Slobodná matka: Ako zvládnuť samotu a krivdu?

Ostali sme s dietatkom , otec odisiel, ked malo dietatko len psr mesiacov,nepacilo sa mu, ze sa mu prichodom dietata zmeni jeho doterajsi zivot, boli sme spolu dlho, dieta bolo planovane takmer 2 roky tskze ziadna nahoda..
Viem , v hlave mi ide dookola, ze je to tak lepsie, nevedel by nam dat to co by sme s dietatom potrebovali, nechcel sa o nas starat tak ako sa patri na rodinu, lahko nas opustil cize nas ani nejako velmi nemal rad ked to slo tak lahko, momentalne dieta nevidel uz 5 mesiacov ( choroby atd) samozrejme nemal cas a dalsie blbosti a vyhovorky..nasiel si inu zenu,asi taku o ktoru sa nemusi starat, s ktorou nema dieta a nemusi sa dietatu prisposobovat, taku s ktorou moze ist kdekolvek , taku ktora sa stara len o neho a nema na krku este dieta, ja svoje dieta milujem nadovsetko vela dveri sa mi zatvorilo ale verim ze sa vela dveri aj otvori, trha mi vsak srdce, je to uz vyse roka a ja sa z toho neviem dostat prosim neradte mi psychologa nemam na to cas snazim sa to zvladnut sama snazim sa byt silna lebo nas este tazke casy cakaju kedze zivot slobodnej matky je tazky, citim velku krivdu nezasluzila som si to ani ja ani dieta to uz vobec za nic nemohlo, mala som tazke zaciatky materstva a potrebovala som podporu nedockala som sa jej v takej miere aku som potrebovala
Dtale su dni kedy si poplacem a trapim sa, potom su zase lepsie dni a potom zase horsie, prejde to? Kedy?
Budeme zase s mojim dietatkom stastni?
Hanbim sa zato, ze som slobodna matka, mam pocit ze ludia pozeraju cez prsty ako keby to automaticky bola len moja chyba, ze som si neudrzala chlapa a rodinu, ako keby sme s dietatkom boli vadne kusy
Maminky co ostali same s detickami da sa to zvladnut? Bude to lepsie?