Ako byť oporou priateľovi v ťažkom období?
Ahojte, s priateľom nie sme spolu dlho, dva roky. Prednedávnom prišiel o prácu a nasťahoval sa späť ku rodičom. Chcela som, aby sme žili spolu, ale povedal, že kým nebude mať riadny príjem v žiadnom prípade. Aktuálne je na PN a čaká na dva zákroky, lebo mu nie je dobre. Áno viem, že má bolesti, viem že mu je zle Viem, že sa bojí, že to bude niečo vážne, bojím sa aj ja. Viem, že nemá náladu a uzatvára sa do seba. Nikam už nechce veľmi chodiť, ak, tak iba na pol hodinku, lebo sa necíti dobre. Občas idem ku nim domov, ale nie na dlho, nemá náladu a je vyčerpaný. Schudol už dosť veľa kíl, vôbec skoro neje. Aj ja sa bojím o neho a to veľmi. Ale on on mi nepomáha. Neviem ako byť pre neho oporou, keď mi nedá ani príležitosť byť pri ňom. Mrzí ma to veľmi, chcem tu byť pre neho, ale nedáva mi šancu. Nechcem o neho prísť, ale odháňa ma od seba.
@anonym_autor nestavaj sa do role spasitelky. V prvom rade musi chciet on sam, ty to zanho nevyriesis. Nepises nic o jeho dg, ci je to nieco s cim sa fungovat da, alebo ostava leziacim pacientom vo vegetativnom stave, ale svet je plny ludi, ktori aj s tazkymi dg vedu aktivny zivot.
Ja by som nezostavala s niekym, kto sa dlhodobo vyziva v sebalutosti a nema ziadny zaujem sa nejako vzchopit. Ci je to pripad tvojho priatela, to vies lepsie vyhodnotit ty.
Myslím si, že v tomto zohrávajú rolu aj spoločenské očakávania. Muži sú často vychovávaní tak, že majú byť silní, zabezpečiť sa a nemať slabé chvíle, takže keď sa ocitnú v situácii ako choroba či strata práce, môžu sa viac uzatvárať a odmietať pomoc. Keby bola v tejto situácii žena, možno by okolie viac prirodzene prijímalo, že potrebuje oporu a blízkosť. Možno by stálo za to sa na to pozrieť aj z tohto uhla pohľadu
Tak mozno to nie je len preto co pises. Mozno ta uz tak nelubi, aj to moze byt pricina, a snazi sa unikat. Cim viac budes tlacit tym vacsi bude odpor. Mne sa uz len zo stylu ako pises jezia vsetky chlpy.
@anonym_autor stratil prácu, bývanie, čakajú ho 2 zákroky, s neistým výsledkom, má bolesti, prestáva jesť, je stále unavený, nechodí von a odháňať od seba blízkych. Mne to znie ako jasná reakčná depresia.
Tak mozno to nie je len preto co pises. Mozno ta uz tak nelubi, aj to moze byt pricina, a snazi sa unikat. Cim viac budes tlacit tym vacsi bude odpor. Mne sa uz len zo stylu ako pises jezia vsetky chlpy.
@anonym_f3ffce dnes som mu povedala, že už sa nebudem na toto dívať. X krát som mu chcela naozaj pomôcť, vybaviť skôr vyšetrenia, vybaviť hospitalizáciu, aby ho vyšetrili a buď nastavili liečbu alebo povedali ako ďalej. Ale nechce si nechať pomôcť, napriek tomu, že mu je zle, dôveruje iba svojmu lekárovi a bude čakať do júna, kým má termín na vyšetrenie. Akoby sa bál toho výsledku. Ja sa nebudem pozerať na to, ako mi postupne odchádza pred očami a má bolesti. Cítim sa ako najväčšia špina, že ho opúšťam v tomto najťažšom období, ale on ma od seba odohnal. Verím, že vie, čo robí.
@anonym_autor Nemozes pri nom byt len tak? Ze si pustite hudbu,film a budete len tak spolu? Alebo si sadnete na lavicku a budete cumiet do blba. To sa pri prvej prekazke zdekujes a ides prec? Ved on je v hroznej situacii. Silna laska prekona taketo prekazky. Chory clovek je neznesitelny,ale treba to vydrzat a byt mu oporou,aj ked len tichou oporou. Co na jeho stav hovoria rodicia?
