Život v 80. rokoch
Ahojte, sledovala som seriál Sľub a rada by som sa opýtala niekoho, kto v čom čase bol už dospelý. Opýtala by som sa rodičov, ale žiaľ už tu nie sú. Pri seriály ma zarazila informácia o nedostatku toaletného papiera. Potom o tom, že neboli banány a všetci tam jedli len punčové rezy a laskonky, prípadne krémeše. Narodila som sa v roku 1978. Nikdy si nepamätám, ani počas môjho útleho detstva, že by bol problém s toaletným papierom. Nikdy to rodičia neriešili, vždy bol doma. Vždy na zimu sme mali banány, mandarínky, pomaranče a čo si pamätám aj čerstvý ananás. Áno banány neboli v lete, ale zase boli čerešne, slivky, marhule, melóny, hrušky, egreše - toho ovocia bolo veľmi veľa práve v lete. Od môjho útleho detstva sme chodili do kostola. Každú nedeľu, aj v prikázaný sviatok, cez sviatky, na spovede apd. Bola som na prvom svätom prijímaní. Je pravda, že mamina mi povedala, že práve kvôli tomu otec nedostal pozíciu majstra, ale aby sme mali problémy kvôli tomu, si nepamätám. Čo si však pamätám, že ako v 1990 zrazu do kostola prišli všetci susedia, ktorí tam predtým ani nepáchli a čušali pekne doma. Z koláčov si pamätám oveľa širší výber - špice, dobošky, žĺtkové rezy, venčeky, trubičky, medové rezy, orechové rezy a samozrejme pudingy so šľahačkou, na tie neviem zabudnúť a na limo 🙂. Spomínam si na pracovné soboty, pionierské schôdzky, tábory apd. Niekto, kto už bol dospelý a pamätáte si, že by to bolo tak, ako je v seriály?
Ak ste mali záhradu, tak ste sa mali dobre. My sme
zahradu nemali a ríbezle, egrese, jahody, marhule, broskyne, slivky a pod. som vobec ani nepoznala. Ceresne som jedla raz a to z kompótu. Z detstva si pamätám v lete melony a kukurica a v zime jablka, pomaranče a banány. Zakusky si nepamatam vobec, max domace kolace. Naši pracovali pre štát, boli aj v komunistickej strane (museli) a taki bohatí, ako tu všetci predomnou, sme teda vôbec neboli. Na dovolenky sa chodilo k rodičom alebo do Tatier. Pri mori za sociku z našej rodiny nikdy nikto nebol. Ani nikde mimo CSSR. Ten lesklý toaletak si pamätám.
Pomaranče a mandarínky teda neboli. Pomaranče Ken hnusné kubánske. Naši často spomínajú na to, ako stáli dlhé rady pred zelovocom. Všade, aj o v obyčajnom obchode si musela mať znamosti. Naši aj často spomínajú dlhé rady obed potravinami. Sme z Bratislavy.
@tilly ano, kubanske pomarance! Uplne som na ne zabudla. Taka zelena tvrda supka.... ale suce iba na stavu.
@tilly ano, kubanske pomarance! Uplne som na ne zabudla. Taka zelena tvrda supka.... ale suce iba na stavu.
@simsalabim presne, to sa nedalo jesť, ale na šťavu boli dobré
Ak ste mali záhradu, tak ste sa mali dobre. My sme
zahradu nemali a ríbezle, egrese, jahody, marhule, broskyne, slivky a pod. som vobec ani nepoznala. Ceresne som jedla raz a to z kompótu. Z detstva si pamätám v lete melony a kukurica a v zime jablka, pomaranče a banány. Zakusky si nepamatam vobec, max domace kolace. Naši pracovali pre štát, boli aj v komunistickej strane (museli) a taki bohatí, ako tu všetci predomnou, sme teda vôbec neboli. Na dovolenky sa chodilo k rodičom alebo do Tatier. Pri mori za sociku z našej rodiny nikdy nikto nebol. Ani nikde mimo CSSR. Ten lesklý toaletak si pamätám.
