Život s horolezcom
Ahojte, je to prvýkrát čo prispievam do nejakej diskusie, ale naozaj si už neviem inak poradiť. Väčšinou si problémy riešim sama, pretože nerada tým zaťažujem ostatných. Tentokrát však ide o záležitosť, ktorá významne ovplyvní celý môj život, preto by som sa chcela uistiť že uvažujem dosť triezvo a neurobím unáhlené rozhodnutie, ktoré by som neskôr mohla ľutovať. Viem, že táto téma sem veľmi nepatrí, je to diskusia o deťoch a toto je partnerský problém. Ale verím, že si niektorá z Vás, ktorá prežila niečo podobné, nájde chvíľku a vyjadrí svoj názor.
Ide o viac ako 5-ročný vzťah, ktorý fungoval veľmi dobre a stále sa obaja ľúbime a vo všetkom až na jedno si rozumieme. Posledný rok priateľ prepadol úplnej závislosti na horách. Či je leto, či zima, proste každý víkend na horách. Neskôr už nie len víkendy ale aj počas týždňa, kedy si vybral dovolenku. Najprv len Slovensko, neskôr aj exotika typu Pakistan, Afrika, Kaukaz atd. Nemusím nikomu hovoriť, že je to veľmi drahá zábava a taktiež veľmi nebezpečná. Samozrejme, že mu do toho nekecám a tvárim sa celý čas že mi to vôbec nevadí. Podporujem ho v tom, rozprávam sa s ním o tom, kochám sa jeho fotografiami, dokonca s ním aj ľahšie hory absolvujem. Musím sa Vám však všetkým priznať, že hory sú pre mňa utrpením. Nemám na to ani kondičku, ani zdravotný stav a dokonca trpím panickým strachom z výšok a hroznými závratmi. Tvárim sa však, že to robím rada, pretože je to jediná možnosť ako s ním stráviť voľný čas. No popravde ma to už unavuje a neviem si predstaviť, že by takto vyzeral celý náš život.. Ja som bohužiaľ ten komerčný typ, ktorý má rád komfort, relax, more, slnko, mojito, atd. On takýto relax však neuznáva a na rovinu mi povedal, že jeho život je obmedzený financiami a určitým počtom voľných dní, a všetky tieto voľné dni chce stráviť na horách. Myslím, že touto poslednou vetou je všetko jasné a myslím si že ďalej to nemá zmysel, lebo obaja budeme nešťastní. Zažili ste niečo podobné? Viem, že vzťah je o tolerancii a prispôsobení sa, ale ak sa jeden nie je ochotný ani trošku prispôsobiť tak asi to nemá zmysel, alebo si myslíte že sa oplatí ešte čakať že sa niečo zmení? Ďakujem za všetky vaše názory a prajem pekný deň.
A preco mu teda nepovies ako to naozaj je? Nnehnevaj sa, ale presne ako si napisala vztah je o tolerancii a prisposobovani sa, ibaze vo vasom vztahu tolerujes a prisposobujes sa len ty!
@odvrhnuta "Samozrejme, že mu do toho nekecám a tvárim sa celý čas že mi to vôbec nevadí. Podporujem ho v tom, rozprávam sa s ním o tom, kochám sa jeho fotografiami, dokonca s ním aj ľahšie hory absolvujem."
ked sa takto spravas, co ine cakas? ze s tym prestane? ved ty sama ho v tom pohanas vpred ;)
Partner musi poznat tvoje skutocne pocity. Ak to mu ich nevies narovinu povedat, tak klames jeho i seba a potom to nie je perspektivne partnerstvo. Ale mala by si sa naucit hovorit o svojich pocitoch a predstavach pravdivo. Co ked sa o rok das dokopy s naruzivym motorkarom ci vyznavacom zbrani (a bude ti to vadit)?
