Ako pokračovať v manželstve s narcistom?
Ahojte, rada by som počula rady od skúsenejších žien, lebo sa tým neustále trápim a premýšľam ako ďalej, čo a ako najlepšie urobiť. Žiaľ, po 7 rokoch (z toho 3 ako manželia) som zistila, že môj manžel je tvz. "tichý" narcista, manipulátor a naozaj sa pri ňom už necítim ani dobre, ani bezpečne, a láska je už asi tiež fuč, žijeme spolu ako spolubývajúci (a aj tí by sa k sebe správali lepšie...) Mám niečo po 40., on po 45, spoločné deti žiaľ nemáme, aj po niekoľkých ivf pokusoch to nevyšlo, ale on už deti má z predošlého vzťahu, takže to celé "absolvoval" iba kvôli mne (jeho slová...). Prvých cca 5 a pol roka to bol "muž snov" - nefajčí, nepije, športuje, pracuje, zodpovedný... Ale asi pred cca 1.5 rokom začal odhaľovať svoju "pravú" tvár - počas toho ivf som ho náhodou pristihla, ako si vypisuje s nejakou ženou ("kamarátka"), to som samozrejme bola ja na vine, že si domýšľam hlúposti že s ňou nič nemá, odvtedy som to už nevidela. Do toho ma začal za hocičo kritizovať, dosť hnusným spôsobom, len tak z ničoho na mňa zhukne, ja sa aj zľaknem, sprvu som bola kľudná, ale teraz na neho zhuknem naspäť čo si to dovoľuje. Potom som samozrejme za zlú ja, on je ešte urazený, všetko pootáča proti mne (gaslighting je u nás bežný) a máme kľudne aj týždeň-dva tichú domácnosť. Žije si viac menej "svoj život" nie náš, nikam nejak nechodí, ale buď ide športovať, alebo je zavretý v izbe a hrá sa na pc nejakú blbú hru alebo pozerá telku. Jediné, o čo sa stará sú finančné trhy, kde dáva skoro všetky svoje peniaze do nejakých investícií, nechce ísť na večeru, ani na výlet/wellness (na čo míňať, keď to môže investovať). Ja to nechcem nejak často, len rada by som išla niekam aspoň raz za 3-4 mesiace, ale nie. Keď som ho viackrát žiadala, aby sme robili niečo aj spolu, tak sa len osopí, že môžem ísť s ním behať po horách, čo ma nebaví. Ja tiež športujem, iba rekreačne (fitko, rýchle prechádzky atď), ale počas ivf som žiaľ pribrala asi 5-6 kíl, čo sa doteraz neviem zbaviť, ani s trénerkou a úpravou stravy to nešlo moc dole. A to mám stále na "tanieri" aká som tučná, ako mám schudnúť (mám 169 cm a 69 kg..., - mohlo by to byť aj lepšie, ale nie je to až taká katastrofa). Baviť sa o problémoch nechce, že on problém nemá, mám ho ja, mám si ho riešiť. Snažím sa mať svoj život, mám celkom fajn prácu, celkom dobrý plat, kamarátky, chodím občas von, máme psíka, to je asi to jediné, čo nás ešte ako tak málo spája - k nemu sa správa fakt lepšie ako ku mne. Všetky pekné zážitky, čo mám za posledný rok som si zariadila sama, alebo s kamoškami. Ja som už vnútorne rozhodnutá odísť, cítim, že toto nie je moja životná cesta, neviem si predstaviť s ním zostarnúť. Brzdí ma len "finančná" otázka, žiaľ vlastnou hlúposťou nemám nič skoro nič našetrené, bývame v jeho byte, tak som sa teraz rozhodla začať rapídne šetriť. Len to bude trvať aj 3 roky kým nasporím ten vlastný podiel na hypo (možnosť pôžičky z rodiny žiaľ nemám). Tak otázka je, či odísť už teraz napr. do prenájmu - síce nenašetriť tak rýchlo, ale cítiť sa tam lepšie, nabiť sa trošku energiou, premyslieť si v kľude, čo ďalej (asi rozvod najskôr), alebo tu ešte nejakú dobu zostať, našetriť čo najviac a až potom odísť do vlastného? Domov k rodičom sa vrátiť moc nechcem, otec nervný alkoholik, to by bolo z blata do kaluže... Celou dušou cítim, že by mi samej bolo lepšie, veď tu aj tak s ním žijem ako sama, nezaujíma sa o mňa, cítim sa tu ako "vzduch", ponižuje ma (ale samozrejme pred okolím je ten "najlepší" muž na svete...), nebaví sa so mnou. Za nič ma nepochváli, všetko čo urobím, iba tak akurát ofrfle a skritizuje, všetko je málo, zle upratujem (napr. minule mi vykričal 1 cm prachu na utretej poličke...), hrozne varím a pod. (pritom kamoška sa smeje, že by sa u mňa mohlo aj operovať a za jedlo ma tiež známi chvália...) Mám aj živé sny, ako ma chce zabiť, ako ma dusí, riešim to už aj so psychológom, aby som sa z toho nezložila. Tiež mám toho psíka, ktorý by asi išiel so mnou - a to je problém pre prenajímateľov, zväčša nechcú do bytov ani malého čistotného psíka. A na druhej strane si neviem predstaviť, ako tu mám vydržať ešte tie 3 roky s týmto psychopatom. Hovorím si, že som ešte "mladá" na to, aby som tu pri ňom X rokov zaživa zomierala, že môžem mať ešte pekný život, či už sama, alebo s niekým iným. Ale bojím sa urobiť nejaký krok, som akoby paralyzovaná, deň-noc premýšľam, čo urobiť, aby som to potom neoľutovala, trápim sa. Baby, čo poradíte? Čo by ste robili na mojom mieste? Ďakujem a prepáčte za dlhší text... aj to tu je len tak naznačené, čo sa u nás deje., realita je o dosť smutnejšia. Ja viem, že to môže byť aj horšie, ale každá máme to svoje...
Čím skôr preč, do garsónky hoci kde, niečo lacnejšie nájdi. Malá som podobne skúsenosti, večne hádky, ponižovanie, nič nebolo dosť dobre. Mal psycho Dg, tvrdil že len na papieri, atď..... Nemalá som silu odísť, bola som paralyzovaná. To šťastie som malá že on podal o rovod, ja som sa to dozvedela až o mesiac. Tiež bez peňazí, všetko išlo do rozvíjajúceho biznisu ktorý sa nikdy nerozvinul atď. Malá som veľké šťastie vtedy na úplne cudzích ľudí ktorí mi pomohli zo sťahovaním, bývaním atď. Ale nič lepšie sa mi nemohlo stať, ako ten rozvod. Teraz dokonca s bývalým normálne komunikujeme čo sa týka obchodných veci. Dala som si 2 r.pauzu čo sa týka mužov, teraz mám priateľa. Do manželstva by som asi už nikdy nešla, mňa to nelákalo pred tým. Potrebujem svoju slobodu, hlavné kľud a pokoj.
@hrasocek12 ďakujem, tak mala som aj predtým dosť zlé vzťahy a naozaj som si dávala pozor pri výbere partnera, preto som sa vydávala až neskôr a po 4 rokoch vzťahu a bývania spolu. Tých cca 5 rokov "hral" naozaj formu, milý, slušný, starostlivý, a až teraz toho cca 1.5 roka dozadu sa začal takto odhaľovať. Ale to máš pravdu, pomaly jediné, čo ho zaujíma, je on sám a peniaze. Dokonca si vyrátal, že keby predal byt a investuje tie peniaze tak by mohol ísť už na "dôchodok" a žiť z úrokov a mať "svätý pokoj". A to sa mi zdá, že aj odvtedy takto otočil a všemožne sa snaží ma tu vystrnadiť (schováva/vyhadzuje mi moje osobné veci keď nie sú na "svojom mieste" =, keď si na chvíľu nechám topánky pred dverami a nedám ich do botníka, alebo mi vyhodil fitloptu lebo mu vadila a pod.)
