Prečo ma v práci ohovárajú, že som tichá?

@anonym_autor to ozaj vypoveda len o nich. sudit niekoho za to, ze je tichy? Ber to ako pozvbudenie od zivota ze sa mas o to viac mat rada! 🙂 urob si pekny vecer, zasluzis si to. Dobri a mudri ludia ta
nebudu ohovorat a sudit za nic a uz vobec nie za "tichost". Aspon ti zivot naznacil ,ze ktori ludia vobec nestoja za tvoju pozornost a energiu.

Drzim palce, nech si najdes mimo prace dobrych ludi ktori stoja za to - a ktori ti daju priestor a pokoj ked potrebujes ❤

@anonym_a12bf8 naco diagnostiku? ze je tichy clovek? ved to je rovnako bezne a normalne ako byt ukecany clovek. pokial sa ma dobre sama so sebou tak naco utekat k lekarovi za to ze cudzi blbci maju reci?

@anonym_autor nevsimaj si to a rob si svoju pracu.

😉moja😉to bolo aj vzdy bude ze ludia v praci ohovaraju jednym uchom dnu druhym von.Ja pracujem ako veduca co si ja vypocujem🙈ale vzdy im poviem pozrite sa kazdy na seba a potom sudte druhych.

@anonym_autor Tak sú aj introverti. Len žiaľ spoločnosť ich často vníma ako čudákov.

Nemyslim si, ze to bude len kvoli tomu. My mame tiez v praci jedneho naozaj introvertneho kolegu a sice si z toho robime srandu, ale rozhodne ho nikto neohovara a mame ho naopak velmi radi

Ja by som išla k psychológovi, aby som bola zdiagnostikovaná a tiež, aby som vedela popracovať na komunikácii s okolím a bola viac asertívna. Veď tie testy ti napovedia o tvojej osobe viac, ako si sama pripúšťaš. Niekedy sami seba vidíme inou optikou, ako nás vnímajú iní.

@anonym_autor No uz je to v druhej praci, takze na tom nieco bude. Nemusi sa z teba stat extrovert, ale trochu otvorenosti by nebolo na skodu. Skus na tom nejak popracovat.

Hneď by som ťa brala za kolegyňu. Vždy je lepšia takáto povaha ako klebetné, ukvákané kolegyne, ktoré klebetia o všetkom a o každom. Nič si z toho nerob. A ešte aj tu ťa pošlú ku psychológovi. Mne osobne by sa pri tebe omoc lepšie robilo ako pri nejakých urozprávaných klebetných babách. Z ktorých ťa už hlava bolí, že sa im za celý deň nezatvoria ústa v kancelárii.

@anonym_autor Ľudia si v práci myslia všeličo o každom. Niekto je vraj namyslený, niekto hlúpy, niekto divný. To neznamená, že je to pravda.
Aj keď si introvert, skus sa pri pozdrave usmiat, pozrieť do oči, opýtať, ako sa mas.
Je divne, či skôr nezvyčajne, ak komunikujes iba ohľadom prace a inak vôbec. Neznamená to poruchu, no môže si to niekto takto interpretovať.

@anonym_autor a nenamyslas si to tak trochu, ze si myslia ze si cudna? Lebo v kolektivoch sa vkuse ohovara. Priamo ti niekto povedal ze si cudna? Ked si ticha, tazsie sa ti zvyka na novych ludi, ked tam budes dlsie bude to lepsie.

Keď ľudí veľmi nemusíš, prečo ťa trápi ich názor na teba?
Psychológ nikdy nie je na škodu...už len preto, aby ti pomohol mať rada samú seba takú aká si...aby sa ťa potom nedotýkalo,keď ťa niekto hodnotí.
Robila som roky vo väčšom kolektíve. Teraz pracujem len s jedným šéfom. Už by som sa nechcela vrátiť do kolektívu.Toto chápem, že túžiš mať väčší kľud.

Si v pohode. Aj keby si mala nejaké autistické črty. Aj tak si v pohode.

