Agresia po rokoch? Ako zvládnuť zmeny vo vzťahu?
S mužom sme spolu už približne 10 rokov. Bol skvelý manžel aj otec, nepije nefajčí. Proste som si vždy hovorila, že lepsieho som nemohla nájsť. Teraz mal v živote pár zmien, dlhodobejší stres, začal byť nervózny aj doma. Po jednej hádke, ktorá ani nebola nejak extra vážna má udrel. Nie silno, ale udrel. Bol vtedy tak neskutočne vytoceny ( za hlúposť), triasol sa, kričal, chodil po dome a kymacal sa ako čistý psychopat. Po Tom údere som odišla, prišla až večer. Nebavili sme sa. Neskôr som na neho vyrukovala s tým, či si vôbec uvedomuje čo urobil. On si to vraj nepata. Má z toho akési výpadky. Celkom mu to verím, lebo ozaj sa nechoval normálne. Keby mal aspoň vypite, že si to viem aspoň nejak odôvodniť. Dohodli sme sa, že ak sa to zopakuje odchádzam aj s malým(mám byť). Viem, že ho to zožiera, nič neje, vkuse behá na WC, nespí... Moc sa nerozprávame, ale viem, že sa objednal k psychiatrovi, alebo psychológovi. Čo by ste si o tomto mysleli? Ja by som pred pár týždňami dala ruku do ohňa za to, že toto by nikdy neurobil. A zrazu som vo vzťahu, kde nemám žiadnu istotu.
@anonym_autor ten pes... neurobil nič? vôbec nič? len tak prešiel okolo muža, muž ho schmatol, vtiahol do domu/bytu a začal ho mlátiť hlava/nehlava? či čo si máme predstaviť pod pojmom "zbil"? a druhá vec, najprv píšeš, že kričal na dieťa, potom, že zbil psa. rozhodneš sa, čo urobil vlastne ten muž, že si začala (zrejme) na neho jačať?
@doux ten pes... neurobil nič? vôbec nič? len tak prešiel okolo muža, muž ho schmatol, vtiahol do domu/bytu a začal ho mlátiť hlava/nehlava?
Co take strasne mohlo urobit zviera? Hadam ten maly hajzel stekal? Nebodaj bol hladny, alebo tuzil po spolocnosti? Sup-treba ho dokopat. Ja keby som pocas randenia videla, ze chlap sa zle sprava k akemukolvek zvieratu, tak s nim hned koncim. Na minutu. Milujem zvierata a nechapem ako niekto moze ublizit akejkolvek zivej bytosti. Hlavne zvieratu, ktore nevie hovorit a dat najavo potreby. Taky clovek je u mna hovado. A ked sa nevie spravat k zvieratu, ani s ludmi to nebude lepsie.
@anonym_autor Ludia sa okolnostami menia. Spoznali ste sa mozno v case,ked ste si uzivali mladost,nemali ste vyrazne problemy. Casom ste mali rodinu,pribudali starosti,praca,rodina a jeden velky stres a kolotoc. Mozno sa toho nanho nakopilo,mozno ma viacej problemov ako ti priznal a slabsi jedinec to znasa aj takto. Neospravedlnujem jeho chovanie,akekolvek fyzicke nasilie odsudzujem. Ale je dobre, ze vyhladal psychologa alebo psychiatra. Tuto zmenu osobnosti treba riesit a podla toho ako sa bude spravat dalej, sa zariadis. Pokial to bolo skratove spravanie, dala by som mu sancu. No ak sa to bude opakovanie,koniec.
