Podali by ste ruku bývalému šéfovi zo slušnosti?
Podali by ste ruku ,,bývalému,, šéfovi (nepoznali sme sa pracovne ale vedeli sme o sebe, nastúpil keď ja som bola už na MD) ktorý vám účelovo zrušil pracovné miesto deň pred návratom do práce po skončení RD?
Človeku, ktorý vám klamal do očí a aj kolegyni, ktorá vás zastupovala?
Riešim teraz dilemu.
Môj muž stále pracuje v tej firme a pravidelne majú rôzne akcie.
Najbližšie organizujú Deň detí a on chce, aby sme tam išli spolu.
Ja to však odmietam – nechcem byť už nijako spájaná s tou spoločnosťou a úprimne, nechcem toho človeka ani stretnúť.
Ak by som tam aj šla, mám v pláne mu ruku nepodať.
Nemám si s klamárom čo povedať a nevidím dôvod tváriť sa, že je všetko v poriadku. Navyše neznášam klamstvá – o to viac, keď prídu od niekoho, kto mal byť férový.
A úprimne, som presvedčená, že sa tam ešte bude tváriť ako najväčší kamarát.
Ako by ste sa zachovali vy? Podali by ste ruku zo slušnosti, alebo by ste si držali odstup?
Zaujíma ma váš pohľad.
Nie som na to celkom hrdá, ale ja som si stála za svojím. Zachoval sa ku mne šéf aj jeho zástupca niekoľko x povýšenecky, odporne, potom začali šetriť a začali práve odo mňa. Lebo medveď ? Nebola som ritolez, nepodkladala som sa, netvarila som sa ako heeeerečka že mám mega roboty ( aj keď som mala, robila som potichu bez teatrov ).
Aj keď som dala podklady , že mám lepšie výkony ako kolegyňa, poznám klientov a mám lepsie odozvy. Výpoveď mu splechol 3 dni pred vianocami že končím do 31.12. ....
Takže oboch hnusákov som odvtedy ignorovala, keď sme sa aj stretli dala som najavo znechutenie a keby aj chceli prehodiť rozhovor, tak som bola naštartovana že ich slušne pošlem do PPP. slušne ale asertivne. Podať ruku ? Takým sliziakom nikdy.
Podobné mám aj so švagrinou a jej mužom. Celé roky sme sa s mojim chlapom snažili vychádzať dobre s nimi aj deťmi., ale ona mňa evidentne neprijala, mala nejaké svoje vnútorné hov.ná a časom nahuckala aj muža. Raz ma už opäť ponížili, ba až urazili a vynadali za nejakú vymyslenú smietku, korunovali to vyhlásením že aj tak nepatrím do rodiny. Tak som sa zbalila a odisla od svokrovcov a pekných pár rokov som tam ani nepachla.Raz sme sa stretli nečakane, išla mi podať ruku, ale obišla som ju ako že ju nevidím. Možno raz za rok idem ku svokrovcom, aj to len ak je cesta tým smerom, lebo svokra ju/ ich neupratala, mňa nikdy potom výslovne nepozvala, tak nebudem chodiť niekde, kde nie som vítaná , ale prehliadana , urazana. Aj oslavu narodenín som svokre kompletne zorganizovala ( nemám problém, poprosil ma chlap) ale týchto exotov som slušne ignorovala. Lebo zase sa správali sebecký a nevhodne, tak prečo sa mám tváriť že ich akceptujem a milujem. Správam sa slušne, ale bridí sa mi s takýmito ľuďmi konverzovat 😁 hihihi haha a podávať ruky.