Ako nájsť vnútorný pokoj, keď vás nikto nemá rád?
Ako sa s tým vyrovnať? Celý život som len každým odstrkovana, nikto ma nenávidí, dokonca ani vlastná mater, nikdy som nemala žiadne kamarátky, kamarátov. Môj život je jedno veľké trapenie
Chapem, ze sa toho bojis, ale u psychologa clovek nikdy nezazije nic horsie, nez uz zazil a prezil predtym. Pravdepodobne by tam plac bol, pretoze to, co sa ti stalo, je velmi smutne. Da sa s tym vsetkym pohnut aj bez psychologa, ale ak sa rozhodnes ist do jadra problemu, plakat budes tak ci tak. Otazka tu je, ci je pre teba horsia predstava ten plac, alebo ze budes do konca zivota zit takto. Chapem, ak si vyberies druhu moznost, vela ludi to tak urobi, lebo maju velky strach ist do svojho vnutra.
@ema22270 ja som skúsila dávnejšie aj tu online poradňu, IPcko, ale nedalo mi to nič. A mňa vlastne mama nikdy ku psychologicke nezobrala, ona mala názor že ja psychológa nepotrebujem. A teraz veľa ľudí z môjho okolia mi povedalo že sa mam liečiť. Ako keby som bola nejaký cvok. Tými rečami mi len sprotivili návštevu psychológa a kvôli tomu tam nechcem ísť.
@karolinakr mám názor taký, že každý človek by sa mal dobrovoľne rozhodnúť či chce žiť alebo chce odísť z toho sveta. A malo by mu to byť umožnené, potom by nemuselo byť toľko samovrážd. Keby som na to mala odvahu už tu davno nie som
@marianarem ja som si skúsila kúpiť aspoň nejaké voľnopredajné lieky na upokojenie, ale to škoda tých peňazí. Psychológa sa bojím preto, lebo si myslím ze ho tie moje problémy nebudú zaujímať a ma ešte vysmeje že riešim banality.
Nie je to banalita, je to trauma a kazdy psycholog to vie. A ziadny normalny psycholog sa nikdy svojmu klientovi nevysmieva, aj keby tam prisiel riesit, ze stratil penazenku alebo ze spadol z bicykla.
Pomòcť sa dá len tomu, kto si chce nechat pomôcť
Proste všetko odmietaš, prijala si rolu obete a chceš v nej pokračovat
Mne je ĺúto, čo si prežila, ale na všetko maš odpoveđ prečo nie
To je pekne, že sam človek si rozhoduje o svojom živote, ked sa zobudi v pekle, potom neskoro plakať nad rozliatym mliekom
Ked v Boha neveriš, o to horšie pre teba.Alebo sa z tej bryndy dostaneš sama svojimi silami, alebo nemaš sa o čo opriet a hlavne o koho
Na konci ti poviem len jedno - Sami sme si strojcami svojho osudu
Ak ta ludia okolo teba posielaju k odbornikovi, nieco na tom bude. To nie o tom, ze si cvok, blazon, ale maju ta radi a chcu ti pomoct, aj tu ti cudzi ludia chcu pomoct. A myslia to dobre vsetci s tebou. Ludsky zivot je krehky - velmi. Pre tvoje dieta sa oplati zit. Priatel ta ma urcite rad. Chybala by si im.
@karolinakr ja si chcem nechať poradiť ako zabudnúť na všetko čo sa mi stalo, a začať žiť odznova. Len keď sa tak zamyslím, tak ako môže existovať nejaký Boh aby jedného človeka nechal toľko trpieť? A to že som mala v detstve komplexy z môjho výzoru, keď sa mi celú základnú školu deti vysmievali ako vyzerám. Keď ma spolužiak zmlátil pred katechetkou aj farárom keď sme mali prvé sväté prijímanie, lebo že musí sedieť vedľa mňa...a takto by som mohla pokračovať do rána. A to som si spravila birmovku dobrovoľne, aj som chodila do kostola a celkom rada som tam chodila, až do mojich asi 27 rokov. Potom som sa začala zamýšľať či vôbec Boh existuje
@ema22270 s priateľom to nie je ružové, poslednú dobu má narážky na moju postavu, keďže som počas tehotenstva pribrala a zatiaľ sa ma tie kilá držia. A tie reči že mám sa liečiť má aj on a to sa mi nepáči. To je to posledné čo chcem od ľudí počuť že mám navštíviť psychiatra
Ak odmietas odbornu pomoc, čo si myslím, že potrebuješ, začni na sebe sama makať. Ako prvé sa prestaň ľutovať, spomínať na dávne krivdy a neber sa tak vážne. Sebaľútost ide vždy ruka v ruke s egoizmom a býva zdrojom utrpenia. Chyba ti štipka pokory a vďačnosti.
Vieš, my tiež máme problémy. Ale priznávame si ich a vieme, že samé od seba nezmiznú. Keď boli moje dvojičky malé a ja s manželom nevyspatí a unavení pol roka, rok, načo to budem rozpisovať? Potrebovali sme všetko ustáť, preto sme hľadali a prijali pomoc. Viem, že magnézium, B komplex, Koenzým Q10, všetky vitamíny a minerály sa počas MD rapídne spotrebujú a ich nedostatok sa odzrkadlí aj na psychike - únava, depky, nervozita, hádky, zhoršená komunikácia, častejšie konflikty. Psychológ vypočuje, poradí, povie, na čo sa zamerať, ako čo riešiť. Všetky ženy na MD to majú náročné. Niektorá menej iná viac. Nie si výnimka. Aj Ty sa raz unavíš a vyčerpáš, lebo nie si perpetum mobile. Nikdy nezabudnem, že po x-tej nevyspatej noci, dala som si magnézium a po pol hodine mi bolo do spevu. Vyjasní sa mi v hlave a vidím svet krajšie, neriešim čo mi kto urobil včera, či pred rokom. Lebo teraz je mi do spevu, lebo život je krásny. Len troška minerálov a vitamínov a pocit, že na svete je 8 mld ľudí, z ktorých mi niektorí vedia pomôcť, poradiť na MK, v poradni, na mnohých miestach.
@grof_monte_christo vieš to sa ľahko povie zabudni na to čo bolo, keď to sa nedá. Ja na to zabudnúť neviem, mám to stále v hlave. Ale človek čo neprežil to čo ja, to ťažko pochopí. A nemyslím si že potrebujem psychiatra, ja nie som blázon. Ale rešpektujem tvoj názor a ďakujem ti za neho
Ani môj život nebol a stále nie je ľahký, nechcem konkretizovať, ale pomohlo mi práve to, čo som ti napísala, na základe vlastnej skúsenosti.
Nikto tu nepíše, že si blázon. Len ty máš mylné informácie alebo predstavy o psychológoch a psychiatroch. Oni sú tu preto, aby ľuďom pomáhali. Ty sa len sťažuješ ale pomoc nehľadáš, odmietaš aj dobrú radu. Komu niet rady, tomu niet pomoci.
Si melancholik a introvert. Z toho vyplýva, že si veci (krivdy) dlho pamätáš, nevieš to hodiť za chrbát, myknúť plecom a ísť ďalej - ako sangvinik. Si mierny pesimista, realitu berieš podľa niektorých až tragicky. Ale dá sa pomôcť, dajú sa veci zmeniť, len musíš to sama chcieť.
Potrebuješ sa odpútať od svojej je*nutej psychopatickej matere, lebo ak čakáš že ti jedného dňa povie že ťa má rada čakáš márne, ona sa vyživa v tom ako ťa ešte aj ako dospelú ovláda a trápi. Úplne teoreticky keby ti teraz 32 ročnej povedala že ťa má rada zmazali by sa všetky tie roky keď k tebe bola odporná? Preruš s ňou všetky kontakty a kašli na ňu. Choď na terapiu a nikomu to nevesaj na nos. Uviazla si v stave keď si potrebujes získavať náklonnosť a uznanie ľudí a oni ťa potom zneužívaju. Uvedomiť si, že si dosť dobrá presne taká aká si je dlhodobý a bolestivý proces ale musíš ho absolvovať inak budeš stále priťahovat len ľudí čo ťa zneužívajú.
@ema22270 ja si uvedomujem že potrebujem pomoc, ale nechcem ísť ku psychiatrovi. Ja dobre viem aki pacienti sa liečia na psychiatrii. Ja to chcem vyriešit bez ich pomoci
Tak nahodou, velmi sa myliš, tu knihu, kt.som ti odporučila pisal psychiater a robi terapie s ludmi..Neskutočne dobre vie pomenovat problemy, korene, pričiny, ako zmenit zabehnute postoje, a dokonca sa uzdravit a odpustiť
Depresia vedia v rebričku na 1.mieste pričiny samovražd
Keby si brala lieky, tie stimuluju časť mozgu, alebo nejak vyrovnavaju rovnovahu ( skor nejaky doktor mohol povedat) takže sa ti može zmenit nalada
Problem je v tom, že ked sa neuzdraviš, vdaka svojim zraneniam budeš zraňovat ty dalej, svojho muža, svojho syna..Budes to robit nevedomky, ale tie rany budu ostne, ktorymi ubližiš ostatnym..
