Život v 80. rokoch

Ten problém s toaletným papierom bol len dočasný, keď mali Harmanecké papierne, nejaký problém. A tropické ovocie sa tiež dalo kúpiť, aj keď bolo trochu v menšom množstve, ale ľudia mali doma jablká, hrušky, zavárané kompóty. Ja ako si pamätám, tak nám ovocie nechýbalo. Aj zákusky boli všeliaké, aj doma sa viac pieklo. Dokonca aj viac upratovalo.

tak raz na jednej rodinnej oslave sa spominalo co vsetko bol podpltovy tovar. Nepamatam si vsetko, ale ten zoznam bol dlhy, predlhy. Toaletak nebol, ked vyhorela papieren v Harmanci, vraj sa dovazal z Rumunska nejaky nastrihany na utrzky v krabici, co mal jednu stranu lesklu a bolo treba davat pozor, ktorou sa utries. Vlozky neboli, lebo sa nestihala postavit fabrika v Gemerskej Horke. Tampony si mama vozila z NDR zasobu na cely rok, u nas neboli. Mak a sosovica sa vozili z Madarska alebo kupovali v Tuzexe. Kokosova mucka bola len pred Vianocam, rovnako arasidy. Na bicykle a sijacie stroje sa stali fronty pred obchodmi. Lego sa kupovalo v Tuzexe. Bolo obdobie ked nebol olej, vraj moja mama tehotna so mnou vystala frontu v mraze pred Viancami aby mali aspon liter a neusiel sa jej. Ked dosla plesen uhorkova, tak neboli uhorky, proste neboli a miesto nakladaciek sa nakladala cuketa.
A ked uz o tom mraze: V zime mrzlo a bol aj sneh. Ako dieta si pamatam sankovacky za panelakmi pomaly celu zimu. Aj snehovu kalamitu, pre ktoru zavreli skolu a my sme doma s bratom ostali a z okna na schodisti aj s ostatnymi detmi z bloku skakali do zaveja, co bol az po prve poschodie

@viestta no ja si pamatam tie bunicinove vlozky, po tamponoch ani chyru. Kokos sme mali doma vzdy, viem ze moja mama stale piekla, arasidy boli na Vianoce. Bicykel bol doma - pionier, aj sijaci stroj sme mali, aj skodovku. My sme mali zahradu a vsetko sme pestovali tam, tak odtial sme mali aj zeleninu aj ovocie a aj tie uhorky. A sneh si pamatam. V zime bola zima, v lete teplo - i ked take pekoty si nepamatam / a mimochodom tiez som kosicanka /, ale asi som to vnimala ako dieta inak. ja si pamatam 28 stupnov, ale isto bolo aj viac. Ale sankovacky pred blokom boli, z kopce dole. A existovala jar - a poltopanky a balonaky a potom jesen. Ja mam dobre spomienky, nemam pocit, ze by nam nieco chybalo. Asi snad tie dovolenky. Ale chodili sme na Siravu, na Balaton a na zahradu, to bola dovolenka :D

@petronelag zavárane kompóty máme aj dnes.

@viestta Mak a šošovicu sme vždy mali. Veď sa pravidelne piekli makové koláče a varili strukoviny. So zvyškom v globále súhlasím.
Milovala som, keď ma ako dieťa a pubertiačka mama vždy po výplate brala do tuzexu. A prvé rifle na traky som mala odtiaľ. Asi o 3-4 čísla väčšie, lebo menšie nemali. 🙂

Obcas aj vlozky chybali a vzdy pred vianocami boli dlhe rady na banany, mandarinky, pomarance. A kadeco bolo podpultovym tovarom.

Problem s toaletnym bol tusim jeden rok, kvoli tomu co pisala @scila. Sledovanie chodenie do kostola nebolo u vsetkych a vsade, len ti, co robili na verejnych a vyssich funkciach -od tych sa ocakavalo clenstvo v ksc a nesmeli chodit do kostola - rozdiel bol v mestach, dedinach, regionoch.
Vyrobky sa vyvazali, nebolo dostatok na slovenskom trhu, preto ten podpultovy tovar.

