Ako možno zlepšiť vzťah s mamou?
Veľmi by som chcela mať dobrý vzťah s mamou, aj keď sa snažím a pri každej návšteve si vravím, že teraz to zvládnem a nič nepoviem, stále sa to pokazí. Moja mama nám obetovala všetko, dala nám viac ako si mohla dovoliť. Aj tak však nemáme dobrý vzťah. Nevieme sa spolu porozprávať. Nikdy sme nevedeli. Nikdy nám nedala zmysluplnu radu. Ak sme mali problém poslala nás za ocom, tetou, babkou už od mala ... Aj keď sa snažím, všetko je to len do momentu, kým, nepoviem niečo, čo ju urazí. Napr. Takto to vyzera
Ona : posolte si polievku
Ja : určite netreba je dosť slaná
A je oheň na streche, hneď sa stiahne do svojho sveta, tvári sa urazene, nerozpráva, začne si hmkať. A sme skončili.
Alebo mi posiela blbych smailov do správy. Tak si vravím ok pomôžem tomu a vyzera to tak
Ona : 🥰
Ja : ahoj ako sa máš?
Ona : dobre, čo si dnes varila?
Ja : nič, dnes som v práci.
Ona : prepáč mi, prepáč
Tu rozhovor končí, chapem, ze ma nechcela rušiť. Ale viem, že na pozadí znova nastupila vlastná realita. Nerozumiem, prečo sa stále ospraveldnuje. Vlastne ma to uz neskutočne vytaca.
Viem, že veľmi túži po kontakte. Lenže ja jej ho neviem dať. Nie je nič, o čom sa môžeme porozprávať, nedokážem s ňou zdieľať pocity, obavy ani si pýtať tadurarady. Naučila ma, už od mala že si musím pomôcť sama, pripadne vyhľadať niekoho iného.
@dzanky chyba mi, že aj ty by si mohla rozvíjať debatu viac. Napríklad " nič, dnes som v práci, ale mala som chuť na tú paradajkovu polievku, keď prídem asi uvarím ...."
Ona ak má obavy tak nechce rušiť a úprimne cez správy strohé odpovede desia aj mňa.😀 A stiahnem sa..
Skús ísť na to takto🙂
Hlavne si uvedom, ze ty nie si zodpovedna za jej pocity. Ake mala ona detstvo? Ak nezazila normalny vztah s rodicmi, nevie to ani odovzdat dalej, bohuzial. Skus ju len prijat taku aka je, lebo ona sa uz nezmeni.
@dzanky jasne, to poznam...aj ja, roky som do toho dala...zbytocne roky...kym som sa neocitla v situacii, ze som pred nou musela chranit vlastne dieta...toto ci pises na osolenie polievky " tvári sa urazene, nerozpráva, začne si hmkať" - je cista manipulacia, vedoma alebo nevedoma...taky clovek - uz daaaavno dospely, nie je podporitelny...casto ani v pripade, ze ho blizky opustia pre jeho spravanie, s tendenciou zhorsovat sa
@kitycat neviem, je to takto celý život. Mojim starým rodičom, zomrel jej starší brat, keď mala 2 roky. Dlho sa o ňu staral jej dedo, lebo jej mama bola v depresii. Myslím, že to malo vplyv. Aj to, že ju nejak nerozvijal, chodila na pole, past kravy, hrabať seno, zle sa učila. Keď sa vydala, ostala bývať u svokry. Celú domácnosť však stále riadila babka, preto lebo bola raketa a za druhé ona to nezvládala. Doma nám panovala napätá nezdrava atmosféra (ziadne hadky alebo bitka, to nie, nádherné milujuce podporujuce prostredie pre nas deti, len temný Damklov meč visel vo vzduchu). Vsetky sestry sme odisli z domu pri prvej príležitosti teda po maturite aj keď to bolo len na vysokoškolský internát. Nechcela by som žiť jej život.
@mabenn ono ťažko sa to pripúšťa, ale je jednoduchšia. Nechá so sebou manipulovať, ako keby nerozumela, čo sa deje. Všetky deti ju miluju ako nikoho, len ona sa s nimi dokáže hrať na ich úrovni. Áno asi preto, to aj ja tak cítim, že jej podpora skončila keď mi bolo 10. Viac mi asi ani nedokáže ponúknuť.
S tým neurobíš nič, len ju brať aká je. Vzťah s tebou ako dcérou si mala budovať ona. Nemaj výčitky, nie je tvojou povinnosťou urobiť ju šťastnou. Ale môžeš odpisovať dlhšie vety, aby mala pocit, že chceš konverzovať, že sa zaujímaš.
mama si ma vytvorit vztah k dietatu, nie naopak..ak toho nie je schopna, pouziva emocnu manipulaciu, neurobi s tym dieta nic...dobry aspekt vasho vztahu je, ze ta donutila nespoliehat sa na nu, cim si silnejsia...jedine, co potrebujes prijat je, ze ju nezmenis