@freya35 https://www.nikdyviac.com/ nemate deti utekaj
@freya35 len pekne lustruj, aby si nebola prekvapená koľko majetku on nazhŕňal, na ktorý máš z časti nárok. Lebo aj vďaka tebe sa tomu mohol venovať a zarábať. Tebe z toho nedal ani groš. Takže by si mohla prísť o pekne peniaze, ktoré by to mohli pomôcť na nový štart, ale keď podáš návrh na súd, on tie € skryje a ty by si nemala dôkazy, nič. Viem že je to ee, aké kľudne by som vzala z tých úspor nejakú časť, alebo náhradu, lebo keď dôjde k pojednávaniu, nebude mať "nič", pri delení BSM bude žobrák chudák aby ti nemusel nič vyplatiť, pritom bude mať tisíce uliate bokom, a tebe či súdu klamat že nemá ani cent.
Alebo aby si nebola prekvapená, že investície mu nejdú a zadlži aj teba, tak by si stihla dať zrušiť BSM aj počas manželstva,pred rozvodom.
@veselo_neveselo sieť kamosiek - super typ.
@freya35 spomínaš okná a pod. , ak by ich neplatil z úspor spred manželstva ale z platu počas manželstva, išlo to aj z " tvojich" peňazí, na koľko máte počas manželstva BSM, a nemáte ho zrušené súdom. On si zhodnotil svoj byt z vašich spoločných príjmov( nakoľko si ušetril zo spoločného príjmu, a je fuk či ty zarobiš 1 000 a on 3 000). Neriešim detaily, lebo ich u vás nepoznám, je to len príklad a pointa, aby si mala jasno. A aj na to slúži aby si mala prehľad o jeho príjmoch a výdavkoch, prehľad jeho dokumentov.
@freya35 prečítala som to do konca. Hmmm, je to zložité, ale tým, že nemáte deti, tak z tej zložitosti ubudlo. Viem, že ten váš život bol určite aj o krásnych veciach, zazitkoch, smiechu, ale dospel do štádia stresu, čo nepridáva na zdraví ani jednému. Ja za seba vravím, že by som nedostávala ďalšie 3 roky. Na čo? Veď si zober garzónka do prenájmu, alebo si zober 2 izbový byt na hypo, kde budeš zároveň ručiť tým bytom. Bude sa ti žiť lepšie, kludnejsie, prídeš na iné myšlienky a nikto ťa nebude urážať. On nech si teda žije ten svoj narcisticky život sám. Držím ti palceky, nech si čím skôr odsťahovana 👍
Tým, že nemáte spoločné deti, je tvoja situácia čajíček oproti iným prípadom (akokoľvek to znie ako zľahčovanie). Keď odídeš, aj keby si mala byť nejaký čas hoc aj na nejakej ubytovni, uľaví sa ti, a ostatné pôjde už ľahšie. Psa nemáš komu niekam na dom na čas odložiť, alebo prinajhoršom aj niekomu darovať?
@margotka17 dakujem, no len ten byt na hypo teraz prave moc nejde - jednak sme este stale manzelia, takze mame bsm (cize pol bytu by bol stale jeho...), a tiez potrebujem ten "vlastny" podiel, cca tych 30. 000€ - co by mi trvalo min. tie 3 roky kym nasporim (a to stale by mi mohol zobrat polku pri deleni bsm...). Takze mi zostava do rozvodu iba ten prenajom - uz to dost aktivne riesim, ale 99% najmov je bez psa. Ale nevzdavam to, aj vdaka nazorom viacerych zien tu vidim, ze neprehanam a musim to riesit a nezostavat tu s tym psychopatom dlhsie, nez bude nutne...
@freya35 psíka ti nemôžu vziať rodičia aspoň na určitú dobu? Bez, než od neho, aj sa ti uľaví a budeš bez stresu.
urcite odid cim skor, radsej zatial do podnajmu, ako zit s nim v jednom priestore. plus, pises, ze cesta do prace ti trva dve hodiny, to je celkom dost, nechces sa prestahovat blizsie k praci, aby si nemusela tolko dochadzat?