@strawberry0797 žili sme v meste, v Košiciach. Záhradu sme mali hodinu cesty tam a hodinu naspäť, ale zase všetko vlastné - ovocie a zelenina. Čo si pamätám bol trh, kde sme chodili pravidelne na uhorky a tie sme nakladali v lete, keďže zase toľko úrody sme nemali, aby sme aj naložili. Čerešne boli voľne dostupné na trhu plus babka pred obchodom vždy predávala v takom papierovom sáčku buď čerešne alebo višne. Zavarené sme mali doma všetko čo sa dalo, robili sme džemy, čalamády, nakladali kapustu a vždy sme kupovali pol prasaťa každý rok a mali sme mäso, klobásy, jaternice, slaninu, škvarky. Moja mama plietla, šila, háčkovala, vyšívala, čiže oblečenie som mala vždy, prvé rifle som mala v 6tich z Tuzexu, doteraz si ich pamätám. Otec chodil na zemiakové brigády a okrem toho sme teda mali ešte aj zemiaky naviac na zimu, neskôr sme už mali vlastné záhumienko. A chodili sme na jablkové brigády do neďalekých sadov - už ja ako malé dieťa a odniesli sme si odtiaľ kopec jabĺk vždy- niečo sa zjedlo, niečo zavarilo, niečo na výživu a zvyšok do koláča. Nemám pocit, že by som trpela nedostatkom jedla. Možno ak jedine syry - to vnímam ako nedostatok oproti súčasnosti. Malinkovky v skle sme mali vždy doma - malinové, citrónové, s kolovou príchuťou alebo pomarančové, ocino nosil z VSŽ. Ešte ma napadlo, že neboli ryby - na Vianoce iba treska tá v mrazenej kocke alebo surový kapor, pstruh. Samozrejme tie možnosti neboli ako dnes. Ale nejak mi/nám to stačilo. Ale ten toaletný papier ma zaujal.
Toaletný smirgel spomínajú aj naši. Nebol vždy, strihanie sa noviny
Tak ono hlavne bola obmedzená kapacita skade tovar sa mohol voziť, teda proste ak bol vyšší záujem alebo menšia úroda bolo menej. Ale zase ľudia nehladovali, lokálne potraviny boli. Teraz máš zase všetko len tá nekvalita a vysoká cena...
Ten problém s toaletným papierom bol len dočasný, keď mali Harmanecké papierne, nejaký problém. A tropické ovocie sa tiež dalo kúpiť, aj keď bolo trochu v menšom množstve, ale ľudia mali doma jablká, hrušky, zavárané kompóty. Ja ako si pamätám, tak nám ovocie nechýbalo. Aj zákusky boli všeliaké, aj doma sa viac pieklo. Dokonca aj viac upratovalo.
@petronelag No, s cestovaním to bolo trochu inak. Sama spomínaš len lokality východného bloku. Dosť často v rámci rodinných rekreácií (ROH). Do ZSSR sa dalo ísť len na pozvanie odtiaľ, žiadna individuálna turistika. A pohyb len v povolenej oblasti. Mne sa pošťastil pioniersky tábor v Tule. Dopisovala som si predtým s dievčaťom odtiaľ, tešila som sa, že sa stretneme. No kdeže! Nedovolili jej ma navštíviť, len jej mama smela na vrátnicu čosi mi tam nechať. Tiež ma nemohla stretnúť.
Ak chcel človek na západ, zvyčajne cez CK, musel požiadať o devízový prísľub, nie vždy ho dostal. Smel vyviezť len povolené množstvo peňazí, takže si ich ľudia, ak načierno zohnali viac, kdekade skrývali (opätok v topánke a pod.). Ľudia doma nemali pasy. Zvyčajne nepustili von celú rodinu, aby neušli. Poznám (sprostredkovane) prípad rodiny, ktorá chcela emigrovať, tak trojročné dievčatko uspali a vopchali do kufra auta medzi batožinu. Nepomohlo, na hraniciach ju našli. Teraz si človek už ani nevie predstaviť tie stresy na hraniciach, vyhádzaná batožina, rozobraté auto, autobus, čakajúci na hraniciach aj niekoľko hodín a colníci obchádzajúci okolo (aj so zbraňou) a čakajúci na známky podozrivého správania sa. Náhodne vybratí účastníci zájazdu na osobnú prehliadku. Tam sa mamičky netrápili nad možnou "traumou" u detí, ale snažili sa ich udržať v tichosti a bez nadmerného pohybu za každú cenu. Dosť často bol v zájazde niekto, kto po návrate podal správu na ŠTB o tom, kto sa s kým stretol (na margo povery o vtedajších lepších vzťahoch).
