Správanie narcistického šéfa - tolerovať ho?
Ahojte, viem, že táto téma tu už bola veľa krát, no ja to potrebujem napísať znova... v práci som dva roky, naplň práce je ok - administratíva, zo začiatku to bola pre mna španielska dedina, no zabehla som sa. Mám však problém so šéfom. Predošlé zamestnankyne buď pri nom čušali a trpeli alebo ihneď odišli. Sme menšia firma a celkovo každý o ňom vraví, že je utočný agresívny narcis... agresívny hlavne v slovnom prejave a v reakciách. je to muž mladší odo mna a ja sa s týmto správaním neviem zmieriť. skúšala som sa z každej strany, skrátka to nejde, aby som normálne vychadzali, pretože on nechce...on chce konflikt - v skratke povedané. Myslela som si, že ja to zvládnem, no už sa mi začali spúšťať aj telesné prejavy dlhodobého stresu - nočné úzkosti, panické záchvaty, niečo čo som prekonala veľmi dávno je späť. Samozrejme, keby žijem v regione, kde je veľa takýchto príležitostí, tak odídem, no dlho som hladala prácu, ktorá mi sadne a viem že dlhšie bude trvať aj kým nájdem. Mám dilemu, rozmýšlam, či mám ešte vydržať a obrniť sa, zoceliť, alebo či mám odísť a ostať len tak v neznáme...premýšlam nad tým už pol roka a nemám odvahu urobiť rozhodnutie tak idem na zotrvačník. Budem rada, ak mi poradíte z vlastnej skúsenosti. Ďakujem.... A nie, nie je to moje prvé zamestnanie.
1. Hladaj si novu pracu popri tejto.
2. Najdi si sposob, ako sa zbavit tych smutnych emocii, co to prinasa, lebo nereciprocne vztahy su smutne... proste samu seba trosku viac rozmaznaj, vymasiruj si nohy vonavym olejcekom, daj si kupel s penou, teply caj vecer, nieco take senzoricke pre seba sprav - tvoje telo sa tak zbavii stresu, potrebuje zazit nieco pekne.
3. Precitaj si niekde, co je to radikalna akceptacia. Tvoj sef ak je narcis, tak ho nic nezmeni. Radikalna akceptacia je zmierenie sa s tym, ze nikdy nebude konat inak ako kona, a nebrat si to osobne. Stale to mat na pamati, ze on sa nezmeni, ze je to jeho povaha. Nie je to tvoja chyba, vina, nic - on by sa tak spraval ku kazdemu. Cize neprejavuj mu ani milotu ani hnev, len na vsetko strucne - ano, nie, mhm a vykonaj si pracu... Je to tazke, lebo narcisi radi spustaju ten hnev v druhych svojou pasivnou agresiou alebo gaslightuju, nevinnymi poznamockami, postuchntiami, ironizujucim humorom - ako tie smeti v dazdi. Pre nich je dolezite kontrolovat vsetkych a mat moc. A prave ked zbadaju tvoje ochladnutie, zacnu sa snazit - ale pozor, nie o teba, ale o to, aby si dokazali zas a len - svoju moc. Takze aj ked by bol mily, ty si podrz to strucne ano, nie. Ked mu naletis, a budes zrazu mila, okamzite ta odhodi a zneuzije to a zdegraduje, ponizi... ked ti prestane zalezat na tom, aby bol mily (nie, nazoaj nie je toho schopny a nezmeni sa), prezijes to lahsie. A urcite si hladaj inu pracu zatial.
1. Hladaj si novu pracu popri tejto.
2. Najdi si sposob, ako sa zbavit tych smutnych emocii, co to prinasa, lebo nereciprocne vztahy su smutne... proste samu seba trosku viac rozmaznaj, vymasiruj si nohy vonavym olejcekom, daj si kupel s penou, teply caj vecer, nieco take senzoricke pre seba sprav - tvoje telo sa tak zbavii stresu, potrebuje zazit nieco pekne.