@anonym_autor Nemozes pri nom byt len tak? Ze si pustite hudbu,film a budete len tak spolu? Alebo si sadnete na lavicku a budete cumiet do blba. To sa pri prvej prekazke zdekujes a ides prec? Ved on je v hroznej situacii. Silna laska prekona taketo prekazky. Chory clovek je neznesitelny,ale treba to vydrzat a byt mu oporou,aj ked len tichou oporou. Co na jeho stav hovoria rodicia?
@marca12 trvá to viac ako rok, snažila som sa byť pri ňom, chodiť po lekároch, zisťovať možnosti diagnostiky a liečby. Keď vyjdeme niekam von, vrátime sa do 15- 20 min, lebo to nedáva, je mu zle, má bolesti. Už viac krát sa mu stalo, že mi skoro odpadol na ulici, len som ho držala, zviezol sa mi na zem. Dostal lieky na srdce, myslíš že ich berie? Nie neberie. Ani si nemeria tlak pravidelne, hoci si musí viesť denníka merať tlak, veď na čo. A tlak je popravde teraz jeho najmenší problém.
@marca12 trvá to viac ako rok, snažila som sa byť pri ňom, chodiť po lekároch, zisťovať možnosti diagnostiky a liečby. Keď vyjdeme niekam von, vrátime sa do 15- 20 min, lebo to nedáva, je mu zle, má bolesti. Už viac krát sa mu stalo, že mi skoro odpadol na ulici, len som ho držala, zviezol sa mi na zem. Dostal lieky na srdce, myslíš že ich berie? Nie neberie. Ani si nemeria tlak pravidelne, hoci si musí viesť denníka merať tlak, veď na čo. A tlak je popravde teraz jeho najmenší problém.
@anonym_autor Rodicia co na to? Len sa prizeraju? Nema psychicke problemy?
@anonym_autor Rodicia co na to? Len sa prizeraju? Nema psychicke problemy?
@marca12 rodičia sú starší a žiaľ nerozumejú sa do týchto vecí, otec má 80 rokov, oni by potrebovali jeho pomoc a namiesto toho sa starajú o neho. Psychické problémy ako také nemá, on je veľmi silný človek, ale samozrejme tá bezmocnosť a denno denné stavy mu nepridávajú na komforte.
@marca12 trvá to viac ako rok, snažila som sa byť pri ňom, chodiť po lekároch, zisťovať možnosti diagnostiky a liečby. Keď vyjdeme niekam von, vrátime sa do 15- 20 min, lebo to nedáva, je mu zle, má bolesti. Už viac krát sa mu stalo, že mi skoro odpadol na ulici, len som ho držala, zviezol sa mi na zem. Dostal lieky na srdce, myslíš že ich berie? Nie neberie. Ani si nemeria tlak pravidelne, hoci si musí viesť denníka merať tlak, veď na čo. A tlak je popravde teraz jeho najmenší problém.
@anonym_autor píšeš,že verí len svojemu doktorovi,tak prečo neberie lieky?
@anonym_autor píšeš,že verí len svojemu doktorovi,tak prečo neberie lieky?
@rozculena no on lieky berie, ale zjavne zlyhala diagnostika. Absolútne mu neurobil vyšetrenie, ktoré mal mať dávno za sebou. Namiesto toho ho ladovali 3 druhmi antibiotík, ktoré mu ešte pohoršili. Ja nejdem rozoberať teraz jeho liečbu, to je o inom. Už nemám silu toto dookola riešiť každý deň. Vybavila som mu lekára, zaplatila by som mu vyšetrenie a celkovú anestéziu, mohol to mať za sebou a vedieť ako ďalej. On nie, on bude čakať do júna... a bude mu zle každý deň... čo na to povedať? Nechce komunikovať, zo 7 dní má lepší jeden deň. Schudol 15 kg za rok.