Juhoslávia bola na pomedzí, keďže sa Tito svojho času rozkmotril so Stalinom. Tam sa chodilo na cestovnú doložku, nie na pas. Ľudia si, ak mali príbuzných v zahraničí, dohadovali s nimi stretnutia tam. Cez ňu aj utekali na západ.
Samozrejme, žiť sa dalo, aj šťastne, čo nepoznáš, to ti nechýba. Česi mali ako únik tramping, my záhradkárske osady. Ľudia boli zväčša zručnejší ako dnes, veľa vecí si robili a upravovali sami. Najmä tie hrozné umakartové linky a jadrá! Maľovali sme ich, tapetovali, fládrovali... Finančne nebolo až takým problémom postaviť dom (pôžičky 1%, bezúročné, nenávratné..). Ale - vlastnoručne. Zapriahla sa rodina, kamaráti, niekto to mal ako fušku. Dovolenky sa teda trávili "na malte s japonkou". Problémom bol aj stavebný materiál. Niekto si aj tvárnice vyrábal sám. Domáca pani varila pre robotníkov, potom umyla riady a išla napr. obsluhovať stavebný výťah. Pritom chodila do práce. Deti vedeli, čo majú doma porobiť, kým sú rodičia na stavbe. To, že sa majú učiť, bolo samozrejmosťou.
Takto by sme mohli mapovať rôzne oblasti života. Jasné, že by sa to líšilo. Niekto nemohol kvôli viere v rodine študovať na VŠ, iný (ako napr. dcéra evanjelického seniora z BB, keďže bol aktívny v Pace in Terris, sa dostala aj na ekonomiku do Prahy).
Odporúčam filmy:
Malá Moskva
https://www.csfd.sk/film/251677-mala-moskva/gal...
Malá Viera (skúste si predstaviť, ako sa pre seba alebo pre vaše deti nerozhodujete vy, kam dáte prihlášku na strednú školu, ale čakáte, na ktoré učilište vás pridelia)
https://www.csfd.sk/film/129571-mala-viera/preh...
Knihy:
Viliam Klimáček: Horúce leto 68
L. Mňačko: Siedma noc
To len na dokreslenie pomerov.
K tym nedostatkom. Moj otec spomina, ze urcite obdobie bol aj benzin na pridel. Teda obmedzene mnostvo na mesiac. Mali sme ist na dovolenku a ten pridel by nam nestacil na cestu. Dostavali nejaky papier, s ktorym mohli natankovat. Tak zhanal. Co sa tyka viery/chodenia do kostola. Tam boli velke rozdiely medzi mestom a dedinami a zalezalo aj na pozicii v praci. Na dedinach bezne chodili ludia do kostolov (robotnici, rolnici), ale ucitelky uz nie. Mama spominala kupovanie lega v tuzexe.
@dskjhfdlkdjhl ja si pamätám, keď som mala 10-12 r s tiež som stále v zelovoci, lebo mali prísť pomaranče, mandarínky a to som ročník 1977
@simsalabim presne tak mne sused z Maďarska nosil Bravo a plechovkovu colu, fantu a to už som bola teenegerka.
@zuzanaete áno, môj otec bol šofér z povolania a kseftovalo sa s blokmi na benzín.Pumpari a mäsiari bolo vtedy páni🙂
Pomaranče a mandarínky teda neboli. Pomaranče Ken hnusné kubánske. Naši často spomínajú na to, ako stáli dlhé rady pred zelovocom. Všade, aj o v obyčajnom obchode si musela mať znamosti. Naši aj často spomínajú dlhé rady obed potravinami. Sme z Bratislavy.
