Ako fungujú bezdetné vzťahy po desiatich rokoch?
Uvedomujem si, ze som na fore venovanom matkam ale napriek tomu ma zaujima dynamika partnerskych vztahov bezdetnych parov. Povedzme tak po 10 rokoch spolocneho fungovania. Na com zvyknete bondovat? Ako travite volny cas? Spolocne? Sme dobrovolne bezdetni a sice sme spolu len par rokov ale rozmyslam nad tymto aspektom do buducna, predsalen spolocne dieta nejak imaginarne viac spoji ludi dohromady. Ako vyzera vas vztah ked nemate deti? Bavime sa o 30+, resp kludne aj 40+
30+, spolu skoro 15 rokov, zivot je skvely. Mame super prace, vela volneho casu, nemame ziaden financny stres, do dochodku pojdeme pravdepodobne okolo 50tky (klop klop klop). Mame svoje konicky, robime co chceme kedy chceme, spime kolko chceme, doma je ticho a cisto. Ziadne rozziarene detske ocka na ani trochu nechybaju. Ja neznasam ked je niekto na mne akymkolvek sposobom zavisly, to je aj jeden z dovodov, preco som dieta nikdy nechcela. Tiez som rada, ze nemusim trpnut, ci sa mi nenarodi postihnute dieta, autista, ci mi dieta vazne neochorie, ci nebude mat problemy v skole, povahu ze sa necha sikanovat a bude mat z toho psychicke problemy, ci sa nedostane do zlej partie a nezacne drogovat atd. A nie, toto nie je o vychove, mame v okoli viacero "dobrych rodin" s nevydarenymi detmi a pokazenymi zivotmi. Deti davaju zmysel zivota len ludom, ktori pred nimi zivot nemali. A ci sa nebojim ze si to muz rozmysli ked ja uz budem na deti moc stara? Ani trochu, pretoze sa nemusim bat sama o seba. Ked bude chciet jeden z nas odist, na druhy den vieme byvat oddelene a nemusime riesit delenie majetkov, deti a vyzivne. Sme spolu preto ze chceme, nie preto ze musime.
Som matka, ale uprimne, neviem, ci by som do toho isla znova. Niezeby som dieta nemilovala, milujem a skocim do ohna, ked treba, ale ta obava, ten stres, ako bude fungovat, ako si najde svoje miesto v zivote, mna to vycerpava. Puberta tiez nie je prechadzka zahradou. Potom zas velmi zalezi, akeho partnera si privedie, vztahy sa mozu zhorsit.
Ano, bude to mnou, ina to tak mozno nepreziva, ale ja som uz raz taka. Nechcem, aby sa len tak pretlkalo zivotom, chcem, aby sa malo dobre, malo kvalitne vzdelanie, nebolo lenive, malo kde byvat. Na pracovnom trhu je obrovska konkurencia, byvanie sa stava tazko dostupne, klima, konflikty… cely svet sa meni
Su rodicia, ktori dovrsenim dospelosti prestanu dieta riesit, trap sa ako vies, moj pripad to nie je.
. Takze uplne rozumiem, ak sa mladsie rocniky rozhodnu pre bezdetnost.
@anonym_c92b9d tiež som taká, ale viem, že to nie je dobre.Zbytocnr nesiem ťarchu dá sa to aj jednoduchšie, ale to je povaha.Su rodičia čo na také veci nemyslia a žije sa im ľahšie a oveľa skôr ako v tých 18 r prenesú veľa povinností a zodpovednosti na deti.Na ľahšie prežívanie rodičovstva je lepšia flegmaticka povaha.Ty nechceš, ty chces...tvoje dieťa sa môže zbalit a mať úplne inú predstavu o živote ako ty.Moj syn sa venuje ako hobby hudbe a už teraz vie, že po škole ide do sveta do prímorských oblastí a bude DJ.Ze nepresvedčí život v kancelárii ako my s mužom.Je to iná generácia a majú iné možnosti a túžby.