@marca12 ďakujem. Toto je jeden z mála povzbudzujúcich a chapavych komentárov, ktoré tu sú, ak nie jediný ♥️
Ake stare mate dieta? Vies, aj to je mozno nieco, co jeho zivot zmenilo. Poznam pary, kde sa muzova agresivna povaha prejavila, az ked boli deti. Kde muz sa nedokazal vzdat svojej slobody, aku zazival dovtedy, konickov, nevedel sa starat o dieta, nepomahal zene, prste nic na seba okolo domacnosti neprevzal, proste pre neho akoby rodicovstvo nenastupilo. Ta zane bola vacsinou obetava a dovtedy vsetko okolo domacnosti zastala sama, ze on si ju preto asi taku nasiel, vyhovovalo mu to, ze sa niekto o neho stara. Este aj tu zenu akoby obvinoval z toho, ze sa venuje moc dietatu a na neho nemysli. A tam sa v oboch pripadoch zacalo najprv psychickym tyranim a niekde uz aj k nasilu doslo. Psychicke tyranie - to bola andmerna kontrola, zialivost - s kym kocika, preco sa rozpravala zo susedou, nemoze ist rodicom na vikend a podobne. Obe zeny odisli od svojich partnerov, rozviedli sa, ziju u rodicov... a ti muzi spociatku este robili problemy.
Ak tvoj muz zbil psa - tak uz tu agresiu v sebe mal. Zrejme nema ziadnu inu metodu, ako zo seba dostat stres, nevie pracovat s hnevom. Ci je to napravitelne? Neviem, ty musis vediet ako velmi je tomu stresu vystaveny a ci je sanca, ze ten stres skonci - napriklad v praci. Alebo ak mate male dieta, ci je to tiez pricinou stresu, ako som napriklad vyssie dala priklady. Tam bola podobna rodinna historia u tych muzov, ze oni ako mali zazili zanedbavanie a taka partnerka, starostliva, bola pre nich spasenim. Ked sa vsak zrazu musela starat o dieta a nemala uz na nich tolko casu, tak sa sputsil model z ich povodnej rodiny, ta agresia, neschopnost spracovat hnev, neschopnost zapojit sa do rodiny normalne, pretoze nemali taky vzor normalneho fungovania rodiny zazity, neveli, co je ich miesto. Je otazne, ci sa tvoj muz dobrovolne a sam prikhlasil k psychologovi a psychiatrovi, ci s tym sam chce nieco robit. Alebo je to len veta do vetra, ze to urobil. Ak to sam citi a vidi ako problem, tak mozno sa da pomoct mu, naucia ho spracovavat hnev inak, presmerovat energou hnevu do spravnych veci, nie do nasilia. Ak ale k ziadnemu psychologovi ci psychiatrovi nepojde a bude nadalej v strese v praci ci inde, tak sa to cele moze opakovat... ako zacarovany kruh.
Tvoje riesenie je: ultimatum. A dodrzanie toho ultimata. Tento jediny krat odpustim, ale budes sa naozaj liecit a ked sa to zopakuje, ideme prec od seba. A dodrzat to, inak si vypestujes traumaticke puto.
Ake stare mate dieta? Vies, aj to je mozno nieco, co jeho zivot zmenilo. Poznam pary, kde sa muzova agresivna povaha prejavila, az ked boli deti. Kde muz sa nedokazal vzdat svojej slobody, aku zazival dovtedy, konickov, nevedel sa starat o dieta, nepomahal zene, prste nic na seba okolo domacnosti neprevzal, proste pre neho akoby rodicovstvo nenastupilo. Ta zane bola vacsinou obetava a dovtedy vsetko okolo domacnosti zastala sama, ze on si ju preto asi taku nasiel, vyhovovalo mu to, ze sa niekto o neho stara. Este aj tu zenu akoby obvinoval z toho, ze sa venuje moc dietatu a na neho nemysli. A tam sa v oboch pripadoch zacalo najprv psychickym tyranim a niekde uz aj k nasilu doslo. Psychicke tyranie - to bola andmerna kontrola, zialivost - s kym kocika, preco sa rozpravala zo susedou, nemoze ist rodicom na vikend a podobne. Obe zeny odisli od svojich partnerov, rozviedli sa, ziju u rodicov... a ti muzi spociatku este robili problemy.
