Zvládnete posledné dni príbuzného doma?

U nás doma nie, ale teta zomrela doma, vo svojom dome, pri najbližších (manžel a deti).

Asi by som kontaktovala ADOS a skúsila to prebrať s nimi

Moj ujo tak zomrel doma, pokrocile stadium rakoviny, ale chodili k nemu z mobilneho hospicu. Zomrel uplne potichucky v kruhu celej rodiny

Áno🥺mamu sme si vzali domov z onkológie,bolo to jej posledné želanie.
Do posledného výdychu som ju držala za ruku .

Stará mama mi zomrela doma. Nechcela som,aby zomrela niekde,kde to nepozná. Bola to pre mňa veľmi ťažká situácia,ale myslela som hlavne na ňu a jej pokojný odchod. Musela som sa deň čo deň pripravovať na ten deň,veľmi ťažké na psychiku,ale vďaka tomu ma to akosi "zocelilo" a nakoniec som bola rada,že som sa nezľakla,že som nebola sebec a nemyslela na seba a svoje pohodlie, čelila svojmu strachu a starká mohla v pokoji a pri svojích,vo svojom v kľude odísť. Ona mi vravela,keď bola ešte fit,že keby niečo ,tak nám/mne nechce robiť starosti a radšej ju máme dať do zariadenia, pretože vedela,že mám z toho neskutočný strach. Nakoniec,tak ako aj za môjho dospievania,tak aj "svojim odchodom" urobila zo mňa silnejšieho človeka, ktorý musí svojim strachom čeliť. Nikdy nebudem ľutovať,že som sa rozhodla tak,ako som sa rozhodla a už navždy jej budem za všetko vďačná. Najlepšia stará mama, najlepší človek,pre mňa a aj okolie.

Manzel zomrel doma. Ja som ale sestricka.
Budete potrebovat niekoho, aby vam pomohli, ados, mobility hospice.
Plus nemocnicnu postel so vzduchovym matracom, plienky, smyklave podlozky , slide sheets, do postele a Vela inch veci

A nevravím,že to bolo stále "ružové"a pokojné s ňou. Dožila sa 99rokov,veľa krát ma odhanala,posielala kade-tade,bola som hocičo,ale pripisovala som to len bolesti a aj starobou-uz aj ku koncu demencii. Veľa krát som si v kúte,mimo aj poplakala,ale vždy som pri nej bola usmiata, snažila som sa byť v pohode a nevnímať jej zlé nálady. Nakonieci odišla v jeden deň (snežilo vtedy-obrovské vločky padali,si pamätám) ráno v spánku. Nechcela zjesť raňajky vtedy,tak som jej len povedala,pospinkaj si,ja pôjdem pozametať zatiaľ múrik a skúsime to znova, zjesť raňajky. Zaspala a už sa nezobudila. Keby nebol pri mňe vtedy doma môj priateľ,asi sa zložím,ale vybavoval vtedy všetko. Aj záchranku,aj všetko okolo. Je dobré mať pri sebe v takýchto situáciách niekoho,kto zdieľa starosti,radosti, trápenia s vami a podporí, pochopí, pomôže.

Ano, prababka. Kludne, v spanku, ako 90 rocna

Áno, v našom dome zomrel môj brat, to bolo nečakané.
Diopatrrovali sme ťažko chorú mamičku, zomrel tu náš ťažko chorý syn a napokon i pokojne v spánku môj otec už vzhľadom na vek.
Áno, prianie príbuzného by som sa snažila splniť a dopriala by som mu zomrieť doma s blízkymi.

Áno, môj ocino. A nie, nestraší nás.

@h2 práve, že väčšina ľudí by chcela zomrieť doma, ale len málokomu je to v dnešnej dobe dopriate