Zabit sa - to je utekanie od problemov.
Mna strašne motivuju videa, kde na strednej niekto bol outsider a v dospelosti napr.opeknel, ma dobru karieru, dobreho partnera - žije šťastne
Tie svoje neduhy obratil na uspech, makal na sebe viac ako ostatní
Ty ked chceš ostat v zajati svojich zraneni a beznadeje, ani sa nepokusiš niečo zmenit, nemožeš skončiť ako viťaz
Pytaš sa prečo Boh toto, prečo hento - ty sa možeš stat advokatom utlačanych. V nejakej organizacii, alebo pisať članky, agitovat, založit si nejaky blog alebo robit prednašky na školach - šikana je problem, a tym, že si to sama zažila, najviac budeš chapat tych ludi..Ale v prvom rade musiš ty sama prejsť tym procesom obrody
Ty si musíš uvedomiť svoju hodnotu. Všetky tie reči čo si odmala počúvala a čo Ti ľudia hovorili, to nebolo o Tebe, to bolo o nich. Nehodnoť seba podľa ich slov. Oni Ťa nedefinujú. V prvom rade sa nauč mať rada seba, brať samú seba aká si..to je základ a od toho sa odvíja ostatné. Ver mi, viem o čom píšem.
@karolinakr mám strach ísť ku psychiatrovi. Kúpila som si homeopatiká a dúfam že zaberú, no zatiaľ nepociťujem žiadnu zmenu, ale dám tomu čas. Ja viem, asi mi už nie je pomoci keď všetku pomoc odmietam
@valeria_h tak celých 9 rokov som nepocuvala nič len posmešky na moju osobu. Kvôli tomu som bola zakriknuta, nemala som kamarátky, v škole som odmietala pred spolužiakmi odpovedať, za čo som mala automaticky 5, moja matka hovorila že kto by sa s takou muňou ako som ja kamaratil
Neber to prosím tak, že do teba rypem, ale naozaj sa nedokážeš z ničoho potešiť, byť vďačná za to dobré, čo ťa v živote stretlo? Máš dieťa, to je veľký dar. Ak ťa naozaj nic neteší, tak máš depresiu a potrebuješ nastaviť liečbu, homeopatiká ti nepomozu. A k tomu psychoterapia.
Ako vyzerá tvoj bežny deň? Ako komunikujes so svojím okolím? Lebo niečo určite nie je s tebou v poriadku, keď ti nikto nevie pomôcť a posielajú ťa za psychológom. Myslia to s tebou dobre. Zaskočilo ma tvoje vyjadrenie, že si sa pokúsila predávkovať liekmi, ale bohužiaľ to nevyšlo. Vie o tom okrem teba niekto?
@grof_monte_christo vôbec nič ma neteší, už aj priateľ si všimol na mne zmenu správania a to trvá už rok. Že sa ani neusmievam... To čo som sa skúsila predávkovať, bolo to v roku 2016. Som užila celý blister liekov na zníženie tlaku. Mama bola pri tom a len rypala vtedy celý deň do mňa aká som neschopná. Večer som už nevydržala a chcela som umrieť
@autorka Moja zlatá, ty máš zatiaľ nediagnostikovanu depresiu a prosím ťa, chod hneď k lekárovi, daj si prosím ťa pomôcť 🙏.
Dobrý psychoterapeut ti pomôže spracovať aj traumu s matkou a z detstva. Život je moc vzácny na to, aby si ho pretrpela, keď nemusíš. Daj si pomôcť.
@grof_monte_christo nebude to hlúpe keď to budem riešiť po 20 rokoch?
@autorka Vôbec nie, oni počas svojej praxe už riešili kadečo. Hlavne to už neodkladaj a choď tam čím skôr, tu je hanba úplne bezpredmetna.
To, ze by si sa rozplakala u psychologa je to najlepsie, co by sa ti mohlo stat, preco nechces plakat? Plac lieci, naozaj. Ja som chodila len online k jednej poradkyni, ale pomohlo mi to, aj som plakala, aj som sa hnevala, lieky som neuzivala. Tak smelo do toho a ak chces napis mi spravu. Nie si v tom tom sama. Zivot pise rozne pribehy a pises, ze mas dieta. Aj po porode ti mohli prist taketo myslienky, lebo som to tiez mala take zhorsene po prvom porode. Su to vsetko hormony a potom, ked nosis v sebe krivdu, tak to vsetko potrebujes dostat zo seba von. Chod urcite na terapiu. To nie je hanba, je to zachrana.