Je prirodzené, že cítite úzkosť a bezmocnosť, keď vidíte partnera v takomto stave. To, čo však vo vašom opise vidím, nie je len kríza jeho zdravia, ale aj dynamika straty mužskej identity a následného regresu. Váš priateľ prišiel o tri kľúčové piliere: prácu (kompetenciu), zdravie (silu) a samostatné bývanie (autonómiu). Návrat k rodičom je v psychológii často návratom do bezpečného, ale detského nastavenia. Jeho uzatváranie sa nie je trestom pre vás, je to jeho spôsob, ako prežiť totálny rozpad sebaobrazu. On sa momentálne necíti ako partner, a preto nezvláda prijímať partnerskú oporu. Vaša snaha „byť mu oporou“ je pre neho v tejto chvíli pravdepodobne ďalším nárokem, ktorý nedokáže naplniť. Keď za ním prichádzate s láskou a strachom v očiach, on vo vašej tvári vidí zrkadlo toho, čo všetko teraz nie je, nie je zdravý, nie je úspešný, nie je schopný vás urobiť šťastnou. Vaša prítomnosť mu paradoxne pripomína jeho zlyhanie. Prestaňte bojovať o šancu byť pri ňom a začnite rešpektovať jeho potrebu izolácie bez toho, aby ste mu to vyčítali. Aktuálne ho „zachraňujete“ spôsobom, ktorý vyhovuje vám, aby ste zmiernili svoj vlastný strach z jeho straty. Ak chcete byť skutočnou oporou, musíte uniesť fakt, že teraz vašu pomoc nechce. Paradoxne, až keď pocíti, že na neho netlačíte a že zvládnete byť v poriadku aj bez jeho „povolenia“ mu pomáhať, môže sa mu vrátiť kúsok sily, aby vás opäť pustil bližšie. Teraz sa postarajte o seba a svoju úzkosť, aby on nemal pocit, že musí okrem choroby manažovať ešte aj váš smútok. Koľko zo svojej hodnoty a pokoja ste ochotná ešte obetovať za niekoho, kto vás k sebe aktuálne nepúšťa?
Je prirodzené, že cítite úzkosť a bezmocnosť, keď vidíte partnera v takomto stave. To, čo však vo vašom opise vidím, nie je len kríza jeho zdravia, ale aj dynamika straty mužskej identity a následného regresu. Váš priateľ prišiel o tri kľúčové piliere: prácu (kompetenciu), zdravie (silu) a samostatné bývanie (autonómiu). Návrat k rodičom je v psychológii často návratom do bezpečného, ale detského nastavenia. Jeho uzatváranie sa nie je trestom pre vás, je to jeho spôsob, ako prežiť totálny rozpad sebaobrazu. On sa momentálne necíti ako partner, a preto nezvláda prijímať partnerskú oporu. Vaša snaha „byť mu oporou“ je pre neho v tejto chvíli pravdepodobne ďalším nárokem, ktorý nedokáže naplniť. Keď za ním prichádzate s láskou a strachom v očiach, on vo vašej tvári vidí zrkadlo toho, čo všetko teraz nie je, nie je zdravý, nie je úspešný, nie je schopný vás urobiť šťastnou. Vaša prítomnosť mu paradoxne pripomína jeho zlyhanie. Prestaňte bojovať o šancu byť pri ňom a začnite rešpektovať jeho potrebu izolácie bez toho, aby ste mu to vyčítali. Aktuálne ho „zachraňujete“ spôsobom, ktorý vyhovuje vám, aby ste zmiernili svoj vlastný strach z jeho straty. Ak chcete byť skutočnou oporou, musíte uniesť fakt, že teraz vašu pomoc nechce. Paradoxne, až keď pocíti, že na neho netlačíte a že zvládnete byť v poriadku aj bez jeho „povolenia“ mu pomáhať, môže sa mu vrátiť kúsok sily, aby vás opäť pustil bližšie. Teraz sa postarajte o seba a svoju úzkosť, aby on nemal pocit, že musí okrem choroby manažovať ešte aj váš smútok. Koľko zo svojej hodnoty a pokoja ste ochotná ešte obetovať za niekoho, kto vás k sebe aktuálne nepúšťa?
@bjnr ďakujem, ak by som chcela AI výklad, tak napíšem AI. Ako viem, že to písala AI? „byť mu oporou“, ďalším nárokem, „zachraňujete“, „povolenia“ .. a mnohé iné.
Nie každý potrebuje pomoc druhého, aj ja najradšej prežívam bolesť sama, neviem sa nikomu tak otvoriť a neťahaj ho na prechádzky keď odpadáva, nechaj ho, pripomen sa, nápis ale nebuď zbytočne aktívna keď on to nechce
Keď má 80-ročného otca, tak je to starší chlap, hádam vie čo robí. Ty mi pripadáš strašne nasilu. Možno nemá na teba nervy. Nechaj ho dýchať.
@bjnr ďakujem, ak by som chcela AI výklad, tak napíšem AI. Ako viem, že to písala AI? „byť mu oporou“, ďalším nárokem, „zachraňujete“, „povolenia“ .. a mnohé iné.
