20. Výročie sobáša...
Ja podľa vás normálne ak vám manželka nedá absolútne nič k 20. výročiu sobáša? Výročie sme mali v stredu 9.09.2026
Aby som upresnil ja si na takých veciach ako vecné darčeky absolútne nezakladám a vie to aj ona.
Žijeme v cudzine a deti sme mali cez prázdniny u rodičov na Slovensku. Bol som pre ne a kvôli práci a malemu problému s autom to vyšlo tak že som sa vrátil domov v stredu po polnoci,prakticky až po našom výročí teda štvrtok 10.09.
Na Slovensku som bol vlastne 5 dní Celú dobu sme si volali a písali. Všetko bolo ok. Aj keď som prišiel pekne sme sa uvítali,pokecali trošku a šli spať. Ráno šla do práce, ako vždy som k nej vstal a urobil nám kávu.Kym bola v práci tak som prichystal darček ktorý som kúpil už predtým , (veľmi chcela nový mobil a konkrétne Samsung Galaxy ZFlip 7) a bol ešte kúpiť kyticu ruží za 70€.
Prišla z práce dal som jej kvety a mobil. Bola veľmi šťastná až našim pubertiakom z toho bolo úplne do popukania. Po chvíľke som sa opytal: a manželík nedostane nič? Odpoveď: dostaneš mňa ja som tvoj darček, večer....
Potom klasika, niečo sme zjedli, pozerali telku, venovali sa deťom... Večer sme si ľahli ale nebolo nič lebo že je strašne unavená... Trošku ma to akože urazilo alebo ako to povedať, ale že zajtra ti to vynahradím sľubujem...
Takže prišla z práce ako vždy káva,pokec,rodinné povinnosti...Večer na gauči na mňa z ničoho nič vybehla,že čo sa správam ako malé decko a urážam, ona môže osrať aj moje #sorry# jebanie.... Po chvíli mi hodila mobil s tým že ona odomňa nič nechce a kvety nech si zožeriem. Ako zostal som ako obarený a naši pubertiaci takisto lebo to všetko videli a počuli...
Ešte asi tak 40min po mne hulákala kadečo a šla spať...
Ja som šiel ľahnúť asi hodinu po tom.
Ráno mala voľno, ja som už od 7 rána robil okolo domu (bol som dohodnutý s kamošom že nám naťahá omietku na garáži). Celý deň somnou neprehovorila, po obede začala ešte bezdôvodne kričať po deťoch... Večer keď sme dokončili už ležala v spálni.
Ja som sa dal do poriadku,najedol osprchoval a šiel si ľahnúť...No nastalo znovu peklo: Nech vypadnem tam kde som bol celý deň a dám jej pokoj... Ja že prosím??Ti šibe teraz či čo??? Tak idem ja a zobrala sa a odišla spať na gauč.
Ja neviem a nechápem absolútne čo sa deje.
Je toto podľa vás normálne???
nezakladáš si na tom - a zrazu akurát toho roku chceš darček? a takým štýlom?
je to divné 😏 koľkokrát si jej to pripomínal…
Tento konflikt zjavne nie je o samotnom darčeku, ale o hlbšom, doteraz nevypovedanom probléme, ktorý vo vašom vzťahu bublal pod povrchom. Čo prežívaš, musí byť pre teba nesmierne ťažké a zraňujúce. Z tvojho pohľadu si urobil všetko správne...vrátil si sa s deťmi, priniesol drahý darček, ktorý si priala, kúpil kvety a chcel si len trochu pozornosti a nehy k vášmu 20. výročiu. Tvoja manželka však zjavne nezareagovala na daný moment, ale vybuchla v nej sopka niečoho, čo v sebe dusila už dlhšie. Jej reakcia nie je normálna ani adekvátna situácii, no ukazuje, že prežíva obrovský vnútorný tlak. Skús sa na to pozrieť cez tieto tri možné oblasti, ktoré v tom môžu hrať rolu. Obrovské sklamanie alebo pocit osamelosti. Píšeš, že si prišiel až po polnoci v deň výročia. Aj keď ste boli v kontakte a vie, že si riešil auto a prácu, vnútorne mohla to výročie preplakať sama doma. Ženy často prežívajú symboliku dní inak. Ten drahý mobil a kytica na druhý deň v nej mohli vyvolať pocit, že si ju chceš len kúpiť alebo zalepiť oči po tom, čo ten dôležitý deň z jej pohľadu zlyhal. Môže ísť u nej o perimenopauzu. Totiž, mi došlo, že okolo 20. výročia svadby sú ženy často vo veku, kedy u nich nastupuje perimenopauza. Hormonálne výkyvy dokážu s psychikou urobiť nepríjemné veci. Spôsobujú náhle návaly hnevu, pocit nepochopenia, extrémnu únavu, úzkosť a skratové správanie, ktoré si žena sama nevie racionálne vysvetliť a neskôr ju to mrzí. Ďalej, môže sa jednať u nej o dlhodobú vyčerpanosť a celkovo sa to môže prejaviť u vás ako kríza. Život v cudzine, výchova pubertiakov a stereotyp po 20 rokoch manželstva. Tá veta dostaneš mňa... večer... a následná únava ukazuje, že už vtedy bola pod tlakom. Tvoja nevinná otázka, či niečo dostaneš, v nej mohla spustiť obrovský pocit viny, že pre teba nič nemá, ktorý následne aby sa nemusela cítiť previnilo preklopila do útoku a agresie voči tebe. Čo robiť teraz? Nereaguj útokom. Keď kričí alebo útočí, stiahni sa. Povedz len pokojným hlasom. Vidím, že sa hneváš a trápiš sa. Nechcem sa hádať, počkám, kým budeme obaja pokojní. Ochráň deti. Pubertiaci by nemali byť svedkami takýchto vulgárnych scén. Ak znova vybehne, skús debatu presunúť za zatvorené dvere alebo ju stopnúť kvôli deťom. Iniciuj rozhovor bez výčitiek. Keď emócie opadnú možno o deň-dva, sadnite si sami bez detí. A možno aj na nejakom neutrálnom mieste. Nezačínaj s tým, ako ti ublížila. Začni zraniteľnosťou. Milujem ťa a záleží mi na nás. Vidím, že si nešťastná a strašne ma to mrzí. Povedz mi, čo sa naozaj deje? Čo ťa tak veľmi trápi? Držím ti palce. Chce to teraz pevné nervy a chladnú hlavu, pretože za týmto hnevom sa takmer určite skrýva veľká bolesť, vyčerpanie alebo strach tvojej manželky.
nema niekoho? alebo nepises nejakym zenam, ze nieco nasla? Uz len to, ze ti nic nedala na 20. vyrocie svadby je divne, vyzera to na totalny nezaujem v agresii, za tym nieco bude, sa spravala pred vyrocim?