3. Precitaj si niekde, co je to radikalna akceptacia. Tvoj sef ak je narcis, tak ho nic nezmeni. Radikalna akceptacia je zmierenie sa s tym, ze nikdy nebude konat inak ako kona, a nebrat si to osobne. Stale to mat na pamati, ze on sa nezmeni, ze je to jeho povaha. Nie je to tvoja chyba, vina, nic - on by sa tak spraval ku kazdemu. Cize neprejavuj mu ani milotu ani hnev, len na vsetko strucne - ano, nie, mhm a vykonaj si pracu... Je to tazke, lebo narcisi radi spustaju ten hnev v druhych svojou pasivnou agresiou alebo gaslightuju, nevinnymi poznamockami, postuchntiami, ironizujucim humorom - ako tie smeti v dazdi. Pre nich je dolezite kontrolovat vsetkych a mat moc. A prave ked zbadaju tvoje ochladnutie, zacnu sa snazit - ale pozor, nie o teba, ale o to, aby si dokazali zas a len - svoju moc. Takze aj ked by bol mily, ty si podrz to strucne ano, nie. Ked mu naletis, a budes zrazu mila, okamzite ta odhodi a zneuzije to a zdegraduje, ponizi... ked ti prestane zalezat na tom, aby bol mily (nie, nazoaj nie je toho schopny a nezmeni sa), prezijes to lahsie. A urcite si hladaj inu pracu zatial.
@anonym_95b63b technika sedej skaly je dobra no zaroven narocna
1. Hladaj si novu pracu popri tejto.
2. Najdi si sposob, ako sa zbavit tych smutnych emocii, co to prinasa, lebo nereciprocne vztahy su smutne... proste samu seba trosku viac rozmaznaj, vymasiruj si nohy vonavym olejcekom, daj si kupel s penou, teply caj vecer, nieco take senzoricke pre seba sprav - tvoje telo sa tak zbavii stresu, potrebuje zazit nieco pekne.
3. Precitaj si niekde, co je to radikalna akceptacia. Tvoj sef ak je narcis, tak ho nic nezmeni. Radikalna akceptacia je zmierenie sa s tym, ze nikdy nebude konat inak ako kona, a nebrat si to osobne. Stale to mat na pamati, ze on sa nezmeni, ze je to jeho povaha. Nie je to tvoja chyba, vina, nic - on by sa tak spraval ku kazdemu. Cize neprejavuj mu ani milotu ani hnev, len na vsetko strucne - ano, nie, mhm a vykonaj si pracu... Je to tazke, lebo narcisi radi spustaju ten hnev v druhych svojou pasivnou agresiou alebo gaslightuju, nevinnymi poznamockami, postuchntiami, ironizujucim humorom - ako tie smeti v dazdi. Pre nich je dolezite kontrolovat vsetkych a mat moc. A prave ked zbadaju tvoje ochladnutie, zacnu sa snazit - ale pozor, nie o teba, ale o to, aby si dokazali zas a len - svoju moc. Takze aj ked by bol mily, ty si podrz to strucne ano, nie. Ked mu naletis, a budes zrazu mila, okamzite ta odhodi a zneuzije to a zdegraduje, ponizi... ked ti prestane zalezat na tom, aby bol mily (nie, nazoaj nie je toho schopny a nezmeni sa), prezijes to lahsie. A urcite si hladaj inu pracu zatial.
@anonym_95b63b ďakujem za krásnu obsiahlu odpoveď. Vážim si tú námahu a rada by som na to reagovala. V prvom rade bod 2 - mám dojem že som to tak nejak vedome-nevedome robila doteraz. Robila som si radosť tak, že som sa pekne obliekala do práce, aj keď to nebolo nikdy nejak ocenené. Potom som sa začala viac maľovať. Neskôr rozne iné typy odmien, viac výletov pre mňa a dcéru, lepšie jedlo....avšak už ma všetko prestalo tešiť. Všetko fungovalo dočasne a skôr či neskôr, vždy na povrch vylezie taký ťaživý pocit na srdci, prázdnota, depresia, rezignácia... Už sa ani neteším, keď cinkne výplata. Nákupy mi nerobia radosť, netuším po tých materiálnych veciach. Túžim byť v prostredí, kde sa zachová moja sebaúcta.
