Ako zvládajú život matky samoživiteľky?

Ahojte. Rozhodla som sa anonymne využiť tento portál, pretože na psychológa nemám a potrebujem sa vyrozprávať. Som matka 2 ročného dievčatka. 3 mesiace po pôrode nás jej otec opustil. Tie okolnosti rozoberať nechcem, bola to pre mňa finančná aj existenčná kríza, ktorá nás donútila presťahovať sa dočasne k mojim rodičom. Prvý rok od narodenia malej som vrazila dosť peňazí do psychológa, ktorý mi absolútne nepomohol. Objavili sa u mňa panické záchvaty, stavy úzkosti, nespavosť, samozrejme únava, ktorú pozná každá matka. Vyriešil to až psychiater, a teda užívam antidepresíva. Moja psychika sa chvalabohu ako tak stabilizovala, no stále beží v pozadí súd ohľadom určenia výživného, ktorému sa jej otec zatiaľ úspešne vyhýba. Dcéru som dala do jasiel a ja som išla pred dvomi mesiacmi do práce. Prácu mám fajn, zamestnávateľ mi vychádza v ústrety ak náhodou potrebujem zostať doma, alebo treba ísť k lekárovi, za čo som nesmierne vďačná. Platovo to nie je žiadna sláva, ale som rada, že zarobím aspoň niečo na začiatok. No ja som jednoducho unavená ako kôň. Z práce letím do jasiel, potom navariť na druhý deň (musím, lebo dcéra má rôzne intolerancie), niečo popratať, minimálne oprať a spratať z rána neporiadok, ktorý som nestihla pred odchodom upratať, poprípade ideme na chvíľu von na ihrisko a to je všetko na čo sa zmôžem, resp ja vlastne ani viac nestihnem. Večer padnem do postele zbitá ako pes. Vycitam si, že na nu nemám dostatok času, že jej matka jej nie je schopná dať viac. Úprimne závidím maminám, ktoré majú čas na to, aby si s deťmi vklude maľovali, hrali sa, robili rôzne aktivity, ktoré my jednoducho nestihame. Bojím sa, že ma za to bude jedného dňa viniť, že som sa jej dostatočne nevenovala. Keď vidím na sociálnych sieťach ako si druhé matky užívajú materstvo, ako celé svoje ja odovzdávajú dieťaťu, učia ho, hrajú sa s ním, varia spolu, majú čas byt trpezlivé, je mi do plaču. Som unavená fyzicky aj psychicky, oddýchnuť si nie je kedy. Rodičia sú už starší a už spravili dosť pre nás tým, že tu môžme zostať, žiadnu inu pomoc od nich nechcem. Možno že to ani nie je možné, aby to bolo v našej situácii inak, preto ma strašne zaujíma, ako fungujete vy, Maminy, ktoré ste s deťmi samé.
Ďakujem za každý jeden vyjadrený názor a skúsenosť