@anonym_autor mám v práci kolegu, introvert, nikoho nezdravi, s nikým sa nebaví. Ja som sa ho pýtala, prečo nami pohŕda a on mi povedal že sa cíti ako v 5.cenovej skupine, v krčme,len za to, že on má vysoku školu a nemá si s nami čo povedať

Je frustrujúce, keď sa vaša prirodzená introvertnosť alebo plachosť v očiach druhých mení na diagnózu. To, čo opisujete, je dynamika „strachu z neznámeho“. V kolektíve 30 ľudí funguje ticho ako prázdne plátno. Ak o sebe nedávate žiadne informácie, ľudia si ich začnú domýšľať. A keďže ľudská psychika je nastavená na hľadanie hrozieb, nečitateľnosť si interpretujú ako nebezpečenstvo, čudáctvo alebo „poruchu“. Váš postoj „ľudí nemusím“ je pravdepodobne vaším štítom, ale zároveň je to postoj, ktorý z vás v sociálnom poli robí cudzí element. Kolegovia sa vás podvedome boja, pretože nevedia čítať vaše zámery, a tak na vás útočia nálepkami, aby si vaše ticho pre seba nejako vysvetlili a upokojili sa. Nemusíte sa stať extrovertom ani začať rozprávať o svojom súkromí. Potrebujete však urobiť niečo, čo nazývam „sociálna signalizácia bezpečia“. Ak ticho neprenastavíte, bude vás v každej práci prenasledovať rovnaký scenár. Skúste namiesto hlbokých rozhovorov používať mikrosignály ľudskosti. Krátky očný kontakt, kývnutie hlavou na pozdrav, alebo jedna veta typu: „dnes sa potrebujem sústrediť, tak budem viac v tichu“... dáva ľuďom manuál, ako s vami zaobchádzať. Ak sa podobná reakcia objavila už v druhej práci, môže to byť signál, že váš spôsob ochrany vlastného priestoru je pre okolie až príliš neprístupný. Nie je to chyba charakteru. Skôr nastavenie, ktoré možno chráni vás, ale zároveň vytvára bariéru. Tým, že im nedáte nič, ich nútite k agresívnej kreativite. Vašou úlohou nie je začať ich „mať rada“, ale začať byť pre nich zrozumiteľná. Izolácia uprostred davu totiž nie je sloboda, je to pasívny konflikt, ktorý vás v konečnom dôsledku stojí viac energie, než by vás stál jeden zdvorilý úsmev v kuchynke. Čo presne vo vašom vnútri chráni toto nepreniknuteľné ticho, že vám stojí aj za cenu nálepky „psychicky narušenej osoby“?

ja by som k spychologovi tiez urcite nesla.Pokial viem ze ozaj nemam nejaku vaznu poruchu kvôli tomuto urcite nie ale zvazila by som pracovat mimo kolektivov ked ti to nerobi dobre a mas z toho mozno potom aj stres alebo si nieco vybudovat svoje.Na co sa stresovat niecim cim ani nemusis

@anonym_autor Ahoj autorka, kludne sa to moze odvijat od toho, co si sama uviedla,ze "ludi nemusim". Ty to nemusis vnimat, ze im o tom davas signaly, ale ludia okolo teba to vnimat mozu, ze to davas najavo svojim postojom,ze ludi nemusis. Ono z tej verbalnej komunikacie voci kolegom vela nedas, max zrejme co-to pracovne a ktovie akou formou, to si neopisala. Vela ale robi aj neverbalna komunikacia, ako sa tvaris, postoj voci nim aky si drzis odstup atd. Podla mna, aby sa aj tebe lahsie dychalo v takom kolektive ludi, by bolo fajn, keby ze usmejes pri pozdrave/odzdraveni, taktiez, ked s nimi komunikujes ohladom prace, skus zvolit o nieco pristupnejsi ton hlasu, pozri sa dotycnemu do oci, ked s nim komunikujes a hod tam aspon nejaky ten letmy usmev🙂 Su to drobnosti a nebude ta to stat vela namahy, ale zaroven sa ti mozu polepsit vztahy, resp. ich postoj voci tebe. Drzim palce🙂

@anonym_5d4cfa len vacsinou sa na seba nepozrie nik...u nas to je aktualne tiez katastrofa, ale vacsina zien 50 + takze aj tam vidim problem. A nepomohol nam ani supervizor.

@anonym_autor mna ludske okydavacky a klebety neskutocne unavuju a nebavia. Ale vzdy som mala vo svojom zivote stastie na spriaznene duse, na ludi, ktori boli ini ako ostatni. Vzdy sme sa nasli a urobili vlastnu koaliciu a fungovali v nej.
Skus sa poobzerat, ci medzi tymi 30timi sa nenajde niekto, s kym by si nasla spolocnu rec. Nemusis sa bavit so vsetkymi, ale aspon pozdravit, usmiat sa, to by slo, nie?

Ked si to hovoria medzi sebou a nepovedia ti to priamo, tak by som to neriesila.
Ja neznasam tieto reci a ohovaranie poza chrbat.

O Mne si moze polka MK mysliet ze som psychicky narušena ked sa im nepaci nejaky moj nazor . 😂No mna nikdy nezaujimalo co si o mne ludi pomyslia . Podstatne je čo si o sebe myslim ja . A jedine nazori ktore ma zaujimaju su tie mojich najblizsich . Ti ludia ta naozaj nepoznaju tak na ich nazore by nemalo zalezat . Nech si myslia co chcu zbytocne sa zatazujes . A Keby si aj mala nejaku poruchu osobnosti tak co ? Stale si ten isty clovek nech tomu das akokolvek nalepku . Nikto nie je dokonaly .

Ty sama ale hovoris, ze najlepsie by ti bolo samej a ludi nemusis, tak co cakas?! najdi si nejaku pracu online na home office a budu vsetci spokojni...tiez nie je prijemne , a preto sa stavas objektom ,,ohovarania" ,existovat v kolektive so zamracenou mlciacou osobou...

byt asocial je osoba niecim narusena, ci to je az hranicne to z tvojho rozpravania nie je jasne.. ale sama si to o sebe napisala, tak potom preco sa hnevas ked ini si vlastne myslia pravdu? Nie kazdy vzdy zapada..neries.. rob si svoju robotu a zi si svoj zivot. Ak sa ti to stale opaluje uz sa to asi nezmeni.

Ach zase ti reči o introvertoch. Autorka nie je introvert. Introverti nemajú problém s tým, že majú v práci kolegov. Áno, nemusia kecať s ľuďmi, ale rozhodne nemajú taký problém ako autorka - Som tak trochu asocial ludi nemusim. Autorka má buď sociálnu fóbiu alebo iný problém. Introverti nemajú takéto stavy z toho, že pracujú v kolektíve.

Autorka, ako si prišla na to, že si myslia, že si psychicky narušená? A ak si to myslia, prečo - čo robíš a ako reaguješ na rozhovory? Ľudia si bežne myslia, že je niekto psychicky narušený vtedy, ak sa tak človek správa. Ak sa správaš normálne, len sa extra nezapájaš do diskusií, ale vieš s kolegami o práci normálne komunikovať, tak si o tebe nikto nič extrémne určite nemyslí. Bude to viac v tvojej hlave ako v realite. Zvlášť, ak vás je 30. Pár tichých ľudí sa v takom kolektíve stratí, nikto to nebude riešiť, ak človek pracovne komunikuje normálne. Ak ale nevieš komunikovať normálne v rámci pracovných otázok, tak potom je problém u teba a buď ho rieš s odborníkom alebo si hľadaj prácu, kde budeš sama.

@melanta urcite je problem inde, ako v tom, ze je ticha, len to ona nechape... je rozdiel v tom, ako to vnima ona a evidentne 30 dalsich ludi... diagnostika je na mieste, mozno jej psycholog bude vediet pomoct niektore veci zlepsit. Lebo to bude taketo v kazdom buducom zamestnani... Tiez pochybujem, ze jej niekto povedal, ze je "narusena", ale ze ma poruchu komunikacie alebo nejaku socialnu fobiu... Kazdopadne sa s takymi ludmi v praxi strasne blbo spolupracuje a to nie je o drboch pri rannej kave ale o pracovnej komunikacii a posuvani relevantnych informacii.

@anonym_2356dc súhlasím. Napríklad tu na MK je problém, že mnoho žien takéto správanie komunikuje ako introvert a že pomoc nepotrebuje. A to je problém - ak človek nie je schopný/ochotný uznať, že mať takéto problémy nie je o introvertovi, tak taký človek si potom ani nevie pomôcť. A áno, bude mať problém všade, kým sa k tomu nepostaví čelom a nezačne riešiť svoje problémy odborne (či už sám, ak to dokáže alebo s odborníkom). Tichý človek nikomu v kolektíve nevadí. Introvert nikomu nevadí a ani nikomu nepríde divný. Ale "asociál", ako sa nazvala sama autorka, áno. Pracovať sa s tým dá, ak človek uzná, že nie je introvert ale buď má sociálnu fóbiu či iný problém.

