodnici malu odniesli na sono bruska tusim tak tam bola asi hodinu a ja som uz skoro zosedivela, uz sme sa aj pobalili, upratali po sebe izbu, boli sme nachystani, na koniku som bola a furt mi to bolo dlho :sweat_smile:

a tiez mas pravdu ze ti nic neujde, (zial ani neporiadok ci neozehlene pradlo :grinning: )
19. okt 2008 o 10:10  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no a čoí mám povedať ja, keĎ mi malého zobrali hneď po pôrode dali mi ho na 3 hodiny a zobralui na mesiac do inkubátora? Ale hlavne, že prežil a teraz mi robí radosť, je to môj život
19. okt 2008 o 17:57  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Weroni, ty si fakt zfetovaná materstvom :dizzy_face:

Ja stále uvažujem, či sa k AP radím alebo nie :grinning: ale vlastne asi jediná vec, ktorá u nás nebola, je spanie v posteli rodičov. Keď sa malá narodila, o AP som nemala ani len zdania a bola som presvedčená, že rozhodne nechcem, aby moje dieťa spávalo s nami do 5 rokov, ako som to videla v jednej rodine.
Sári to zvládla v pohode a podozrievam ju, že ma potrebuje menej, než si myslím :sweat_smile:

Erika, tiež mám takú minitraumu z toho, že som si malú nepriložila dostatočne skoro a nikto mi nepovedal, že už môžem.. nejako mi to nedošlo :sweat_smile:
19. okt 2008 o 18:10  • Odpovedz  • Páči sa mi to
A ešte tú "vyplakávaciu" metódu sme raz skúsili a považujem to za jediný chybný krok v našom pokusnom výchovnom počínaní.
19. okt 2008 o 18:16  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok