Ako nájsť kamarátov: Rady a skúsenosti
Neviem ani aký názov presne dať,v skratke nikto sa s nami nechce kamarátit.Robim na rannu smenu,v práci je fajn,aj kolegyne sú ok.No iba pracovne sa bavíme,nechcú sa stretnúť mimo práce.Manzel robí celé dni.Starsie dieťa už pubertiak je samostatná jednotka.Mensie dieťa škôlkarik,on sa ešte nezabavi sám.Vsetok voľný čas sme spolu,chodíme vselikade prechádzky ihrisko do lesa.Na ihrisku každý zapozerany do mobilu.V škôlke dala som námet na stretnutie mimo škôlky no nikto nemá záujem.Nemam s kým sa porozprávať,moje dieťa nemá s kým sa zahrať.Robime doma xy činnosti no stále len sami bez spoločnosti to není ono.Kamarátky každá už má svoju rodinu a starosti,nemajú cas.Babky nemajú o nás záujem.Uz fakt neviem kde si nájsť niekoho na kamarátstvo.Obcas si aj poplacem keď už to nedávam.Samota je veľmi zlá.Casto si sledujem hodiny a rátam kedy už pôjdeme spať a dúfam že ďalší deň bude lepší.Aj keď každý deň je rovnaký.Poradte čo mám robiť.?
A necuduj sa, ze tvoje dieta ma problem nadviazat rozhovor, vidi to u teba..
@beronsche Ja nemám problém nadviazať rozhovor s hocikým,to je aj môj náplň práce.
Aj ja som zo zapadneho Slovenska. A akoby si pisala o mne. Stale sme sami. Esteze mam rodicov a sestru. A velku rodinu z muzovej strany. Inak vy sme boli opusteni. Kamosky mam len cez deti. Deti rastu a kamaratstva tym padom idu dolu vodou. Uz sa tesim do prace, ze budem medzi ludmi.
Napis spravu ked chces
No keď je to tvoja náplň práce, tak nevyzerá tvoja komunikácia, tak pracovne? Nie prirodzene? Len úvaha..
Skús tie deti osloviť ty, napríklad: Decká, môže si Jurko s Vami tiež zahrať? A proste svojho syna k nim daj a verím, že ho zoberú medzi seba. Tiež som mala prvého syna takého hanbliveho, tak som občas ho niekam postrcila a bolo. Držím palce a kľudne príď na to naše stretnutie, veď aj my sme úplne normálne baby, neboj.
@gribka1 Nie nevyzerá to len pracovne
Ak si z okolia Trnavy, tak kľudne napíš 🙂
Vyzera to, ze si si roky myslela, ze si vystacis v rodine a nepestovala medziludske vztahy pomimo 🙂 to jemproste robota a chce to kopec casu a snahy nadviazat nove kamaratsva. My sme sa tiez odstahovali pred par rokmi na nove miesto, ale chvalabohu vramci nasho mesta. Takze mam dostupne aj kamosky spred, ale tiez sa mi tazko h´adali nove, v podstate len najblizsie susedy sa obcas socializujeme, ale pomalicky to ide, ci uz z ihriska, alebo susedia, proste ludia, kde je najvacsia pravdepodobnost travenia spolocneho casu.
Tak zacni nejaky kruzok ty, tance, keramika, kreslenie pre dospelych…
Ahoj, tu je západné Slovensko s dvoma priateľskými deťmi škôlkarskeho veku, ak ste niekde poblíž, radi sa skamarátime 🙂
Aj ja som zo zapadneho Slovenska a tiez by sa mi zisla kamoška ...tak kludne napis ....Tiez am doma velky vekovy rozdiel 🙂
Ahoj, aj ja by som mala zaujem, ak si z okolia BA🙂
Ja to chapem, my tiez s manzelom nemame kamaratov. Vsetko co sme mali za mlada, tak sa odstahovali, maju rodiny, no my tiez. Mame znamych, ale nikto blizky a ked niekoho volame k nam, tak nemaju cas. V poslednej dobe nikto, nikdy nema cas. My si vieme najst cas a dokonca aj cestovat za niekym, ked sa chceme stretnut, ale druha strana nie je ochotna sa pohnut z miesta.
Rozumiem ti,no mladsiemu budu musiet stacit deti v skolke,resp tych ktori sa s nim zahraju na ihrisku. Nie si od toho aby si mu zhanala kamaratov. Maximalne co mozes urobit tak zapisat ho na nejaky kruzok. A seba mozno tiez.