@anonym_autor netrepte, tu, prosim a nevyvrsujte svoju frustraciu na inych. @bjnr pise prispevky k veci a co ju sledujem, je psychologicka, koucka, takze namiesto slov "dakujem" sa tu slovne na nu vygrcate. chodte si dat nadych, vydych a dajte sa do kludu, lebo ste pasivnoagrrsivna zbytocne.
Keď má 80-ročného otca, tak je to starší chlap, hádam vie čo robí. Ty mi pripadáš strašne nasilu. Možno nemá na teba nervy. Nechaj ho dýchať.
@anonym_9f46dc vieš, keď mal otec 50, keď ho mal, tiež je starší chlap? Veď dnes je absolútne normálne mať deti medzi 40-50. Tak nechápem.
@anonym_autor netrepte, tu, prosim a nevyvrsujte svoju frustraciu na inych. @bjnr pise prispevky k veci a co ju sledujem, je psychologicka, koucka, takze namiesto slov "dakujem" sa tu slovne na nu vygrcate. chodte si dat nadych, vydych a dajte sa do kludu, lebo ste pasivnoagrrsivna zbytocne.
@victoriab bjnr nie je ani psychológ ani kouč, to všetci vieme.
@anonym_9f46dc vieš, keď mal otec 50, keď ho mal, tiež je starší chlap? Veď dnes je absolútne normálne mať deti medzi 40-50. Tak nechápem.
@anonym_autor takze ma 30? To nie je stary chlap. Ale liezt na nervy mu mozes, nie? Inak hrozné, keď je takýto vekový rozdiel. A tu na Mk chcú ženy tunak rodiť 40-50 ročné. Je to hrozný rozdiel syn 30, otec 80. Tu je krasne vidiet tie nevyhody vysokeho veku rodicovstva.
@anonym_autor takze ma 30? To nie je stary chlap. Ale liezt na nervy mu mozes, nie? Inak hrozné, keď je takýto vekový rozdiel. A tu na Mk chcú ženy tunak rodiť 40-50 ročné. Je to hrozný rozdiel syn 30, otec 80. Tu je krasne vidiet tie nevyhody vysokeho veku rodicovstva.
@anonym_9f46dc áno. všetci tu hovoria, aké je super mať deti žena po 40tke a muž okolo 50. Nech sa páči, otec 80, mama 76. Radosť.
@anonym_9f46dc áno. všetci tu hovoria, aké je super mať deti žena po 40tke a muž okolo 50. Nech sa páči, otec 80, mama 76. Radosť.
@anonym_autor suhlasim
@rozculena no on lieky berie, ale zjavne zlyhala diagnostika. Absolútne mu neurobil vyšetrenie, ktoré mal mať dávno za sebou. Namiesto toho ho ladovali 3 druhmi antibiotík, ktoré mu ešte pohoršili. Ja nejdem rozoberať teraz jeho liečbu, to je o inom. Už nemám silu toto dookola riešiť každý deň. Vybavila som mu lekára, zaplatila by som mu vyšetrenie a celkovú anestéziu, mohol to mať za sebou a vedieť ako ďalej. On nie, on bude čakať do júna... a bude mu zle každý deň... čo na to povedať? Nechce komunikovať, zo 7 dní má lepší jeden deň. Schudol 15 kg za rok.
@anonym_autor píšeš,že neberie lieky na srdce ani si nemeria tlak...
zdá sa mi,že si sem už písala...
@anonym_autor píšeš,že neberie lieky na srdce ani si nemeria tlak...
zdá sa mi,že si sem už písala...
@rozculena zatiaľ nie, ale už ani nebudem. Lebo AI mi vypľuvne tiež odpoveď ako tu pani...
@anonym_autor netrepte, tu, prosim a nevyvrsujte svoju frustraciu na inych. @bjnr pise prispevky k veci a co ju sledujem, je psychologicka, koucka, takze namiesto slov "dakujem" sa tu slovne na nu vygrcate. chodte si dat nadych, vydych a dajte sa do kludu, lebo ste pasivnoagrrsivna zbytocne.
@victoriab takto ti poviem - ja som obyčajná žena, ale mňa skôr takéto vysoko sofistikované pisačky viac irituj, ako pomôžu. Lebo som skôr prakticky typ, nie som zameraná na takéto bla bla vety. Mysli si čo chceš, aj že som jednoduchá žena, áno som, a ani mne asi ani autorke takéto psychologické traktaty nie sú blízke. Z ucha do ucha, z oka do oka a von z hlavy. My máme radšej menej kvetnaté reči, viac inklinujeme k praktickejšim riešeniam
Kazdy sa s chorobou a diagnostikou vyrovnava inac. Niekto sa uzatvori. Niekto sa lutuje.... niekto na sebe nesa nic poznat a bojuje sam so sebou....
je to narocna situacia pre vsetky strany. Ako pre teba. Neho. Aj rodicov.
