Ako pomôcť kamarátke zvládnuť stratu bábätka?
Ahojte baby, potrebovala by som radu.
Spolu s kamoškou sme čakali bábätko, ona mala termín v januári tohto roku a ja vo februári. Bohužiaľ jej v poslednej poradni oznámili ze dieťa nežije. Ja som sa z toho spamätávala, ale samozrejme ponukla som jej aj pomoc v prípade potreby. Akurát že neviem či sa jej mam znova ozvať ako to zvláda, nakoľko mi to príde zvláštne lebo ja som stále tehotná a neviem ako to berie. Na druhej strane mam obavy ze ak sa neozvem aby si to ne vysvetlila zle ze nejavím záujem.
Co by ste robili na mojom mieste.
Poprosim o príspevky bez ustipacnych a hlúpych poznámok
Ďakujem
Ja by som jej urcite napisala ze ta to velmi spolu s nou, ze keby cokolvek kedykolvek bude potrebovqt si tu vzdy pre nu. Nechavas jej priestor a myslis na nu.
Ja som prisla tiez o maleho a napisali mi vsetky kamosky a kazdej som napisala ze im velmi dakujem ale ozvem sa potom sama, potrebuje byt sama. No a jedna mi pisala aj 3x do tyzdna…ako viem ze sa bala ale mne to tak vadilo az som jej povedala ci to vie pochopit a nechat ma na pokoji..takze nechaj to na nu len jej daj vediet ze si s nou
Ja som si blokla vsetkych co maju deti a ani som nezvladla vidiet tehotnu susedu ci tehotnu v rodine, ked sa im narodil syn nechcela som vidiet ani fotku a besla som ich ani pozriet. Potom po par mesiacoch som uz videla babatko a tesila sa spolu s nimi aj ked ta bolest v mojom srdci je stale velka. Ale napr na krst kamoskinej malej som odmietla ist ze to by bolo pre mna velmi tazke pocut ako vitaju novy zivot a vsetci sa tesia, co chapem ale robila som prvy x v zivote vsetko tak sby som sa ja citila dobre.
Nechcem sa uzavriet od vsetkych s detmi, chcem sa s nimi tesit aj ked maly mi bude navzdy chybat.
Toto je veľmi dobrý rozhovor s mamou, ktorá stratila dieťa: https://sarm.pluska.sk/pribehy/spoved-mamy-ktor... Kamarátka, ktorá stratila dieťa podobným spôsobom ako žena z rozhovoru, mi povedala, že tam je popísaných veľa vecí, ktoré cítila aj ona. Možno to pomôže.
@lara1128 mam kamosku, ktorá síce o babo neprišla, ale teda sa im nezadarilo. Tiez som bola na pochybách, lebo som vedela, že to babo chcela pomaly este viac ako ja 🙈 napisala som jej, že asi to bude pre nu teraz bolestivé, ale ze ju nechcem stratiť ako kamarátku a dvere sú ku nám pre nu vždy otvorené. Ozvala sa asi po týždni, žeby rada prišla... uprimne sme si povedali svoje pocity navzájom, aj si poplakali, dokonca keby nebol kovid, bola by aj pri pôrode (aj dovolenku si podľa môjho porodu naplanovala). Ja už mam deti a ona stále nič... tie moje ma rada ako svoje vlastné 😊 drzim palce ✊🍀