Ohľadom bodu 3 - hovoríš mi ako z duše. Presne takto to je, zrejme si to zažila na vlastnej koži...
Radikálna akceptácia...áno, došlo mi to, akceptujem to, ale zrejme to vo svojom živote neviem prijať. Dá sa toto všetko "akceptovať" DLHODOBO, bez toho aby to malo na človeka nejaký psychický dopad??
@anonym_95b63b ďakujem za krásnu obsiahlu odpoveď. Vážim si tú námahu a rada by som na to reagovala. V prvom rade bod 2 - mám dojem že som to tak nejak vedome-nevedome robila doteraz. Robila som si radosť tak, že som sa pekne obliekala do práce, aj keď to nebolo nikdy nejak ocenené. Potom som sa začala viac maľovať. Neskôr rozne iné typy odmien, viac výletov pre mňa a dcéru, lepšie jedlo....avšak už ma všetko prestalo tešiť. Všetko fungovalo dočasne a skôr či neskôr, vždy na povrch vylezie taký ťaživý pocit na srdci, prázdnota, depresia, rezignácia... Už sa ani neteším, keď cinkne výplata. Nákupy mi nerobia radosť, netuším po tých materiálnych veciach. Túžim byť v prostredí, kde sa zachová moja sebaúcta.
Ohľadom bodu 3 - hovoríš mi ako z duše. Presne takto to je, zrejme si to zažila na vlastnej koži...
Radikálna akceptácia...áno, došlo mi to, akceptujem to, ale zrejme to vo svojom živote neviem prijať. Dá sa toto všetko "akceptovať" DLHODOBO, bez toho aby to malo na človeka nejaký psychický dopad??
@zanetik_kitenaz Nie neda, dokonca dlhodobe spoluzitie s narcisom naozaj meni rovnovahu mozgovych transmiterov - tvoj mozok sa nauci byt stale v strehu, ocakavani, co zas pride, naucis sa okolo narcisa naslapovat ako po vajecnych skrupinach. Pomalicky, potichucky, opatrnucky, len ho nebodaj nicim nevyprovokovat. Jeho vecne degradovanie a porovnavanie ta s inymi tiez urobi svoje - s tvojim sebavedomim a hodnotami - to co si na sebe vazis, on degraduje. A tak sa pomaly stensuje tvoje ja, presne ako vravis, zostane z teba uzlik nervov. Este to moze prejst do reaktivnej agresie, ktoru ti bude vycitat - proste v tebe sa ta nespravodlivost zbiera, mnoho raz ju potlacis, ale raz padne posledna kvapka a ty tu nespravodlivost vykricis a - a vtedy on kludnuckym hlaskom povie, ze co si to dovolujes a aka nemozna kriklunka si...
@anonym_16c7a0 tak toto je u nás len sen...tu aj keď slušne vyjadris nejakú najmenšiu nespokojnosť tak si zvozena že čo si to dovoľuje s... Ešte som sa nestretla s takým toxickým miestom
@zanetik_kitenaz ako popravde, ked je takyto, ze co si dovolujes, tak treba na nehgo rovnako... ze toto. A odist. ANo chapem, ze je tazke najst si pracu, ale bohuzial takyto tupci si nedaju povedat, pokym ma pod nimi kto robit.
@zanetik_kitenaz netolerovať. A nerozumiem tomu, prečo až po 2 rokoch toto riešiš? Doteraz si si myslela, že sa zmení, alebo že mu dajú lepšiu liečbu na hlavu?
Tak ti poviem, hladaj si druhú prácu.
V prípade, že bude príliš zle, môžeš ísť na PN aj práve stým, ako sa cítiš.
Ja som min.rok nastúpila, do jednej rodinnej firmy, kde môj šéf - zároveň aj jeden z majiteľov mal psychické poruchy, jeho správanie sa nedalo ničím ospravedlniť , tak som po pol roku skrátka skončila. Ja si nenechám ničiť zdravie, kvôli debilovi, čo patrí na psychiatrické oddelenie. A úprimne naozaj som nechápala tie ženy, ktoré tam roky pracovali, že prečo to znášajú dobrovolne. Radšej vysmiatá za pokladňou, ako na pokraji zrútenia v administratíve...