Ak tvoj muz zbil psa - tak uz tu agresiu v sebe mal. Zrejme nema ziadnu inu metodu, ako zo seba dostat stres, nevie pracovat s hnevom. Ci je to napravitelne? Neviem, ty musis vediet ako velmi je tomu stresu vystaveny a ci je sanca, ze ten stres skonci - napriklad v praci. Alebo ak mate male dieta, ci je to tiez pricinou stresu, ako som napriklad vyssie dala priklady. Tam bola podobna rodinna historia u tych muzov, ze oni ako mali zazili zanedbavanie a taka partnerka, starostliva, bola pre nich spasenim. Ked sa vsak zrazu musela starat o dieta a nemala uz na nich tolko casu, tak sa sputsil model z ich povodnej rodiny, ta agresia, neschopnost spracovat hnev, neschopnost zapojit sa do rodiny normalne, pretoze nemali taky vzor normalneho fungovania rodiny zazity, neveli, co je ich miesto. Je otazne, ci sa tvoj muz dobrovolne a sam prikhlasil k psychologovi a psychiatrovi, ci s tym sam chce nieco robit. Alebo je to len veta do vetra, ze to urobil. Ak to sam citi a vidi ako problem, tak mozno sa da pomoct mu, naucia ho spracovavat hnev inak, presmerovat energou hnevu do spravnych veci, nie do nasilia. Ak ale k ziadnemu psychologovi ci psychiatrovi nepojde a bude nadalej v strese v praci ci inde, tak sa to cele moze opakovat... ako zacarovany kruh.
Tvoje riesenie je: ultimatum. A dodrzanie toho ultimata. Tento jediny krat odpustim, ale budes sa naozaj liecit a ked sa to zopakuje, ideme prec od seba. A dodrzat to, inak si vypestujes traumaticke puto.
@anonym_751b3b my máme väčšie deti. Keďže som nechcela aby ma tu niekto spoznal, ale máme viac ako jedno. Nemyslím, že toto je náš prípad. Vieš, on mal ťažké detsvo. Nikdy nemal normálnu rodinu, ani necítil rodičovsku lásku. Napríklad aj s tým psom .. ľudia, s ktorými on vyrastal bežne vychovávali nielen psa, ale aj jeho bitkou. U mňa to bolo rovnaké. Takže obaja si nesieme niečo s detstva. Keď tu od niektorých čítam, že by sa s ním rozviedli snáď v momente ako by dal psovi po zadku, lebo dotrhal gauč... No ak by ma môj otec bil tak ako môj muž bije nášho psa, mala by som omnoho lepšie detstvo. A pritom mama je s ním dodnes..... No odbočila som... Keďže nikdy nemal rodinu, myslím že v tej našej sa našiel. Ozaj bol šťastny, my sme si často sami povedali večer pri víne, že nám je tak fajn, až sa bojím, že sa niečo poserie... Čo sa aj.... Deti zbožňuje, dal by im prvé posledné ... Nikdy nechodil po diskotékach, dokonca ani nemal poriadny vzťah predomnou a to už mal po 30tke. Takže nemyslím, že by sa potreboval nejak búriť, alebo ako to nazvať. Psychologicke roky chodil. On to neberie ako hambu, práveže mnohým ju odporúčal, že jemu to veľmi pomohlo. Nikdy nemal nejaké viditeľné psych. problémy. Skôr taký stres, strach z budúcnosti a od nej chodil ako vymenený. Len už nerobí. Sama mu povedala, že on nie je nejaký ,,chorý,,. Len potrebuje usmerniť/ukľudniť. No a aby som ešte doplnila toho psa, ako to vnímam ja. Pra mňa je nepredstaviteľné aby ho mlátil. Ja mu to ani nedovolím. A nie, nebije ho bez dôvodu, ale nebude ho bit vôbec. Zničil nám pár veci, ale to ho neospravedlňuje. A jasné, že toto každý vníma inak. Ja to vnímam takto.
@anonym_autor pozitívne je, že sa objednal k psychiatrovi alebo psychológovi. Prípadne nech sa objedná na CT mozgu. Takáto zmena správania bude mať príčinu, ktorú treba zistiť, samo od seba to neprestane.
Tie ktoré tu píšete, že by mu mala Pomáhať tak ako si tu pomoc predstavujete?