Pred rokom som mu povedala čo si tom myslím, ale odmietol sa so mnou o tom baviť. Vždy keď začneme vážnejšiu diskusiu, tak to len zhrnie vetou "Ak sa Ti na mne niečo nepáči tak si zbaľ kufre" Tak som to potom nechala tak a naučila som sa s tým nejako žiť. Aj keď on určite tuší o čo ide, lebo až tak dobre svoje sklamanie skrývať neviem, ale sa tvári že nič nevidí, nič nepočuje a o ničom nevie. Neviem či vôbec nejakého chlapa zaujímajú naše pocity. A keď vidím ako mu žiaria oči keď môže ísť do hôr a s akým nadšením v hlase o tom potom rozpráva, tak mi je jasné že hory miluje viac ako mňa. Takže dávať mu nejaké ultimátum typu buď ja alebo hory, nemá zmysel, lebo viem ako by bez váhania hneď odpovedal.
@odvrhnuta ak je preňho zmyslom života niečo iné, ako partnerský vzťah, rodina, tak asi nie je veľmi o čo stáť... nehovorím, že nemá mať žiadne koníčky a má len sedieť doma na zadku pri tebe, ale tak ako ty sa raz za čas prekonáš a ideš na túru, tak aj on by sa mohol raz do roka prispôsobiť tebe a ísť sa vyvaliť na pláž... a ak ti na rovinu povie, že hory sú mu prednejšie ako ty a môžeš sa zbaliť a ísť, tak ja by som veru nečakala, kým mi to povie druhý krát... aj čo sa týka financií - ty budeš ťahať všetky bežné výdavky a on bude šetriť a míňať len na svoje hobby?
@odvrhnuta on to ma jasne a mala by si mat aj ty. Ak je tak, ako pises, nie je o co stat. Jeho laskou su hory... Inak, mne keby chlap povedal, ze si mam zbalit kufre, ak sa mi nepaci, rovno tak aj spravim... mam svoju hrdost i sebavedomie. Lebo takto sa sprava/ vyjadruje len vagabund a s takym by som zit nechcela.
ty mas toho sebavedomia asi malo, ked vies ze hory su mu milsie ako ty a napriek tomu sa tvaris (v mene lasky? co tym chces vlastne dosiahnut? udrzat si ho? za aku cenu?), ze ta tie hory zaujimaju, aj ked je to opacne.
ps: konicky samozrejme treba mat aj v dlhodobom partnerstve, ale musia byt s nimi v pohode obaja partneri (v niecom ustupim ja, v niecom ty...)
@odvrhnuta haha, tak toto ako keby som citala o svojom ex! tiez bol hrozny (nielen horolezec), bavil ho proste kazdy sport! Venoval sa cyklistike, potapaniu, horolezectvu, lyzovaniu, ski alpin, plavaniu, chodil pravidelne na maratony, proste totalny freak! na zaciatku to bolo super, nikdy sme sa nenudili, ku vsetkemu ma viedol a zrazu som liezla s nim, potapala a pod..az na to ze vekom som aj ja spohodlnela a chybali mi proste tie momenty kedy ideme na dovolenku a ja ju prelezim pri knihe na plazi, ci len vyjst si do mesta na kavicku (to bolo prenho zbytocne premarnenie casu!) ci ist na turistiku spolocne (vzdy ked sme isli na turistiku - a to boli 2500-3000covky vacsinou v Alpach - tak isiel 0,5-1km predomnou bo ja som isla na jeho vkus prilis pomaly!). Nehovoriac o tom ako isli vsetky jeho peniaze na sportovu vybavu: bike za 4000,-, skialpin vetrovka za 600,- ci len obycajne lano na lezenie za 200,-. a to fakt nebol bohaty! ale proste vsetko co zarobil investoval do sportu - pritom v byte to vyzeralo ako pred 50timi rokmi! noo vydrzala som to prinom vyse sest rokov a boli to fakt pekne roky. no aj tak som rada ze som to ukoncila aj napriek tomu ze som ho este lubila. teraz mam mm kt. sportuje no nie je to jeho zivot. a som taka rada ze dni niekedy travime len tym bezcielnym