Súhlasím s tím, čo napísala @melanta, @motylik2559 a @bjnr (síce asi AI, ale nevadí, odpoveď účel splnila).
@anonym_autor Sama si napísala, citujem: "Uz v druhej praci ma ohovaraju ze si myslia ze mam poruchu osobnosti. Som tak trochu asocial ludi nemusim. Najradsej by som robila sama." Čiže tvoje správanie sa prejavuje nedostatkom sociálnych zručností, nezáujmom o nadväzovanie kontaktov, neriadiš sa zvyklosťami kolektívu, v ktorom pracuješ a to vedie k tvojej izolácii a vylúčeniu z kolektívu. K tomu, že si o tebe myslia, že si "divná".
Mne toto správanie nepríde ako introverzia. Vieš tak naozaj "zdravo" popísať, ako sa v kolektíve správaš? Nie je potrebné stále rozprávať a smiať sa, ale veľmi záleží aj na neverbálnej komunikácii, ako sa tváriš - mimika tváre, ako sa na niekoho pozrieš, tón hlasu, postoj tela atď. Small talk tiež človeka nezabije (Ako sa máš? Dnes je pekné počasie, však? Máš pekné šaty, veľmi ti pristanú. atď.)
Vieš, aj v partnerských vzťahoch tzv. trestanie tichom je forma pasívno-agresívnej manipulácie. A presne tak to môžu vnímať aj tvoji kolegovia.
Ťažko povedať, čo za tvojím správaním stojí, či je to odpozorované z rodiny, či to má nejaký biologický základ, ale mne to naviac evokuje príznaky autistického spektra, čo hlavne ženy vedia dlhý čas skrývať a nie sú diagnostikované. Ja by som sa na tvojom mieste dala otestovať. Možno by ti to pomohlo pochopiť samu seba a tvoje správanie a vedome by si sa "naučila", ako sa v kolektíve a spoločnosti správať.

Je mi luto,ze mas takyto pracilovny kolektiv.U nas v praci su rozni ludia a nikto si z nich srandu nerobi,skor sa snazi kazdy s kazdym vychadzat.Nemusis nikomu nic dokazovat.Nemusis sa nutit do blabolenia o nicom ked nemas co povedat.Ale myslim,ze moze pomoct,ked sa zacnes ludom divat do ovi a trochu viac sa usmievat ked s niekym hovoris alebo ked niekoho stretnes len tak na chodbe.Mne tichy ludia neprekazaju.Ale mam napr.zly pocit z ludi ktpry sa druhym nedivaju do oci,alebo stale uhybaju pohladom.Lebo myslim,ze tichy ludia mozu mat problem s usmievanim a divanim sa do oci.

No ak si ako jedna moja sesternica, ktorá tak nemusí ľudí, že nie je schopná vydržať v žiadnej práci, tak… niekedy sa treba pozrieť aj sama na seba, nie len ma druhých, že ohovárajú. Ini často vidía na ľuďoch to, čo človek sám na sebe nie. Tá moja sesternica je ozaj divná. Povedala by som, že aspergerka, zije len vo svojom svete. S nikým poriadne neprehovorí. Ale podľa nej je úplne v poriadku.

Vies preco ta ohovaraju, ze si ticha? Lebo su to take natury. Tie by ta ohovarali, aj keby si vyrecnejsia, aj keby si tucna/chuda, vysoka/nizka, blondina/bruneta. Problem je v nich, nie v tebe, aj ked najhorsie z toho vyjdes ty, lebo sa potom citis blbo. Ja som raz mala taku kolegynu, vkuse mala potrebu ohovarat nove kolegyne, ak mali nadvahu, pritom ona sama ju mala tiez a uz nebola najmladsia /po 50ke/. Nakoniec z nej raz v slabej chvilke vypadlo, ze ona nedava zivot, chodi ku psychologovi, neznasa seba za to, ako vyzera, neznasa svoj zivot, lebo nikdy nemohla mat deti a bol to jej sen… Potom si uvedomis, ze takato osoba, ktora sa navonok vzdy tvarila byt vesela, je vovnutri zatrpknuta zakomplexovana ublizena dievka, ktora si to kompenzuje tym, ze ohovara. Takze asi tolko k tomu. Ja nemam rada ohovaracky, preto sa snazim vzdy tieto drbny analyzovat a poviem ti, ani raz som nezazila stastnu a naplnenu drbnu. Vsetko su to zatrpknute bytosti. Takze hlavu hore, odrob si svoje a ich si nevsimaj.😇