@tilly áno, každý len zháňal kto kde má známosti a ako sa k niečomu dostať.Nam emigrovala teta, takže sme si zažili také nepríjemnosti, že až.Babku z vedúcej pozície dali za bežného radového zamestnanca.Ako nám niekoľko x zamietli devízový prísľub a ako nám spravili osobnú prehliadku na hraniciach, keď sa to konečne podarilo.V aute sme mali ukryté valuty, aby sme si mohli v YU kupit zlatu retiazku.Otrasne časy moji rodičia povedali, že by to nikdy nevratili
Ja som sa narodila v roku 1984, ale ja si teda nedostatok papiera občas pamätám.. keď nebol normálny, mali sme taký ten čo bolo treba posuchat medzi rukami aby bol jemnejší ale neznášala som ho.. čerešne, marhule, broskyne sme mali len vtedy keď si naši zohnali chatu kde boli ovocné stromy.. pamätám si, že tam som jedla prvý krát jahody - to som mala 6 rokov čiže bolo po revolúcii.. dovtedy som jahody poznala len ako mrazenú dreň, nikdy nie čerstvé jahody a pamätám si to preto, lebo som sa vtedy hrozne vyhadzala a museli sme ísť na pohotovosť v cudzom meste, keďže chatu sme mali v Červeníku.. mávali sme mandarínky cez Vianoce, banány tiež len vtedy.. ovocie ako decko si pamätám najmä jablká také žlté s bodkami, to bolo jediné čo som ľúbila . A potom ma mama nútila piť citrónovú šťavu 🥴
Na ten toaletak si dobre pamatam, niekedy v obd. 86-89 to bolo, normalne na pridel si clovek mohol kupit iba styri kotuciky (BA). Tusim vtedy vyhorela nejaka fabrika, tak bol nedostatok. Na jednej navsteve nam dali kotucik na rozlucku a my stastni, ze mame toaletak, navyse bledozeleny 😀 to bol nejaky import
@tenerifka ja som tu neslobodu cestovat az tak nevnimala, moj otec bol z Juhoslavie a cestovali sme tam kazdy rok a viac mesiacov, kym som bola mensia. Vsetci mi to vsak zavideli, ze mozem ist k moru a do Juhoslavie! Takze ludom to asi naozaj velmi vadilo. No najviac si spominam , ako som po navrate machrovala s casopismi Bravo 😂
@simsalabim moj otec bol obchodny namestnik, cestoval casto do zahranicia a aj na zapad, a tiez mi vozil Bravo, rifle, voñavky, kazety, cokolady..... Pamatam si, ked sa vratil zo Svajcu, to mohol byt rok 1986-87, to sme mali Vianoce na jar, kolko nam toho priviezol. Vsetci spolu sme ale ist nemohli.
@simsalabim moj otec bol obchodny namestnik, cestoval casto do zahranicia a aj na zapad, a tiez mi vozil Bravo, rifle, voñavky, kazety, cokolady..... Pamatam si, ked sa vratil zo Svajcu, to mohol byt rok 1986-87, to sme mali Vianoce na jar, kolko nam toho priviezol. Vsetci spolu sme ale ist nemohli.
@tenerifka mne, keď teta poslala balík zo zahraničia nejaké svetre, čelenku, čokolády to bolo niečo nepredstaviteľné.Ako to všetko voňalo aká som bola pyšná za mikinu, digitálnu hru🙂kalkulačku.Dnes je všetko a to je chyba, že deti a ľudia to berú ako bežnú spotrebnú vec už chyba taká radosť z tých veci a vážiť si ich.
"Nikdy si nepamätám"
Nuž, pamäť je zradná.
Krátky zostrih, nebolo všetko a stále...
A pamatate na spartakiadu? https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clano...
A pamatate na spartakiadu? https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clano...
@simsalabim ja som cvičila na spartakiádu na ZŠ. Ale nás nejako nevybrali. Moja mamka bola 2x na Strahove.
A pamatate na spartakiadu? https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clano...
@simsalabim áno, mne sa tam najviac páčili vojaci 😉
@simsalabim áno, mne sa tam najviac páčili vojaci 😉
@bielasovicka celkom dobre sa na to pozeralo, nie? Teda bez tej ideologie. Ale ja som rada pozerala aj krasokorculovanie a gymnastiku.