@zanetik_kitenaz Nie neda, dokonca dlhodobe spoluzitie s narcisom naozaj meni rovnovahu mozgovych transmiterov - tvoj mozok sa nauci byt stale v strehu, ocakavani, co zas pride, naucis sa okolo narcisa naslapovat ako po vajecnych skrupinach. Pomalicky, potichucky, opatrnucky, len ho nebodaj nicim nevyprovokovat. Jeho vecne degradovanie a porovnavanie ta s inymi tiez urobi svoje - s tvojim sebavedomim a hodnotami - to co si na sebe vazis, on degraduje. A tak sa pomaly stensuje tvoje ja, presne ako vravis, zostane z teba uzlik nervov. Este to moze prejst do reaktivnej agresie, ktoru ti bude vycitat - proste v tebe sa ta nespravodlivost zbiera, mnoho raz ju potlacis, ale raz padne posledna kvapka a ty tu nespravodlivost vykricis a - a vtedy on kludnuckym hlaskom povie, ze co si to dovolujes a aka nemozna kriklunka si...
@anonym_95b63b je to strašne smutné, no je to tak... áno, koniec koncov som ešte ja tá, ktorá sa má "ukludniť"...
@zanetik_kitenaz netolerovať. A nerozumiem tomu, prečo až po 2 rokoch toto riešiš? Doteraz si si myslela, že sa zmení, alebo že mu dajú lepšiu liečbu na hlavu?
Tak ti poviem, hladaj si druhú prácu.
V prípade, že bude príliš zle, môžeš ísť na PN aj práve stým, ako sa cítiš.
Ja som min.rok nastúpila, do jednej rodinnej firmy, kde môj šéf - zároveň aj jeden z majiteľov mal psychické poruchy, jeho správanie sa nedalo ničím ospravedlniť , tak som po pol roku skrátka skončila. Ja si nenechám ničiť zdravie, kvôli debilovi, čo patrí na psychiatrické oddelenie. A úprimne naozaj som nechápala tie ženy, ktoré tam roky pracovali, že prečo to znášajú dobrovolne. Radšej vysmiatá za pokladňou, ako na pokraji zrútenia v administratíve...
@anonym_b031ad popravde, som sa s takýmto jednaním stretla prvý krát. Vždy som pracovala vo väčšej firme, kde by sa niečo takéto nemohlo udiať. Takže som prechádzala rôznymi fázami tohto procesu, najskôr som bola v šoku, neskôr som si myslela, že je to možno len nejaký dočasný stav. Vravím si, však všade sú nejaké problémy... Potom snaha sa spriateliť, výčitky, depresie, hnev, rezignácia..až nakoniec som tu a teraz a toto píšem. Nevadí, beriem to ako ďalšiu obrovskú lekciu do života, a keď prídem na nové miesto a zbadám podobné náznaky, budem vedieť, že tudy cesta nevede. Už len nájsť cestu von... A mimochodom, mne by napríklad spomínaná práca za pokladnou nevadila, no na 90% takýchto pracovísk vyžadujú prácu na zmeny, do 17:00 a pod. Preto som sa snažila práve o toto miesto, inak mi na tom až tak nezáleží. Čumieť do počítača nie je žiadna výhra, hoci ma nebolia ruky a nohy, bolí ma a hlava a oči, takže je to asi jedno ;)
@anonym_1be566 môžeme si napísať súkromne? Mala by som možno pár otázok 😊 presne ja viem že som citlivá a viem sa na ľudí napojiť a veľa vycítiť a nechcem to stratiť...už som rozmýšľala všelijako a nechcem skončiť" na liekoch "len aby som si udržala prácu...🙂
@zanetik_kitenaz samozrejme kludne napis. Uz som nezaklikla anonym. Citlivost a empatiu nikdy nemozes stratit, iba moze byt zadupana okolnostami ci ludmi ale ak tazive obdobie pominie znova to budes zase Ty. Vzdy.