@abbey1 u nas sosovicova polievka a makove rezance boli najluxusnejsi obed, ktory ked nam spravili na narodeniny, tak sme sli do kolien. Rezne sa neratali, tie boli kazdu chvilu.

Tak ja neviem, my sme kazdu sobotu mali nemasovy obed - vzdy strukoviny - sosovicova polievka, fazulova polievka, hrachova, hrstkova a potom halusky - s makom, s orechami, s tvarohom. sulance alebo pirohy. Ja som uz neznasala strukoviny. A mak tiez a orechy.. vsade boli orechy. Dnes ich milujem.

Moja svokra tiez komentovala ze v Slube to nie je uplne tak ako to bolo za sociku. Co si ja pamatam banany a mandarinky boli, ale napr.len kilo na osobu, viac ti nepredali. Chceli sme nove auto -favorita-moj otec stal celu noc v mraze pred mototechnou aby sa rano zapisal do poradovnika.K zubarke musel kazdy chodit ku skolskej, nedalo sa mat kartu inde. To iste aj detska doktorka. Ked nam nasi kupili pepsi alebo perlu v sklenenej flasi, mali sme s bratom vianoce. Zo dna na den som potrebovala na vystupenie biely sveter a nikde ho mama nemohla zohnat, tak mi kupila v tuzexe. V zime pri panelaku starsi chalani nalievali na noc vodu aby zamrzla a decka z celej bytovky sme sa tam chodili korculovat. Sandale v prvom rocniku sme mali vsetky baby rovnake, bud biele s dvoma cervenymi pasikmi alebo naopak cervene s dvoma bielymi pasikmi, ten rok ine v obchode neboli. Plavky na plaveckom vacsina rovnake, ine neboli.

Som o pár rokov staršia a nedostatok toaletného papiera si pamätám, aj ten lesklý nastrihaný. Pamätám si aj šóry na kadečo, lebo som v nich musela stať. O kokosovom orechu sme ani nesnívali a na kokosovú múčku sme si pred Vianocami vystáli. Ako aj na pomaranče a mandarínky. Dodnes, keď lupem mandarínku, tak mám tú vôňu spojenú s Vianocami.
Bicykel (favorit) sme zháňali v rôznych mestách, nakoniec sme ho trepali zo vzdialeného mesta.
Veľa vecí nám mama šila, lebo v obchodoch to bola bieda. Šošovica sa u nás dala kúpiť, mávali sme často, fazuľu, hrách, mak sme pestovali na záhrade, takže to sme neriešili
Pamätám si, keď som bola malá doniesol otec z NSR katalóg nejakeho obchodného domu a sme to s bratom pozerali dokola ako najlepšiu knižku na svete - bolo tam úplne všetko od oblečenia, cez kuchynské spotrebiče, zariadenie, až po hračky. Takže už na prvom stupni mi bolo jasné, ako nás klamú, že na západe je zle.