behanim po meste, pitim kavicky na namesti, cestovanim za kulturnymi pamiatkami a pod. (to bolo vtedy absolutne NO GO!) Nech sa rozhodnes, ako sa rozhodnes, chcem ti len napisat , ze tychto ludi velmi dobre poznam a nikdy sa nevzdaju svojich hobby! bolo by aj trosku sebecke to od nich vyzadovat. Je a bude to pre nich vzdy laska cislo 1. Ak sa rozhodnes pre neho , hlavne si naivne nemysli ze prichodom deti sa to zmeni! Nie, nezmeni!Ja som sa rozhodla spravne, na stare casy spominam rada, no som velmi rada ze som sa vtedy rozhodla sa s nim rozist - aj ked to bolo vtedy pre mna velmi tazke a bolestive (musim ale podotknut ze tam boli aj ine dovody na rozchod, nielen toto!). Vela stastia 🙂
@odvrhnuta ....neviem ci nejakeho chlapa zaujimaju nase pocity....ver,ze zaujimaju,ale musis takeho najst-a ver,ze este nevymreli 😀
moja kamoska riesi nieco podobne-dufem,ze nie si ona 😀 😀 😀
chce sa uz vo vztahu posunut dalej,planovat rodinu a on ma stale este nejaku metu,kt.chce dosiahnut-najnovsie su to hory,namiesto spolocnej dovolenky isiel zlanovat neviem ani kde.Teda,ta dovolenka mala byt spolocna,akurat,ze on povedal,ze bud pojdu tam spolu alebo si on kvoli nej brat specialnu dovolenku brat nebude 😒
a to este nemaju deti-to si fakt neviem predstavit takeho otca...a ani partnera a manzela.
Ak je on tvoj zivot a buducnost,zatni zuby.....ale neviem,neviem.....zuby tiez nevydrzia dlho 😀
A teraz vazne....on sa nezmeni,ked sa doteraz nezmenil.....a ked povie raz partner ak sa ti nepaci,ZBAL SI KUFRE...fuuuuu,tak nech by islo o cokolvek,uz by som si ich nadobro zbalila.
skonči to,kým ešte nemáte deti,on sa nezmení a ty sa budeš naďalej trápiť..nechápem,prečo sa nasilu nútiš chodiť s ním,ak ťa to nebaví,nechápem prečo musí byť na horách každý víkend,koľkokrát on s tebou bol pri mori,koľkokrát sa on prispôsobil tebe a nielen ty jemu?
@odvrhnuta ja som už stará "harcovníčka", ostrieľaná životom a musím súhlasiť s názorom ostatných. On sa nezmení. Ak si teda ochotná robiť celý život ústupky a byť tou, čo sa bude prispôsobovať, nikdy sa na nič nesťažovať a ani nikdy nič od neho vyžadovať, tak s ním zostaň. Ale ver mi, že po čase ťa to prestane baviť úplne. Takže jediná rada potom je, rozísť sa. Ver mi, chlapi sú rôzni a nie všetci sú totálni sebci. Držím palce.
chyba je podla mna v tom, ze ty si mu hned na zaciatku nepovedala, ze ta to nebavi, nemas na to kondicku, zdr.stav..v podstate si myslim, ze kazdy zmyslate uplne inak do buducna, a ked sa teraz neviete porozpravat a povedat si pravdu, je to uplne zbytocne. ale radsej z kratsej cesty s5. 🙂
@odvrhnuta Raz som čítala v nejakom časopise rozhovor Františka Kelleho s jeho dcérou Táňou Kelleovou Vasilkovou. Tá žena už bude mať o chvíľu 50 rokov, ale ešte stále ju neprebolelo, že strávila podstatnú časť detstva s otcom, ktorý nebol prítomný. V tom rozhovore to bolo výrazne cítiť, dokonca mi trochu vadilo, že to vyťahuje na verejnosť, že si takú citlivú tému neriešia doma v súkromí. Takže akokoľvek sa rozhodneš, tvoje rozhodnutie ovplyvní nielen teba, ale aj vaše budúce deti, ak by si aj ty s tým bola stotožnená ( čo zjavne nie si ), tvoje deti by sa s tým stotožniť nemuseli.
To ako keď baby pol života predstierajú orgazmus a potom v kúte plačú, že nevedia, čo je to uspokojenie.