Tak my sme sa ako mladomanzelia prestahovali do oblasti, kde sme nikoho nemali. A zaskocilo ma, na aky nezaujem som tam narazila. Odsedela som na babatkovskom ihrisku 4 sezony od jari do jesene skoro kazdy den, casto aj 2x denne, okolo nas sa uz vystriedali 2 generacie babatiek, ale stale som mala pocit, ze som tu jedina cudzia. Ze tu v malom meste sa kazdy s kazdym pozna, lebo chodili spolu do skolky / ich bratia boli spoluziaci / stari rodicia su susedia / spolu rodili... boli tam uz vytvorene partie, do ktorych som sa nevtierala, nie som taky typ, oni sa spravali ako keby som tam ani nebola. Myslela som ok, deti pojdu do skolky, tam si kamaratsku rodinu najdeme. A kukala som, ze ma vacsina mamiciek 10 metrov od brany na ulici "nespozna" a ked som ja pozdravila, este aj odvratili hlavu a tvarili sa ze ma nevidia. Do susedneho domu sa potom nastahovala mlada rodina (okolo 20 r., my uz v tom case 35+), kazde rano sme sa stretavali, lebo ich dieta chodilo do tej istej skolky. No a vlastnych susedov som pol roka zdravila na ulici, kym som sa dockala odpovede, lebo vzdy iba mobil v ruke a tam skoncil svet. Takze ano, bohuzial existuje take hrube neprijatie a nezaujem. Neviem, ci je to mentalita konkretnej lokality, alebo dnesnej mladej generacie vseobecne. Ja som introvert, okrem toho som bola strasne zaneprazdnena pri malych detoch, takze som ani nemala kapacitu s niekym pri kavicke vysedavat, ale tak povedat aspon dobry den a trocha usmevu k tomu by nikomu neuskodilo.
Potom sme sa prestahovali do okresu, z ktoreho pochadzam a je to uplne ine...
Na drzovku sa pridaj k mamičke ktora ti bude pasovať. Ja som tak spoznala kocku z vedľajšej bytovky. Sme kamarátky 10 rokov
@cimage Presne takto to mám aj ja,čo sme boli kamarátky sme sa aj sťahovali no nikto teraz nemá čas sa stretnúť.Kazda má deti manžela prácu a povinnosti.A keď majú voľný čas tak si to chcú užiť s rodinou alebo len tak byť doma a oddychovať.
@feb13 Bohužiaľ máš pravdu väčšina ľudí je poskupinkovanych a už nepustia k sebe nikoho nového.S tým zdravenim to tiež poznám.Ja zdravím každého koho stretnem na ulici aj v škôlke,no sú ľudia čo ani odzdravit nevedia.
Ja si myslim, ze je to viac o stasti a mieste, ako o cloveku...
Aspon moja skusenost je taka, ze lokalita je asi najdolezitejsi faktor.
Zlepsilo sa to?
@jurly Ahoj,ani nie.Mali sme jedného kamaráta zo škôlky,cez leto sme sa intenzívne stretávali,no odsťahovali sa inde a ako sa hovorí zíde z očí zíde z mysle.Uz nie sme v kontakte.Maly to bral dosť smutne lebo si na toho chlapčeka zvykol.Ale život ide ďalej.
A odkial ste?
@liliana8 Západné Slovensko
Teraz v zime je to ťažšie, ale keď začne jar, tak skúste v šatni v škôlke pri odchode zistiť, či niekto nejde zo škôlky na ihrisko, ideálne najbližšie pri škôlke čo je. Keď som mala jedno dieťa, chodili sme často takto, hneď po škôlke. Teraz mám deti 3 a poviem ti, že prášime rovno domov, lebo úlohy, krúžky, už si ani neprdnen po práci 🤷. Každopádne, rodičia, ktorí majú čas, tak tam máš väčšiu pravdepodobnosť ich nájsť. Ďalej neviem aké staré je dieťa. Moje deti sa poriadne začali hrať s rovesníkmi až okolo 5 rokov - predtým len sami alebo so mnou za chrbtom, že som musela robiť asistenciu, niečo podávať, alebo pozerať sa, alebo hojdať, alebo hocičo. A bolo jedno, že vedľa stál spolužiak zo škôlky... Takže možno to chce čas, netvrdím, že všetky deti sú také, ale možno to tvoje dieťa je zrovna z tohto súdka... (A nie, žiadna korona ešte nebola). A teda nechce to jednu návštevu ihriska, ale tak 10, 20, x-krát, kedy sa budete okukávať, mamina bude možno 20x pozerať do mobilu, ale 21-vý možno začne konečne komunikovať dlhšie, ako dobrý deň a dovidenia🤷. Prípadne si musíš pripraviť konverzácie k veci 😁. Napríklad, či dieťaťu chutí v škôlke papať, či nemá problém spinkať poobede, a ja neviem čo, proste nájsť spoločné témy, ak je to "spolužiak". Tak, aby sa dala nadviazať nejak reč a rozvíjať komunikácia...
Pozri, na tom nic nie, ze mas male sebavedomie.
Aj sebavedomie sa da vypestovat. Ver mi.
Len to chce trochu namahy.
A odvahu vystupit z komfortnej zony.
Inak - zacni u seba - hovor si, ze si ok, si pekna, mila, DOST DOBRA (toto mam pocit, ze je tvoj problem, ze sa nepovazujes za dost dobru pre kohokolvek) a ked tomu konecne uveris, aj priatelstva najdes!