Lebo ak je tam diagnoza, čo pravdepodobne je, tak tam vie pomáhať len farmako priemysel aj to často len s obmedzeniami
Ako si tu pomoc predstavujete? Konkrétne
Ona aj decka aj pes potrebuju byt v bezpečí a byt stabilní aby neboli obeťami aj keď už asi sú
@anonym_751b3b my máme väčšie deti. Keďže som nechcela aby ma tu niekto spoznal, ale máme viac ako jedno. Nemyslím, že toto je náš prípad. Vieš, on mal ťažké detsvo. Nikdy nemal normálnu rodinu, ani necítil rodičovsku lásku. Napríklad aj s tým psom .. ľudia, s ktorými on vyrastal bežne vychovávali nielen psa, ale aj jeho bitkou. U mňa to bolo rovnaké. Takže obaja si nesieme niečo s detstva. Keď tu od niektorých čítam, že by sa s ním rozviedli snáď v momente ako by dal psovi po zadku, lebo dotrhal gauč... No ak by ma môj otec bil tak ako môj muž bije nášho psa, mala by som omnoho lepšie detstvo. A pritom mama je s ním dodnes..... No odbočila som... Keďže nikdy nemal rodinu, myslím že v tej našej sa našiel. Ozaj bol šťastny, my sme si často sami povedali večer pri víne, že nám je tak fajn, až sa bojím, že sa niečo poserie... Čo sa aj.... Deti zbožňuje, dal by im prvé posledné ... Nikdy nechodil po diskotékach, dokonca ani nemal poriadny vzťah predomnou a to už mal po 30tke. Takže nemyslím, že by sa potreboval nejak búriť, alebo ako to nazvať. Psychologicke roky chodil. On to neberie ako hambu, práveže mnohým ju odporúčal, že jemu to veľmi pomohlo. Nikdy nemal nejaké viditeľné psych. problémy. Skôr taký stres, strach z budúcnosti a od nej chodil ako vymenený. Len už nerobí. Sama mu povedala, že on nie je nejaký ,,chorý,,. Len potrebuje usmerniť/ukľudniť. No a aby som ešte doplnila toho psa, ako to vnímam ja. Pra mňa je nepredstaviteľné aby ho mlátil. Ja mu to ani nedovolím. A nie, nebije ho bez dôvodu, ale nebude ho bit vôbec. Zničil nám pár veci, ale to ho neospravedlňuje. A jasné, že toto každý vníma inak. Ja to vnímam takto.
@anonym_autor bez urážky ale ty potrebuješ psychológa tiež.
Obhajuješ fyzické nasilie a to v poriadku nie je
@anonym_751b3b my máme väčšie deti. Keďže som nechcela aby ma tu niekto spoznal, ale máme viac ako jedno. Nemyslím, že toto je náš prípad. Vieš, on mal ťažké detsvo. Nikdy nemal normálnu rodinu, ani necítil rodičovsku lásku. Napríklad aj s tým psom .. ľudia, s ktorými on vyrastal bežne vychovávali nielen psa, ale aj jeho bitkou. U mňa to bolo rovnaké. Takže obaja si nesieme niečo s detstva. Keď tu od niektorých čítam, že by sa s ním rozviedli snáď v momente ako by dal psovi po zadku, lebo dotrhal gauč... No ak by ma môj otec bil tak ako môj muž bije nášho psa, mala by som omnoho lepšie detstvo. A pritom mama je s ním dodnes..... No odbočila som... Keďže nikdy nemal rodinu, myslím že v tej našej sa našiel. Ozaj bol šťastny, my sme si často sami povedali večer pri víne, že nám je tak fajn, až sa bojím, že sa niečo poserie... Čo sa aj.... Deti zbožňuje, dal by im prvé posledné ... Nikdy nechodil po diskotékach, dokonca ani nemal poriadny vzťah predomnou a to už mal po 30tke. Takže nemyslím, že by sa potreboval nejak búriť, alebo ako to nazvať. Psychologicke roky chodil. On to neberie ako hambu, práveže mnohým ju odporúčal, že jemu to veľmi pomohlo. Nikdy nemal nejaké viditeľné psych. problémy. Skôr taký stres, strach z budúcnosti a od nej chodil ako vymenený. Len už nerobí. Sama mu povedala, že on nie je nejaký ,,chorý,,. Len potrebuje usmerniť/ukľudniť. No a aby som ešte doplnila toho psa, ako to vnímam ja. Pra mňa je nepredstaviteľné aby ho mlátil. Ja mu to ani nedovolím. A nie, nebije ho bez dôvodu, ale nebude ho bit vôbec. Zničil nám pár veci, ale to ho neospravedlňuje. A jasné, že toto každý vníma inak. Ja to vnímam takto.
