Ako zvládnuť závisť kolegyne na pracovisku?
Ahojte. Pred nedávnom som si kúpila auto vyššej triedy ( bmw). Keď to zistila ostala veľmi šokovaná ba až nešťastná. Celkovo porovnáva sa s každým v korporate a všetci sa podla nej maju lepsie než ona. Neustále sa sťažuje na svoj život a plat. Na základe jej povahy sa mi s nou veľmi zle pracuje. Teraz máme prideleny spoločný projekt takže spolu budeme tráviť veľa času. Ja uz mam z toho stres. Nerada sa stretávam s ľuďmi ked viem ze mi neprajú dobre. Da sa proti tomuto nejako obrnit? Ďakujem vam za radu.
@anonym_autor Ahoj ,
úplne ti rozumiem. Toto je strašne nepríjemná energia – keď cítiš, že niekto ti nepraje, porovnáva sa a ešte s ním musíš tráviť čas na projekte. To vie človeka vyšťaviť ešte skôr, než sa vôbec stretnú.
Napíšem ti to ako žena žene – jej závisť nie je o tvojom BMW. Je o jej nespokojnosti. Keby si si nekúpila auto, našla by si niečo iné – kabelku, dovolenku, postavu, čokoľvek. Niektorí ľudia sú vnútorne nastavení na porovnávanie a nikdy z toho nevyjdú.
Čo by som robila ja:
Oddelila by som prácu od emócií.
Ber to ako pracovnú spoluprácu, nie osobný vzťah. Minimum osobných informácií, žiadne zdieľanie súkromia, žiadne obhajovanie sa. Vecne, stručne, profesionálne.
Neobhajuj sa a nezmenšuj sa.
Nemáš sa za čo cítiť vinná. Kúpila si si auto z vlastných peňazí. Hotovo. Ak cítiš potrebu sa ospravedlňovať za svoj úspech, zastav sa. To je presne to, čo závisť druhých vyvoláva.
Nehraj jej hru porovnávania.
Keď začne sťažovanie typu „všetci sa majú lepšie“, nereaguj rozvíjaním témy. Môžeš neutrálne: „To ma mrzí.“ A presmerovať späť na projekt.
Psychologický trik – preformulovanie.
Skús sa na ňu pozrieť ako na nešťastného človeka, nie ako na nepriateľa. To ti pomôže ubrať stres. Nešťastní ľudia zvyknú byť nepríjemní.
Drž si hranice.
Ak by bola vyslovene pasívne-agresívna, kľudne pokojne pomenuj: „Potrebujem, aby sme sa držali témy projektu.“ Bez útoku, bez emócie.
A ešte jedna vec – tvoj stres vzniká z predstavy, že jej neprajnosť ti môže ublížiť. Nemôže, pokiaľ jej nedáš prístup do svojej hlavy. Ona môže byť zatrpknutá, ale ty nemusíš byť napätá.
Drž sa profesionálne, ale chladne. Slušná, ale nie otvorená. Milá, ale nie osobná.
A mimochodom – ak si si splnila sen a kúpila si BMW, tak si to uži 🙂 Život nie je o tom, aby sme sa zmenšovali, aby sa iní cítili lepšie.
Držím palce, aby projekt prebehol hladko .
A keby to prerástlo do toxického správania, už je to téma na nadriadeného – nie na to, aby si to ticho znášala.
@anonym_01226f ďakujem za radu. Toto som asi potrebovala počuť
@anonym_autor skôr ju polutuj..vieš aký musí mať smutný život?
@brendaa nepochopili ste ma ..ja som netvrdila ze som cítila zavist od kolegu. Pýtal sa ma bežné otázky
@anonym_autor pochopila som správne, že sa kolega "veľa" pýtal a kolegyňa to počula...
Keby sa oň nepýtal aj tak by to zistili...hej zamrzí to...keď vidíš a cítiš...no nezmeniš na tom nič...mozno keď kolegyňu povoziš? Možno má taku povahu, možno len náladu...
Skús si nájsť k nej cestu ak sa to nedá tak nič... Skúsila si....Veľa šťastných km prajem.
@anonym_01226f ďakujem za radu. Toto som asi potrebovala počuť
@anonym_autor vieš čo? Kedysi, kým som mala Peugeot, by som ti písala presne to isté, ako tuto baby, až kým som si nekúpila nový Mercedes. Toľko nenávisti čo som zažila (a to som si ho kúpila za svoje peniaze, nikomu som nedlhovala), to by som nikomu neuverila. Vlastný brat sa so mnou prestal rozprávať, lebo ako to, že som si kúpila také auto, pritom peňazí má toľko, že by si mohol kúpiť 4 moje mercedesy. Ja to stále neviem rozumne pochopiť, ani vysvetliť, len ako ťa tu dievčatá zotreli, tak ti chcem povedať, že ja ti verím a takúto závisť som zažila tiež
@anonym_autor Ahoj ,
úplne ti rozumiem. Toto je strašne nepríjemná energia – keď cítiš, že niekto ti nepraje, porovnáva sa a ešte s ním musíš tráviť čas na projekte. To vie človeka vyšťaviť ešte skôr, než sa vôbec stretnú.
Napíšem ti to ako žena žene – jej závisť nie je o tvojom BMW. Je o jej nespokojnosti. Keby si si nekúpila auto, našla by si niečo iné – kabelku, dovolenku, postavu, čokoľvek. Niektorí ľudia sú vnútorne nastavení na porovnávanie a nikdy z toho nevyjdú.
Čo by som robila ja:
Oddelila by som prácu od emócií.
Ber to ako pracovnú spoluprácu, nie osobný vzťah. Minimum osobných informácií, žiadne zdieľanie súkromia, žiadne obhajovanie sa. Vecne, stručne, profesionálne.
Neobhajuj sa a nezmenšuj sa.
Nemáš sa za čo cítiť vinná. Kúpila si si auto z vlastných peňazí. Hotovo. Ak cítiš potrebu sa ospravedlňovať za svoj úspech, zastav sa. To je presne to, čo závisť druhých vyvoláva.
Nehraj jej hru porovnávania.
Keď začne sťažovanie typu „všetci sa majú lepšie“, nereaguj rozvíjaním témy. Môžeš neutrálne: „To ma mrzí.“ A presmerovať späť na projekt.
Psychologický trik – preformulovanie.
Skús sa na ňu pozrieť ako na nešťastného človeka, nie ako na nepriateľa. To ti pomôže ubrať stres. Nešťastní ľudia zvyknú byť nepríjemní.
Drž si hranice.
Ak by bola vyslovene pasívne-agresívna, kľudne pokojne pomenuj: „Potrebujem, aby sme sa držali témy projektu.“ Bez útoku, bez emócie.
A ešte jedna vec – tvoj stres vzniká z predstavy, že jej neprajnosť ti môže ublížiť. Nemôže, pokiaľ jej nedáš prístup do svojej hlavy. Ona môže byť zatrpknutá, ale ty nemusíš byť napätá.
Drž sa profesionálne, ale chladne. Slušná, ale nie otvorená. Milá, ale nie osobná.
A mimochodom – ak si si splnila sen a kúpila si BMW, tak si to uži 🙂 Život nie je o tom, aby sme sa zmenšovali, aby sa iní cítili lepšie.
Držím palce, aby projekt prebehol hladko .
A keby to prerástlo do toxického správania, už je to téma na nadriadeného – nie na to, aby si to ticho znášala.