Plakali ste pri oltári počas svadobného obradu?
Ahojte plakali ste pri oltári keď ste si brali svojho muža alebo ženu ? Častokrát sa stane že manželia nevedia ani dopovedať sľúb a plačú brutalne medzito placu . My s manželom sme vôbec neplakali normálne sme to povedali ale na druhej strane som mala známu ktorá vyžadovala od muža aby sa rozplakal keď zbadá to bol druhý extrémna nebola normálna. Len čo vas tak dojalo ak ste plakali nahodou?
ako ho mohla nútiť aby plakal? 😒
@anonym_autor Neplakala som, ja som z toho bola v takom strese, ze polovicku obradu si nepamatam a som rada, ze som sa tam nezakoktala a povedala vsetko tak ako bolo treba 😀.
Nie, chcela som to mat cim skor za sebou, svadba nie je nic pre mna, teda takato pozornost
Ja som reval až počas svadobnej noci :D
@anonym_autor ja som neplakala ale bola som šťastná a spokojná
My sme sa neskutocne rehotali.uz ani neviem na com niekto nieco zadrel este pred vstupom do kostola a potom uz to neslo zastavit.stacilo pozret jeden na druheho a uz to islo.snazili sme sa to ustat ale na videu mi totalne nadskakuje kytica tam je to vidiet.. 🤣🤣🤣
nie. svadba bol pre nas hlavne ukon po pravnej stranke. sobas podpisy obed a domov.
co je na tom k placu? nemate sa tesit?
nie, a prečo by sme mali?
Plakala som smiechom, strašne som sa na jednej veci bavila, tým som rozosmiala aj všetkých hostí 😅. /obrad sme mali na úrade/
To čo sú tu dnes za otázky?
Ja revem az 20 rokov po sobasi 🤣
Niektorí ľudia na tejto planéte sú veľmi citliví, majú takú povahu, či osobnosť, preto ich môže táto jedinečná (a častokrát jediná) chvíľa rozcítiť.
Nie je to nič nepochopiteľné.
😃 nie
Mysli to tak ze plakali od dojatia
@anonym_autor nie, mala som stres, bola som hladná a bola mi kosa 🤷😀 Dojatá som ale bola po narodení syna, to sme revali obaja.
Nie, ja som bola tak mimo a nepritomna nejak cely den, ze som si to cele uvedomila asi az po dvoch dnoch 😀
Nie. A na verejnosti neplacem ani z dojatia ani smutku.
Ja som reval až počas svadobnej noci :D
@thirstymonk Tak ja som bol po obrade v kostole a následnej hostine tak unavený, že som hneď zaspal a zo "svadobnej noci" nič nebolo. 🙂 A žena bola na Tom podobne. A pred oltárom sme neplakali. Mali sme omšu a ja som dokonca čítal čítanie.
Mňa vždy dojimali svadby iných ludi, preto som si myslela, že na vlastnej svadbe budem isto plakat, ale moja vlastná, tam som sa cítila inak, výnimočne, ale inak, proste už to nebol film, ktorý pozerám, ale reálny život, ktorý sa mi deje a som hlavný akter 😁 proste veľa adrenalinu
@thirstymonk Tak ja som bol po obrade v kostole a následnej hostine tak unavený, že som hneď zaspal a zo "svadobnej noci" nič nebolo. 🙂 A žena bola na Tom podobne. A pred oltárom sme neplakali. Mali sme omšu a ja som dokonca čítal čítanie.
@pr85 Ja som dokonca spieval žalm muhehe :D
Nie, ale rehotali sme sa ked nas syn, vtedy mal 3 počas najväčšieho ticha zadrel ze ho to tam nebavi 😀
Nie, bolo nám veselo , ešte aj farár mal pomerne vtipnú reč týkajúcu sa našej práce a keďže sme tam mali asi 50 kolegov ( pracovali sme v tej istej organizácii) všetci sa chechtali 😀. Humor nás zatiaľ neopustil , sme spolu 15 rokov.
ja som sa rozplakal ako som kráčala uličkou, neviem dojatie samé od seba, vobec som to nečakala že sa rozrevem ani som nemala po ruke kapesník 😀
Ja som bola dojata na svadbe naj kamosky a na svadbe sestry. Na vlastnej nie.
Nie, nevidím dôvod nariekať na vlastnej svadbe. Skôr by mi to pripadalo afektovane a hysterické než dojímavé.
Od dojatia som chcela, ale stále som myslela na svoj makeup a umelé mihalnice tak som si to radšej rozmyslela 😁
no neviem.. ja som pred oltarom nebola, ale ja si porevem aj za nevestu :DDD som taky "vdacny" host 🙂))) ale mne to pride romanticke, dojimave.. ked sa niekto rozreve pri spravach, tak myslim, ze nema problem aj na svadbe.. aj od stastia, aj sucitu, aj nestastia :DDD kazdy to tam moze pojat po svojom.
Odspievala som teda obrovské množstvo svadieb a v drvivej väčšine sa plače, keď mladí vchádzajú, plačú hostia a najmä rodičia. Ženích s nevestou neviem, tých vidíme vždy odzadu. Potom si zvykne kostol poplakať, keď sa spieva rodičom (to nie vždy býva)... Raz bol sobáš, kedy nevesta nemala rodičov, napriek tomu to chcela, a kňaz mal vtedy ešte aj predslov k tomu, ako by rodičia boli hrdí... vtedy plakal celý kostol, vrátane mňa, klaviristu a huslistu, ledva sme dospievali...
Z mojich pozorovaní viac plačú tatkovia ako mamky. A tiež sa nám stalo, že sa rozplakal ženích... nevestu si nepamätám 🙂
A na mojom sobáši - hej, nejako to na mňa doľahlo a mala som čo robiť, aby som dočítala sľub, ale nebol to vyslovene plač, skôr taká "guča" dojatia v krku 😀
@anonym_autor pred oltárom sme nemali svadbu ,ale ano trvala som a potom moj muz ,tiež