@anonym_autor takže si len ďalšia, ktorá bude obranivat agresora. Pekne. Chudata deti a pes.
@anonym_d91e80
Úprimne povedané, nechcem to tu celkom konkretizovať, keďže je to verejne. Napíšem tak v skratke. Spravil niečo, čo si neželám aby sa robilo v našej domacnosti čo sme už viac krát riešili a vedel, že toto je cez moje hranice. Tiež to urobil len kvôli tomu, že bol nervózny. Povedzme kričal po dieťati. Povedala som mu, že nám tým znepríjemňuje život a odišla som. On sa o pár minút vrátil do domu a kričal po mne tak, že ja som už ani nemala priestor mu k tomu niečo povedať, aj keby poviem on si išiel úplne svoje. Nehovorím, že som neviniatko, ale tu išlo primárnou o jeho nezvládnutie situacie
@anonym_autor ok cize tipujem ze dal decku na zadok. A potom chytil amok a udrel aj teba.
Roky rokuce sa taketo spravanie v rodinach s prizmurenymi ocami tolerovalo, bitie deti bolo bezne, nielen capanec na zadok ale facky, remen, varecha. Mala som spoluziakov co dostavali bitku pravidelne napr.za zlu znamku. Doba pokrocila, uz sa to netoleruje. Aj ked by si niektori rodicia radi udreli, potlacaju v sebe agresivitu. To iste robi aj on. Potlaca agresivitu. To ze sa objednal k psychiatrovi je dobre, psycholog pri takych amokoch nepomoze, lieky ano.
Co by som robila? Neviem, mozno odisla pri dalsom amoku, a mozno by sami nechcelo zit v strachu kedy ten dalsi pride a odisla hned.
Tie ktoré tu píšete, že by mu mala Pomáhať tak ako si tu pomoc predstavujete?
Lebo ak je tam diagnoza, čo pravdepodobne je, tak tam vie pomáhať len farmako priemysel aj to často len s obmedzeniami
Ako si tu pomoc predstavujete? Konkrétne
Ona aj decka aj pes potrebuju byt v bezpečí a byt stabilní aby neboli obeťami aj keď už asi sú
@anonym_21f771 Úplne súhlasím s tvojou poslednou vetou, ona musí zaistiť bezpečnosť rodiny lebo tu už môže ísť o stupňujúce nasilie. A jej pomoc by mala vyzerať tak, že ako manželka ho podporí v hľadaní pomoci a liečení.
Ja len dúfam, že pán rozumie, že má problém. Pre autorku, určite sa zdôver ľuďom, čo sú tí najbližší, kamarátkam, rodine. Možno aj psychológ ktorý by ťa týmto obdobím sprevádzal , nech nie si na to sama.
@anonym_autor bez urážky ale ty potrebuješ psychológa tiež.
Obhajuješ fyzické nasilie a to v poriadku nie je
@anonym_21f771 kde konkrétne obhajujem násilie? Možno si to len neuvedomujem tak mi prosím objasni
@anonym_21f771 kde konkrétne obhajujem násilie? Možno si to len neuvedomujem tak mi prosím objasni
@anonym_autor zle detstvo, otec bil psa, môj otec bil psa ….. ak si toto neuvedomuješ, tak máš sakra problém
Za mna aj neurolog, lebo po 10 rokoch je to divne a hlavne ked ma utrzky. Urcite to patri do ruk lekarov taka zmena spravania.
