Aj váš muž sa zmenil po svadbe?

Ahojte.

S muzom sme spolu 8 rokov, z toho 4 manzelia.

Ja mam posledne 4 roky pocit, ze zijem s uplne inou osobou, ako s tou, ktoru som si zobrala. Je to normalne? Je to kvoli tomu, ze sa proste menime?

4 roky sme boli spolu kazdy den. Byvali sme spolu vlastne od zaciatku. Zdielali sme rovnake nazory, o vsetko sme sa pekne delili 50 na 50, braval ma so sebou von, ja som nam vybavovala divadla, kina a vyletiky. Zaspavali sme v naruci, citavali si knihy pred spanim. Ked sme sa spolu rozpravali, vsetko si pamatal, mal vynikajuci zmysel pre humor. Vtipnejsieho cloveka som snad nikdy nespoznala. Vedel ma rozveselit, nikdy sme sa na seba nehnevali dlhsie ako desat minut. Kym on varil, ja som upratovala, ked sme chceli ist von s kamosmi (ci ja so svojimi alebo on so svojimi) tak si kazdy siel zvlast a nikomu nic nevadilo.

Teraz, posledne 4 roky, mam pocit, ze zijem s nieky uplne inym. Narodilo sa nam dietatko, pred dvoma rokmi dalsie. Nikoho tu nemame a ked uz konecne prideme k starym rodicom, nikam ma neberie. Prosim ho posledne 3 roky, ze to velmi potrebujem, ze mi velmi chyba nas spolocny zivot ako par, kedy mame nielem povinnosti ale aj radosti jeden s druhym. Zacal to riesit az v juni tohto roka. Dovtedy som o to stale iba prosila. Som uz frustrovana ako ho opakovane ziadam o veci. Vnima, zopakuje to, o com sa bavime a nakoniec po dvoch tyzdnoch mi povie, ze on si na ziaden podobny rozhovor nepamata. Na to mu nemam co povedat. Z nicoho nic sa tvati, ako keby som bola najspodnejsi clanok domacnosti. Rano sa zobudi a mojka si dceru a ja nic. Ked umyvam nieco v umyvadle, dajme tomu ze len hrncek, odstrci ma, umyje si co potrebuje a mozem pokracovat a takto aj pri inych cinnostiach. Uz som bola aj u dvoch terapeutov, co mi povedal ze nemam adekvatne reakcie a mam to zacat riesit. Musela som ku dvom, lebo prva bola zena a ta vraj nadrziava.. tak som sla aj ku chlapovi. Ten mi vysvetlil ze som frustrovana z toho ako sa stale musim opakovat. A z frustracie plynie agresivita a krik. Uz preto mam tieto reakcie. Nechapem co sa stalo. Akoby to bol niekto iny. Neempaticky dominantny buran. A s takym by som ja vo vztahu nebola. Po porode prisiel pre mna do nemocnice a ked som balila veci a tisila dietatko, povedal mi z kresla, aby som si svihla lebo mi to trva. Asi tak 10 sekund po tom ako som povedala ze neviem chodit. Alebo. Vraj domacnost a deti su iba moja povinnost. Ved sak fajn, som zena, povinnosti si plnim, no toto pocuvam vzdy, ked som chora a potrebujem helfnut. Niekedy pomoze, niekedy nie. Nerozumiem tomu moc, preco namiesto pomocnej ruky zacne na mna takto utocit s povinnostami. Akoze varit stale vari aj do obchodu zbehne, nech tu z neho nerobim neviem co zle, no dava mi to patricne vyzrat. Niekedy 6 dni so mnou skoro nic neprehovori, pricom s detmi krasne blbne a potom ma pokoj. No ja nic. 🤷🏼‍♀️ na mna vie aj tyzden stekat, je to velky cholerik ale nikdy nebol pred svadbou takyto. Posledne roky na mna rozprava dost neprijemnym rozkazovacnym tonom, pricom teda si nemyslim, ze je nutne takto so mnou zaobchadzat, no po mne chce reapekt a prosenie. Jeden jeho kamos, ktory s nim byval pocas vysky hovoril, ze mu chceli kupit sedenie u terapeuta kvoli svojej cholerickej povahe. No ja som sa len smiala, lebo nikdy pred svadbou nejak nevybuchoval. No od svadby je kazdy den nieco na pi*u, nieco moze je*at, kvoli niecomu sa rozculuje, vypeni, nasrany je aj ked on nie je ten, co muso zdvihnut zadok a nieco spratat ale ja som..

Ja neviem. To sa normalne toto deje?? Ci co si o tom myslite??