Ako obnoviť lásku v manželstve po kríze?

Ahojte…potrebujem sa už niekde “vykecať”, keďže nad tým dennodenne premýšľam.
S manželom sme spolu 12 rokov, máme dve deti, 6 a 4.
Prvý rok bol krásny, no potom to začalo. Jednoducho, bol narcista, psychické a fyzické tyranie, klamstvá, ponižovanie, pomedzi to, ako to u narcistov býva, ak krásne chvíle, kedy si človek stále hovorí “to bude dobre, to prejde, možno si len mala inak veci urobiť”…proste, život ako na hojdačke, roky som ho prosila, roky som toto trpela, bolo mu ťažko, vždy som stala pri ňom, keď bolo ťažko mne, spravil to ešte horšie, nikdy pri mne nestál, starostlivosť o deti malá, pomoc v domácnosti to isté. Sex z mojej strany nasilu, lebo veď som dobrá žena a nemôžem mu to urobiť, že nie. Problémy s jeho rodinou, ktoré trvali roky tomu tiež nepomohli…kopukrat som s deťmi odišla z domu k rodičom, samozrejme, prehovoril ma, vyhrážala som sa, že ostane sám, keď sa nezmení, no vždy to boli len vyhrážky…
No, tento rok v januári mi pretiekol pohár trpezlivosti, začala som si o tomto čítať, zisťovať, chápať, začala som si vážiť samu seba…chcela som odísť…rozhodnutá. No dostal extrémne zdravotné problémy, psychické. Nevládal pomaly ani žiť. Bola som tu pri ňom, nonstop. Pomáhala mu, no videl a vedel, že je to už len z ľútosti. Zhoršilo sa to až tak, že už mu ani lekári liečbou nevedeli pomôcť. Prišiel zlom. Obrátil sa na Boha. Modlil sa (stále sa modli), dostal sa k meditáciám, modlitbe, afirmaciám. Od februára, nonstop, praktizuje to, chodí do kostola, na spovede, pomáha mi, stará sa o deti, úplný obrat. Je presne taký, akého som ho vždy chcela mať. Je pozorný, láskavý, samozrejme, pochytime sa, ale vždy rieši veci s kľudom, rozvahou, snaží sa ma pochopiť. Jednoducho, zmenil sa.
Aj predtým sa snažil, ale to bolo krátkodobé, na mesiac, dva…a bol späť. No vždy som cítila, že bude ako predtým. No teraz, cítim, že toto mu pomáha a pomohlo, je iný. Sám si to uvedomuje, robí s tým niečo, do toho stále návštevuje aj psychológa a berie lieky.
No vo mne je všetko mŕtve. Nepriťahuje ma, netúžim po ňom, nelubim ho, mám ho rada, ale ako otca našich deti, vážim si, že to robí, že chce byť lepší, že si to uvedomuje. Snaží sa nám dvom stále vymysliet program, aby sme posunuli náš vzťah a dohnali zameškané. Ale z mojej strany…nič. Prázdno. Žijeme ako spolubyvajuci. Sex odo mňa nežiada, vie, že to nechcem, že to bude nasilu. Rešpektuje to a uvedomuje si, prečo to tak mám.
Snažím sa aj, snažím sa znovu sa zaľúbiť, ďakujem Bohu, že je iný, že sa naozaj snaží. Ale ja naozaj nič necítim.
A chcem cítiť. Potrebujem lásku, nehu, a samozrejme, aj intímne chvíle, ale cítiť sa prepojená s tým človekom, túžiť po ňom 😢😢. Dôverovať si a chápať sa. No ja mu po tom všetkom už neviem veriť, dôverovať a už vôbec nie, mať v ňom oporu a lásku.
Prosím, zažili ste niekto niečo podobné? Ako to riešiť?
Rozvod - ja viem, ale čo potom deti? Keď teraz je naozaj super otec, aj manžel.
Ach, každý deň nad tým premýšľam. Ďakujem za prečítanie.