Roky bije psa, ty aj on to považujete za normálne len tebe vadí, že to spravil pred synom? Dobre chápem? Za to si mu vynadala, on sa už neudržal, vylepil aj tebe a zrazu ti blikla kontrolka? On má tú agresiu v sebe dávno len to vybijal inde. Ak s ním ostaneš bude sa to stupňovať. Ale však tvoj život.
Roky bije psa, ty aj on to považujete za normálne len tebe vadí, že to spravil pred synom? Dobre chápem? Za to si mu vynadala, on sa už neudržal, vylepil aj tebe a zrazu ti blikla kontrolka? On má tú agresiu v sebe dávno len to vybijal inde. Ak s ním ostaneš bude sa to stupňovať. Ale však tvoj život.
@januska12323 kde ja píšem, že roky bije psa? Áno, keď bol pes v puberte zničil nám pár veci a vtedy dostal. Pohádali sme sa, vie, že toto je pre mňa vec, ktorú nebudem tolerovať. Pes vyrástol, nič nenicil, takže ani nebol dôvod ho bit. Žiaľ teraz sa stalo niečo podobné, znova niečo rozhryzol, a zbil ho znova. Kde to ja považujem za normálne? Len vravím, že u nich to bolo normálne. Nemám rada, keď niekto takto prekrúca moje slová. A nie, ani rozvádzať sa s ním nebudem kvôli psovi a sťahovať sa s deťmi 100 km.
@anonym_autor zle detstvo, otec bil psa, môj otec bil psa ….. ak si toto neuvedomuješ, tak máš sakra problém
@anonym_21f771 to je len fakt, nie obhajoba.
@anonym_21f771 to je len fakt, nie obhajoba.
@anonym_autor ty si to prijala a obhajuješ to
Asi to nechceš vidieť ale je to tak
@anonym_autor ty si to prijala a obhajuješ to
Asi to nechceš vidieť ale je to tak
@anonym_21f771 dobre,možno sa zle vyjadrujem,možno ty prekrúcas. Nezhodneme sa. Každopádne násilie netolerujem, tobôž obhajujem
@anonym_21f771 dobre,možno sa zle vyjadrujem,možno ty prekrúcas. Nezhodneme sa. Každopádne násilie netolerujem, tobôž obhajujem
@anonym_autor kde prekrúcam ? Veď používam
Tvoje slova
@anonym_21f771 dobre,možno sa zle vyjadrujem,možno ty prekrúcas. Nezhodneme sa. Každopádne násilie netolerujem, tobôž obhajujem
@anonym_autor obhajuješ, len to sama nevidis, alebo nechceš vidieť.
@januska12323 kde ja píšem, že roky bije psa? Áno, keď bol pes v puberte zničil nám pár veci a vtedy dostal. Pohádali sme sa, vie, že toto je pre mňa vec, ktorú nebudem tolerovať. Pes vyrástol, nič nenicil, takže ani nebol dôvod ho bit. Žiaľ teraz sa stalo niečo podobné, znova niečo rozhryzol, a zbil ho znova. Kde to ja považujem za normálne? Len vravím, že u nich to bolo normálne. Nemám rada, keď niekto takto prekrúca moje slová. A nie, ani rozvádzať sa s ním nebudem kvôli psovi a sťahovať sa s deťmi 100 km.
@anonym_autor no keby pes niečo spravil pred rokom, zbil by ho pred rokom, nie?
Niekedy moze traumatizovany clovek vojst do flashbacku. Ked mate minulost ako hovoris, to sa mohlo udiat. Mohol byt tvoj muz trestany, ak nieco znicil. Ak boli chudobni, duplom, ak sa znicena vec nedala rychlo dokupit, lebo neboli na nu peniaze. Ak sa ocitne v podobnej situacii a ta situacia mu niecim pripomenie minulost, a on ani rozumovo nevie cim, nejakym zmyslovym vnemom, automaticky amygdala predbieha a on nevie tu situaciu riesit inak, ukludnit tu amygdalu. Precitaj si o flashbackoch, ci je to toto... To nie je ospravedlnovanie, len mozne vysvetlenie. Nie je to ani reisenie, len zaciatok, ak je to toto. Ak vies, co sa deje, preco, vies sa lepsie rozhodnut. Potrebujes mat dost informacii. Ty vies posudit, ci je to ojedinele, alebo ci naozaj za posledny cas sa nieco zmenilo, ci celkovo znervoznel, ci sa nieco na pozadi nedeje, o com nevies... A zvycajne to urobi clovek, ktory uz nema energiu na to, aby svoju reakciu ustrazil, ze uz n veci ustal a prisla povestna kvapka. Ak sa obzries, boli tam dovody, preco jeho stres mohol byt velmi vysoky, ze uz tu kvapku nezniesol?