Som ročník 1959. Samozrejme, môžem hovoriť len o skúsenostiach mojej rodiny (stredné Slovensko, rodičia v robotníckych povolaniach). No, bolo to... Ovocie bolo najmä domáce. V lete sa chodilo napr. na čerešne. Rástli pri ceste, prenajal sa strom a rodina oberala. O tom, že benzín v okoloidúcich autách nebol bezolovnatý, je škoda sa baviť. Nikomu to nevadilo. Zavárali sa najmä čerešne a slivky, marhúľ bolo menej, broskyne vzácne. Ananás, banány, mandarínky pred Vianocami. Aj buráky (balíčky na Mikuláša boli v znamení mandarínok, nelúpaných burákov a nejakej tej čokoládky). Pokiaľ prišli do obchodu banány a pod, predávali sa v limitovanom množstve, aby sa ušlo viacerým. Ten toaleťák bol taký, ako píše @viestta. Zložený na dvoje, pozakladaný do seba, boli naň aj špeciálne držiaky. O ženskej hygiene pomlčím. Ja som si ako dievča zažila aj kus buničitého papiera v riedkej gáze, priväzovalo sa to tou gázou (proti kĺzaniu) na gombíky, ktoré boli na takom "opasku". Brrr. Na čižmy, kabáty a pod. sa stáli rady, Radvanský jarmok bol dobrou príležitosťou. Keď som chcela, ako stredoškoláčka, zelený zimník, kamarátka mi ho kúpila v RS, v BB nič také nebolo. Tuzex, Vlnosil a pod. boli predajne, kde boli aj krajšie veci, pred Tuzexom sa kšeftovalo s bonmi. Materiály - tesil, umelinové úplety (diolen, crimplen), dederónové košele. Ženy veľa šili a plietli, keďže bol biedny výber. Na byty a autá poradovníky. Pri plate do 2000 Kčs v hrubom (1983) stál šijací stroj Veritas 3500 Kčs (po známosti, do BB prišli 3 ks), automatická pračka (Tamat 500) 8500 Kčs, maličký farebný televízor 17000. Prvé auto sme kúpili v r. 1991, ojazdenú Škodu 105 za 30000 (pôžička na 17% úrok). Mäso sa kupovalo podľa toho, čo mali, nie podľa toho, čo si chcela variť. Manželka jedného môjho docenta na vysokej škole bola vedúcou mäsiarstva. Hádaj, kto bol váženejší? V BB bola v 80 rokoch jedna! kozmetika, neskôr dve, ku kaderníčke si sa dostala po známosti (ženy sa väčšinou strihali, farbili a robili trvalé navzájom doma). Na školy sa dostávalo podľa kádrového profilu. Kostol mohol, ale aj nemusel, robiť problém, záviselo od kariérnych ambícií. Rovnako emigrovavší príbuzní. Známosti a obálky vyriešili väčšinu vecí. No, dalo by sa písať dlho. V podstate neexistoval trh s bytmi (prideľovanie, poradovníky), ale ani ozajstný trh práce. Ľudia mali zamestnanie, to je pravda, nikto nesmel byť bez práce, to bolo príživníctvo, za to sa sedelo. Nebola to vždy však ozajstná práca. Učitelia dostávali umiestnenky (ja s rodinou a bytom v BB do LM!)...
Problém so zásobovaním bol aj preto, že sa (v rámci budovania socializmu) preferoval ťažký priemysel pred ľahkým. Teda traktor pred topánkami a hodvábnou blúzkou. No a navyše, ČSSR a NDR boli na tom zo začiatku najlepšie, tak sme vyvážali. A dotovali, napr. Kubu, ktorá mala byť takou výkladnou skriňou socializmu, Američanom pod nosom.

Ten nedostatok až tak nevadi, vždy sa vynajdeš. Ľudia sa prisposobia.
U nás doma sa skôr spomínalo, ako chodili návštevy pred dovolenkou- kontrolovať či neodchádza rodina navždy. Mame viacero známych, ktorí sa nedostali kvôli kostolu, cirkevným pohrebom atď. na školy (bežní ľudia, žiadni pohlavari) do práce. Ine veci ani nepísem. Popritom, bol nedostatok toaleťáku malina. Nebolo to také ružové, ako píšeš.

Môj otec bol komunista a mohol pracovať , ale mal manželku, ktorá odmietala vstúpiť aj do strany aj do ROH- Revolučné odborové hnutie pre tých, čo nevedia a napriek tomu, že mala vyštudovanú pedagogickú vysokú školu, učiť nikdy nemohla. Dlho bola aj bez práce, napriek zákonu o príživníctve. Neskôr robila družinárku 30 km od domu, v tom čase autobusy chodili ráno a večer, takže domov chodila neskoro. Podpultový tovar sme si zažili tiež, vložky, toaletný papier, ovocie, bon pari, rifle, dokonca lego. Ale zákaz slobody pohybu po svete je niečo, čo si dnešná mlaď nedokáže predstaviť. Mňa ani do ZSSR nechceli pustiť. Vtedy som to nechápala. Dnes by som tam už nechcela ísť. Keby nebolo nežnej na výberovú školu, na ktorú som sa hlásila sa nikdy nedostanem. S mojim kádrovým profilom a rebelantstvom v krvi určite nie. Preto mi je smutno, keď sa mamon zamieňa za slobodu.