Som ročník 1959. Samozrejme, môžem hovoriť len o skúsenostiach mojej rodiny (stredné Slovensko, rodičia v robotníckych povolaniach). No, bolo to... Ovocie bolo najmä domáce. V lete sa chodilo napr. na čerešne. Rástli pri ceste, prenajal sa strom a rodina oberala. O tom, že benzín v okoloidúcich autách nebol bezolovnatý, je škoda sa baviť. Nikomu to nevadilo. Zavárali sa najmä čerešne a slivky, marhúľ bolo menej, broskyne vzácne. Ananás, banány, mandarínky pred Vianocami. Aj buráky (balíčky na Mikuláša boli v znamení mandarínok, nelúpaných burákov a nejakej tej čokoládky). Pokiaľ prišli do obchodu banány a pod, predávali sa v limitovanom množstve, aby sa ušlo viacerým. Ten toaleťák bol taký, ako píše @viestta. Zložený na dvoje, pozakladaný do seba, boli naň aj špeciálne držiaky. O ženskej hygiene pomlčím. Ja som si ako dievča zažila aj kus buničitého papiera v riedkej gáze, priväzovalo sa to tou gázou (proti kĺzaniu) na gombíky, ktoré boli na takom "opasku". Brrr. Na čižmy, kabáty a pod. sa stáli rady, Radvanský jarmok bol dobrou príležitosťou. Keď som chcela, ako stredoškoláčka, zelený zimník, kamarátka mi ho kúpila v RS, v BB nič také nebolo. Tuzex, Vlnosil a pod. boli predajne, kde boli aj krajšie veci, pred Tuzexom sa kšeftovalo s bonmi. Materiály - tesil, umelinové úplety (diolen, crimplen), dederónové košele. Ženy veľa šili a plietli, keďže bol biedny výber. Na byty a autá poradovníky. Pri plate do 2000 Kčs v hrubom (1983) stál šijací stroj Veritas 3500 Kčs (po známosti, do BB prišli 3 ks), automatická pračka (Tamat 500) 8500 Kčs, maličký farebný televízor 17000. Prvé auto sme kúpili v r. 1991, ojazdenú Škodu 105 za 30000 (pôžička na 17% úrok). Mäso sa kupovalo podľa toho, čo mali, nie podľa toho, čo si chcela variť. Manželka jedného môjho docenta na vysokej škole bola vedúcou mäsiarstva. Hádaj, kto bol váženejší? V BB bola v 80 rokoch jedna! kozmetika, neskôr dve, ku kaderníčke si sa dostala po známosti (ženy sa väčšinou strihali, farbili a robili trvalé navzájom doma). Na školy sa dostávalo podľa kádrového profilu. Kostol mohol, ale aj nemusel, robiť problém, záviselo od kariérnych ambícií. Rovnako emigrovavší príbuzní. Známosti a obálky vyriešili väčšinu vecí. No, dalo by sa písať dlho. V podstate neexistoval trh s bytmi (prideľovanie, poradovníky), ale ani ozajstný trh práce. Ľudia mali zamestnanie, to je pravda, nikto nesmel byť bez práce, to bolo príživníctvo, za to sa sedelo. Nebola to vždy však ozajstná práca. Učitelia dostávali umiestnenky (ja s rodinou a bytom v BB do LM!)...
Problém so zásobovaním bol aj preto, že sa (v rámci budovania socializmu) preferoval ťažký priemysel pred ľahkým. Teda traktor pred topánkami a hodvábnou blúzkou. No a navyše, ČSSR a NDR boli na tom zo začiatku najlepšie, tak sme vyvážali. A dotovali, napr. Kubu, ktorá mala byť takou výkladnou skriňou socializmu, Američanom pod nosom.
@aniele ja normálne oči vyvalujem ako si takto na všetko pamatas🤣. A máš vo všetkom pravdu, presne tak bolo, ako hovoríš. Normálne si mi všetko pripomenula, som trochu zabudliva, a to mam o 6 rokov menej ako ty. No co sa dá robiť. 🤣. Ty si ešte šikulka, asi tí to páli ešte lepšie ako mne...