Necitim sa hodná radiť, pretože je to ťažká téma, do ktorej tu ani jedna z nás skutočne nevidí, napíšem aspoň svoj názor, z toho čo som si tu prečítala. Keďže sa jedná o násilie, je to naozaj citlivá téma a nemalo by sa násilie nijak zľahčovať ani prehliadať. Určite sa násilie nedá ospravedlniť tým, že si môžeš za to sama, ako by niekto možno povedal. Ale manželstvo by som hneď nezahadzovala. Na tvojom mieste by som sa s mužom otvorene porozprávala a dohodla si parovu terapiu (ale vyber naozaj niekoho skúseného) a chcela by som vedieť aj o výsledkoch od psychológa/psychiatra, či sa naozaj nejedná o nejakú psych. diagnózu, pripadne či nespadol do nejakej závislosti. Ak sa cítiš pri ňom nebezpečne, (respektíve či sú tam nejaké náznaky agresie) tak sa zober a choď s deťmi preč, a rieš s mužom veci na diaľku, pod dohľadom odborníkov napr. Násilie na psovi by som netolerovala ani ja. Nie je to normálne, bohužiaľ niektorí ľudia majú v sebe zaužívané, že však je to len pes. (Ja som ako dieťa tiež zažila, že otec zbil psa, pričom nikdy som nevidela, že by bol násilný voči mojej mame). Autorka, ak to muž skutočne chce riešiť, zváž, či tomu dať šancu. Možno bojuje vnútorne s niečím, čo ho jednoducho v tom okamihu zlomilo. A možno je skrytý násilník, ktorý to celý život potláčal. Ak za to mohol stres, je na tvojom mužovi, aby s tým niečo robil, pripadne začal užívať nejaké farmaká, aby sa mu to nevymykalo z kontroly.
@anonym_autor no keby pes niečo spravil pred rokom, zbil by ho pred rokom, nie?
@januska12323 čítaj s porozumením, pes znovu niečo zničil, preto ho znovu zbil
Niekedy moze traumatizovany clovek vojst do flashbacku. Ked mate minulost ako hovoris, to sa mohlo udiat. Mohol byt tvoj muz trestany, ak nieco znicil. Ak boli chudobni, duplom, ak sa znicena vec nedala rychlo dokupit, lebo neboli na nu peniaze. Ak sa ocitne v podobnej situacii a ta situacia mu niecim pripomenie minulost, a on ani rozumovo nevie cim, nejakym zmyslovym vnemom, automaticky amygdala predbieha a on nevie tu situaciu riesit inak, ukludnit tu amygdalu. Precitaj si o flashbackoch, ci je to toto... To nie je ospravedlnovanie, len mozne vysvetlenie. Nie je to ani reisenie, len zaciatok, ak je to toto. Ak vies, co sa deje, preco, vies sa lepsie rozhodnut. Potrebujes mat dost informacii. Ty vies posudit, ci je to ojedinele, alebo ci naozaj za posledny cas sa nieco zmenilo, ci celkovo znervoznel, ci sa nieco na pozadi nedeje, o com nevies... A zvycajne to urobi clovek, ktory uz nema energiu na to, aby svoju reakciu ustrazil, ze uz n veci ustal a prisla povestna kvapka. Ak sa obzries, boli tam dovody, preco jeho stres mohol byt velmi vysoky, ze uz tu kvapku nezniesol?