Lesklý toaletak bolo treba v rukách riadne pokrcit, aby mohol aspoň ako tak fungovať.
Ty máš spomienkový optimizmus, bola si ešte dieťa a preto nič zlé zo socializmu nemôžeš vnímať. Pre teba je to len krásne detstvo.

@zana134 moja kamaratka to mala tak isto, rodicia sa nechceli vzdat viery a chodenia do kostola a kvoli tomu jej mame nedovolili ucit (mala skoncenu VS) a musela povinne robit robotnicku vo vyrobe.

"Áno banány neboli v lete, ale zase boli čerešne, slivky, marhule, melóny, hrušky, egreše - toho ovocia bolo veľmi veľa práve v lete." som ročník 81 a na veľa letného ovocia si rozhodne nespomínam. Okrem jabĺk a občas hrušiek, v lete dyňa som ďalšie spomínané druhy jedla v čerstvom stave prvý raz v živote až dakedy v puberte. Dovtedy čerešne, marhule, jahody a pod. len ako kompóty. A egreše už vôbec. V zelovoci nič také nebolo. A nemali sme ani záhradu a ani starých rodičov na dedine. Rozhodne sme sa najedli viac banánov, pomarančov a mandariniek, tie bolo dostať aspoň v zime.

Ja dom ročník 85 a predsa si pamätám vtipy o toaletaku a aj o vlozkach - mame ich nosil otec z CZ. Stačí si pozrieť archívy správ z tej doby, tovaru bolo fakt nedostatok.

@zuzanaam to je presne tak, ľudia s domami a záhradami pestovali a chovali zvieratá oveľa viac než teraz, takže ten pocit nedostatku bol u nich menší. Ľudia z bytov bez starých rodičov na dedine to mali horšie, lebo v zelovoci toho nebolo toľko ako teraz.

@april171 ten toaletak bol hroza, radsej som ho nepouzila ako si doskrabat onu 🙈
@zuzanaam ano, s ovocim nas pravdu, take drobne ovocie sa dalo kupit iba od tetiek pred samoobsluhou - predavali prebytky do zahrady. A zo zelovocu mam take zazitky, ze predavacka naberala vsetko zaradom - kludne par zhnitych jablk popri tych, co boli ok. Lebo predat to musi a co by som chcela, vyberat si?! Som rocnik 1970.

Som rocnik 1974, a aj ked mi ako dietatu nikdy nic nechybalo, co sa jedla alebo materialnych veci tyka, bola to odporna doba, boli sme zavreti v CSSR bez moznosti vidiet realny svet. A ja som tak tuzila cestovat a spoznavat svet. Vrchol mojho cestovania vtedy bolo Madarsko, Polsko a pioniersky tabor v NDR (krasny zazitok). Po otvoreni hranic som sa odtrhla z retaze 😂

K tym nedostatkom. Moj otec spomina, ze urcite obdobie bol aj benzin na pridel. Teda obmedzene mnostvo na mesiac. Mali sme ist na dovolenku a ten pridel by nam nestacil na cestu. Dostavali nejaky papier, s ktorym mohli natankovat. Tak zhanal. Co sa tyka viery/chodenia do kostola. Tam boli velke rozdiely medzi mestom a dedinami a zalezalo aj na pozicii v praci. Na dedinach bezne chodili ludia do kostolov (robotnici, rolnici), ale ucitelky uz nie. Mama spominala kupovanie lega v tuzexe.

@tenerifka Tiez som rada, ze to skoncilo. Moja cestovatelska dusa a tulave nohy by trpeli.