@bielasovicka celkom dobre sa na to pozeralo, nie? Teda bez tej ideologie. Ale ja som rada pozerala aj krasokorculovanie a gymnastiku.
@simsalabim áno, to aj ja. Korčuľovanie ma vždy bavilo. Ved vtedy iny šport moc ani nedávali v TV.🤣
A pamatate na spartakiadu? https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clano...
@simsalabim ja som ako skolkarka cvicila, ale len v KE sme boli na vystupenie. A kiahne sme si na nacvikoch poodovzdavali
@tenerifka mne, keď teta poslala balík zo zahraničia nejaké svetre, čelenku, čokolády to bolo niečo nepredstaviteľné.Ako to všetko voňalo aká som bola pyšná za mikinu, digitálnu hru🙂kalkulačku.Dnes je všetko a to je chyba, že deti a ľudia to berú ako bežnú spotrebnú vec už chyba taká radosť z tých veci a vážiť si ich.
@luccija nasi si zazili to iste, mama mala dvoch bratov v emigracii, aj vypocuvanie od stb, listy ked dosli uz boli predtym otvorene a uz ich niekto cital, a devizovy prislub do juhoslavie sme kvoli tomu nikdy nedostali. Len som zavidela spoluziackam v skole ake pekne oblecenie si odtial doniesli.
@aniele ja normálne oči vyvalujem ako si takto na všetko pamatas🤣. A máš vo všetkom pravdu, presne tak bolo, ako hovoríš. Normálne si mi všetko pripomenula, som trochu zabudliva, a to mam o 6 rokov menej ako ty. No co sa dá robiť. 🤣. Ty si ešte šikulka, asi tí to páli ešte lepšie ako mne...
@bielasovicka To vieš, bývalá učiteľka (a dejepisárka + sjl k tomu). To ťa žiaci vycvičia 🙂 . Navyše som zberateľ rodinných historiek (ktoré už naozaj musím zapísať, aby aj potomstvo poznalo svoje korene).
Moja rodina nikto nebol v strane obycajne zamestnania robotnicke, pod nami v byte byval STBak
vela mojich tiet a ujov (nie pribuznych) ktory sa nam venovali po skole bolo tajne vysvatenyvh knazov alebo reholnicky
chodili sme domkostola na nabozenstvo na faru neboli sme pionieri
obcas sme chodili na vylety po Slovensku (za hranice nie) s ruksakmi s literaturou a preklepanymi samizdatmi, pocuvali sme na stretkach v bytoch pasky s pribehmi o svatych
vedela som vyrobit hostie len z vody muky alobal a zehlicka
na ovocie sme stavalii rady asi ako kazdy, vtedy nebolo lahke ist stidovat ak ste nemali spravny kadrovy posudok min VS obmedzovali
zaujimave boli skor roky po 89
@cukroska Ani mne ako dieťaťu vtedy nič nechýbalo, ani ovocie, bývali sme na dedine
5 km od okresného mesta, ak niečo nemali v našom obchode, tak sme išli do mesta, kde sme chodili aj do školy. Rodičia chodili do práce a vracali sa o až okolo pol štvrtej, tak ja som chodila domov skôr, tak ako školáčka som chodila kúpiť chlieb a kúpila som si aj nejakú sladkosť, princezku, ešte aj teraz sa dajú niekde kúpiť.
Aj cestovať sa dalo, keď som už chodila do práce mali sme možnosť ísť aj do Bulharska, Rumunska a raz som bola aj v Odese a bolo tam veľmi pekne.
Tie roky sa od terajšej doby nelíšia tým, že bol nejaký nedostatok potravín, len vládou jednej strany a tiež tým, že medzi ľudmi neboli také veľké rozdiely, všetci žili na podobnej úrovni a vlastne ani si až tak nezávideli ako je to teraz, že závidia tým, kto sa vypracuje a tí, čo sa nevypracujú tak vidia len, že má veľa peňazí, ale aká práca a čo bolo treba tomu obetovať, to už nevidia.
@petronelag závideli si všetko. Museli sme byť ticho, keď sme niečo mali. Ľudia boli zlí. Udavali druhých bud zo strachu o seba alebo zo zloby a závisti. A vtedy stačilo málo a mala si zničený život.