@anonym_751b3b ďakujem, toto je pre mňa asi najhodnotnejši komentár z celej diskusie. Neviem, čo som tu chcela počuť, keď som to písala. Ale asi práve niečo takéto. Áno, presne to sedí. Boli chudobní, čo by podľa mňa nebol problem, skôr ten prístup k nemu bol veľmi zlý. Čiže to celkom sedí. A áno mal posledné mesiace obrovský stres, riešil ho aj liekmi voľnopredajnými. Ale skôr to bol taký vnútorný stres , nie,že by kričal,alebo bol podrazdeny. Mne sa v ten deň zrútil celý obraz o ňom a myslím,že už nič nebude ako predtým.
Necitim sa hodná radiť, pretože je to ťažká téma, do ktorej tu ani jedna z nás skutočne nevidí, napíšem aspoň svoj názor, z toho čo som si tu prečítala. Keďže sa jedná o násilie, je to naozaj citlivá téma a nemalo by sa násilie nijak zľahčovať ani prehliadať. Určite sa násilie nedá ospravedlniť tým, že si môžeš za to sama, ako by niekto možno povedal. Ale manželstvo by som hneď nezahadzovala. Na tvojom mieste by som sa s mužom otvorene porozprávala a dohodla si parovu terapiu (ale vyber naozaj niekoho skúseného) a chcela by som vedieť aj o výsledkoch od psychológa/psychiatra, či sa naozaj nejedná o nejakú psych. diagnózu, pripadne či nespadol do nejakej závislosti. Ak sa cítiš pri ňom nebezpečne, (respektíve či sú tam nejaké náznaky agresie) tak sa zober a choď s deťmi preč, a rieš s mužom veci na diaľku, pod dohľadom odborníkov napr. Násilie na psovi by som netolerovala ani ja. Nie je to normálne, bohužiaľ niektorí ľudia majú v sebe zaužívané, že však je to len pes. (Ja som ako dieťa tiež zažila, že otec zbil psa, pričom nikdy som nevidela, že by bol násilný voči mojej mame). Autorka, ak to muž skutočne chce riešiť, zváž, či tomu dať šancu. Možno bojuje vnútorne s niečím, čo ho jednoducho v tom okamihu zlomilo. A možno je skrytý násilník, ktorý to celý život potláčal. Ak za to mohol stres, je na tvojom mužovi, aby s tým niečo robil, pripadne začal užívať nejaké farmaká, aby sa mu to nevymykalo z kontroly.
@anonym_f1fb65 ďakujem. Som rada, že je tu pár ľudí,ktorí dokážu ,,vypočuť,, povzbudiť, poradit. Nejak neverím, že by bol násilník. 10 rokov to skrývať? Ak by ma teraz aj začal mlátit, skôr si myslím, že je to niečo, čo sa mu teraz udialo v hlave. Každopádne na Tom veľmi nezáleží. Dúfam, že to nejak zvladneme. S ním, či bez neho. Šancu mu určite dám, nezahodim to celé k to bol len nejaký jednorazový skrat, obzvlášť keď to sám ide riešiť s psychológom. Aleam veľký strach, ako to dopadne a hlavne ma veľmi boli strata dôvery
@anonym_f1fb65 ďakujem. Som rada, že je tu pár ľudí,ktorí dokážu ,,vypočuť,, povzbudiť, poradit. Nejak neverím, že by bol násilník. 10 rokov to skrývať? Ak by ma teraz aj začal mlátit, skôr si myslím, že je to niečo, čo sa mu teraz udialo v hlave. Každopádne na Tom veľmi nezáleží. Dúfam, že to nejak zvladneme. S ním, či bez neho. Šancu mu určite dám, nezahodim to celé k to bol len nejaký jednorazový skrat, obzvlášť keď to sám ide riešiť s psychológom. Aleam veľký strach, ako to dopadne a hlavne ma veľmi boli strata dôvery
@anonym_autor klasika
@anonym_5058f1 nie, je to uplne naopak. V prvom rade treba odist. Pomahat mu moze aj dodatocne, ked uz bude odstahovana. A vratit sa moze, ked uvidi, ze sa lieci.
@anonym_f47dfe tak áno je to vec názoru a bezpečia