@cukroska Ani mne ako dieťaťu vtedy nič nechýbalo, ani ovocie, bývali sme na dedine
5 km od okresného mesta, ak niečo nemali v našom obchode, tak sme išli do mesta, kde sme chodili aj do školy. Rodičia chodili do práce a vracali sa o až okolo pol štvrtej, tak ja som chodila domov skôr, tak ako školáčka som chodila kúpiť chlieb a kúpila som si aj nejakú sladkosť, princezku, ešte aj teraz sa dajú niekde kúpiť.
Aj cestovať sa dalo, keď som už chodila do práce mali sme možnosť ísť aj do Bulharska, Rumunska a raz som bola aj v Odese a bolo tam veľmi pekne.
Tie roky sa od terajšej doby nelíšia tým, že bol nejaký nedostatok potravín, len vládou jednej strany a tiež tým, že medzi ľudmi neboli také veľké rozdiely, všetci žili na podobnej úrovni a vlastne ani si až tak nezávideli ako je to teraz, že závidia tým, kto sa vypracuje a tí, čo sa nevypracujú tak vidia len, že má veľa peňazí, ale aká práca a čo bolo treba tomu obetovať, to už nevidia.

@tenerifka ja som tu neslobodu cestovat az tak nevnimala, moj otec bol z Juhoslavie a cestovali sme tam kazdy rok a viac mesiacov, kym som bola mensia. Vsetci mi to vsak zavideli, ze mozem ist k moru a do Juhoslavie! Takze ludom to asi naozaj velmi vadilo. No najviac si spominam , ako som po navrate machrovala s casopismi Bravo 😂

Teraz mi ešte prišlo na um... Vydávala som sa v r. 1982. Zďaleka nebol výber šperkov taký, aký je teraz. A zlato bolo luxusom, drahé. Zlato na obrúčky však bolo (vraj) dotované. Ale na to sme najprv museli ísť na MsNV po potvrdenie, že máme termín na sobáš. S ním potom do zlatníctva, vybrať si z tých "troch" druhov, ktoré boli v ponuke. Kto nechcel modely spred 20 rokov, mohol si vybrať z katalógovej ponuky a nejaký týždeň si na ne počkať. No a, ako pri všetkom, čo sa len trochu líšilo od šedivej normy, ľudia okolo sa čudovali, prečo vymýšľate. Prečo nechcete hranatý slivkovomodrý kočík, aký majú všetci okolo, prečo vám v dvojpodlažnom dome nestačí jedna kúpeľňa (maximálne jedno WC navyše) a v nej biele alebo krémové obkladačky... Rozumiete, nehovorím o bezbrehom luxuse. Ale o individuálnom vkuse. Okrem problematického cestovania (a to nehovorím o možnosti štúdia v zahraničí) zazlievam socializmu to, že zdeformoval vkus ľudí. Všetko zglajšachtoval. Pretrhol tradície, prirodzený vývoj napr. v architektúre. Nemuselo byť nič pekné, nápadité, stačilo, keď bolo funkčné. "Takú peknú skriňu si Eva kúpila!" Povedala moja mama, ktorá nechápala, prečo som šatníkovú skriňu z obývačkovej zostavy strčila do detskej (a chcela ju možno aj premaľovať, monštrum jedno). "Čo môže byť na takej skrini pekné?"- nechápala som zase ja. "Vieš, koľko sa do nej zmestí?!"... No, tak na toto som už naozaj nemala odpoveď. Ale bavím sa na tom doposiaľ.
Aj dnešné uvažovanie mladých, pre ktorých je starý dom (tým myslím tie spred druhej svetovej, ktoré ešte mali štýl, nie tie škaredé opachy či kockodomy obecné z 50 rokov a mladšie) súci len na zbúranie, veď všetko musí byť nové, má, paradoxne, pôvod v socializme. V zahraničí vieme obdivovať pekné dedinky a mestečká, doma ich búrame. Pozor, mám rada aj kvalitnú modernú architektúru, nie som staromilec za každú cenu. To mi pripomína, že si musím pozrieť nominácie na CE ZA AR na tento rok.

@petronelag Trefné.

Pomaranče a mandarínky teda neboli. Pomaranče Ken hnusné kubánske. Naši často spomínajú na to, ako stáli dlhé rady pred zelovocom. Všade, aj o v obyčajnom obchode si musela mať znamosti. Naši aj často spomínajú dlhé rady obed potravinami. Sme z Bratislavy.