Ja neznasam ten stav ked niekomu nieco je.... stazuje sa. "Otravuje".... ale nic viac pre to nespravi.
Ak mi nieco je tak to riesim urgentne. Co najskor.
Ak to tak nerobi tak nech sa nestazuje. Takze sa ti ani necudujem. Tyzden-mesiac je dlho. Nieto rok....
@victoriab takto ti poviem - ja som obyčajná žena, ale mňa skôr takéto vysoko sofistikované pisačky viac irituj, ako pomôžu. Lebo som skôr prakticky typ, nie som zameraná na takéto bla bla vety. Mysli si čo chceš, aj že som jednoduchá žena, áno som, a ani mne asi ani autorke takéto psychologické traktaty nie sú blízke. Z ucha do ucha, z oka do oka a von z hlavy. My máme radšej menej kvetnaté reči, viac inklinujeme k praktickejšim riešeniam
@anonym_dfe945 ja zase k nim inklinujem, pretože mám rada takto podané veci, počúvam podcasty, sledujem také stránky a čítam si o tom, preto mi to nepríde prehnané, ani premúdrelé, práve naopak - vedomé a inšpirujúce. ale to som ja.
@rozculena zatiaľ nie, ale už ani nebudem. Lebo AI mi vypľuvne tiež odpoveď ako tu pani...
@anonym_autor Máš tu jednu super odpoveď, čo sa deje s tvojím priateľom. @any_soy. Prečítaj si to aspoň 10krát, Tvojho priateľa práve rozkladá okrem iného reakčná depresia, neliečená, preto takto funguje a reaguje. Preto sa vonku takto zloží. Depresia nemá nič spoločné s tým, či je niekto silný alebo slabý, prestanú fingovať neurotransmitery v mozgu a skončil každý. Len neviem, ako ho dotiahneš k psychiatrovi/psychológovi, keď "zodpovedne neberie ani lieky na srdce".
Vyhľadaj si psychiatra v okolí, zavolaj, nedaj sa odbiť, hľadaj termín pre seba, aby si lekárovi tieto stavy svojho partnera objasnila. Tam nájdeš presne správnu radu, ako postupovať.
Kazdy sa s chorobou a diagnostikou vyrovnava inac. Niekto sa uzatvori. Niekto sa lutuje.... niekto na sebe nesa nic poznat a bojuje sam so sebou....
je to narocna situacia pre vsetky strany. Ako pre teba. Neho. Aj rodicov.
Ja neznasam ten stav ked niekomu nieco je.... stazuje sa. "Otravuje".... ale nic viac pre to nespravi.
Ak mi nieco je tak to riesim urgentne. Co najskor.
Ak to tak nerobi tak nech sa nestazuje. Takze sa ti ani necudujem. Tyzden-mesiac je dlho. Nieto rok....
@maryetta on sa sťažuje každý deň, ale každý deň to nerieši. Dávala som mu x možností, ako to vyriešiť ASAP, bola by možná aj hospitalizácia na chire za účelom diferencionálnej diagnostiky, aby sa zistilo, kde je problém a ak to nie je malígne, tak to liečiť inou formou. Ale on si bude čakať na termín v júni, kde mu zase jeho lekár urobí jedno vyšetrenie a neurobí mu druhé. Chápem, že v celkovej anestézii je možno u neho problém, ale keby to išlo cestou, čo som mu chcela pomôcť, má to už dávno za sebou. Ja už naozaj toto nedávam ďalej.
@rozculena zatiaľ nie, ale už ani nebudem. Lebo AI mi vypľuvne tiež odpoveď ako tu pani...
@anonym_autor A ak sa takto vonku zvezie k zemi, prečo nevoláš sanitku? Môj manžel napríklad mal infarkt pred 40r. Jeho mama v 45. Tak som sa zlakla, že som tú sanitku zavolala. Spravili mu EKG a šup s ním rovno na srdcovo cievne, kde ho dali na správne lieky a už je tomu 15 rokov a krásne funguje aj primerane športuje. Ale to musí chcieť aj on chodiť pravidelne na odbery, kontroly...
Takže ak on nechce, nestavaj sa do role spasiteľa, stiahne ťa psychicky dole.
Netisni sa. Aspoň mu častejšie píš.