Ako pomôcť kamarátke zvládnuť stratu bábätka?
Ahojte baby, potrebovala by som radu.
Spolu s kamoškou sme čakali bábätko, ona mala termín v januári tohto roku a ja vo februári. Bohužiaľ jej v poslednej poradni oznámili ze dieťa nežije. Ja som sa z toho spamätávala, ale samozrejme ponukla som jej aj pomoc v prípade potreby. Akurát že neviem či sa jej mam znova ozvať ako to zvláda, nakoľko mi to príde zvláštne lebo ja som stále tehotná a neviem ako to berie. Na druhej strane mam obavy ze ak sa neozvem aby si to ne vysvetlila zle ze nejavím záujem.
Co by ste robili na mojom mieste.
Poprosim o príspevky bez ustipacnych a hlúpych poznámok
Ďakujem
@lara1128 slušnou formou sa opýtaj ci potrebuje pomoc?
Ja by som sa ozvala. Ak neodpovie,nechala by som ju na čas,kým smútok trošku otupie.
Mne sa nieco podobne stalo, bola som tehu a mojej kamoske zomrelo babo v brusku na tazku vadu, prezivali sme to spolu. Moje radosti tehu som jej Len tak opatrne povedala, skor tak ze „ no zas nevie mlady co v tom bruchu od dobroty „, nejake papucky a somariny som jej neposielala, skor sme riesili vysledok pitvy a taketo veci u nej, nevedeli, ci budu mat dalsie babo. Nastastie maju a ked som ja rodila, ona potom otehotnela a to uz dobre dopadlo. Ja by som sa ozvala s tym, ze „ tazko mi nieco povedat, nechcem ta nejak viac ranit a tiez nechcem chodit okolo horucej kase, ale keby chces som stale tu „ , takto som to vtedy nejak riesila ja
napis jej to uprimne. stale na teba myslim. neviem si ani predstavit ako bolestive je to co prezivas. uplne rozumiem tomu ak by som mohla byt ja trigerom negativnych pocitov. keby si napriek tomu chcela moju pritomnost podporu ci vypocutie urcite budem vdacna ak sa ozves. myslim na teba
ak jej mas co ponuknut ( odbornu pomoc a pod) kludne ju znova kontaktuj inak je to za mna zbytocne, akurat ju budes "drazdit"
@lara1128 ja som bola na strane ktorej babatko zomrelo a kamosky sa vsetky odmlcali a vies co ? Citila som sa este horsie ..clovek potrebuje sa aj porozpravat vyplakat a zrazu tam nebola ani jedna kamoska lebo sa bali so mnou komunikovat ako keby skm bola nejaky chybny kus.. ja byt tebou sa jej ozvem a uvidis ci bude reagivat alebo nie
Vies hovori sa v nudzi poznas priatela. Nikto by nemal byt v takejto situacii sam. Treba kamaratku podporit. Pottebuje to..
Kiez sa ti to podari a aj porodis zdrave babatko. 🧡
napisala by som iba nieco v tom zmysle ze ak bude potrebovat a bude na to pripravena nech sa ti ozve, ze si tu pre nu.... nic viac. ak sa neozve hned daj jej cas. presne ako pisala ivik, potrebuje to vysmutit
asi čo teraz zrovna najmenej potrebuje je vidieť šťastnú tehotnú kámošku...
skôr sa jej ozvi len telefonicky že ako sa má a či niekedy nemá chuť na kávu...
Keby som ja stratila babatko vo vysokom štádiu tehotenstva , urcite by som nechcela pomôcť od tehotnej , ktorá bude za chvíľku rodiť.:(
Urcite jej napíš, niečo také citlivé ako píše vyššie juliet87, nech vie, že nie je sama na svoje pocity. Možno písať si s Tebou bude vládať. Osobné stretnutia a kávičky budu pre ňu neznesiteľné asi hooooodne dlho.
Jasne, že by som napísala. A presne to co napísala @juliet86.
Ak ste boli dobre kamarátky, možno ťa potrebuje. A možno ťa nechce ani vidieť. Ale napísat by som jej napísala. Ďalej je to už na nej a plne by som ju rešpektovala
@lara1128 mala som to podobne so sesternicou, ona prišla o bábätko potom ju muž podviedol a nasledoval rozvod. Nesilila som kontakt.Časom som to pochopila že to má ťažké vidieť má šťastnú s deťmi a mužom a ona stále sama. Žial ani v ďalších vzťahoch jej nebolo dopriate mať bábätko. Je mi ľúto že sme sa vzdialili ale žiaľ život nie je spravodlivý
Napísala by som jej niečo v tom ducha, že ak bude potrebovať, si tu pre ňu kedykoľvek. Viac by som na pílu netlačla
Je mi úplne jasné že osobne stretnutie je momentálne neprijateľné.... Aj ja sama by som sa zle cítila. A viem ze aj dlho to tak bude. To úplne rešpektujem.
@lara1128 ahoj, ja ti napíšem ako som to mala ja. Ja som bola tehotná spolu s mojou sestrou, rozdiel v termíne pôrodu boli 3 týždne. Môjmu chlapčekovi v 40tt prestalo biť srdiečko. Bol to emocionálny masaker. Doma všetko pripravené a z pôrodnice sme prišli bez bábätka. Svoju tehotnú Sestru som nemohla vidieť, proste by som to nezniesla. Ale sme si aspoň písali, boli sme v kontakte cez rodičov. V noci po 3 týždňoch nám prišla sms, že majú bábätko. To bol druhý emocionalny masaker. Bola som na voľnopredajných liekoch na ukľudnenie. Ked mala jej malá 1 mesiac, tak som sa odvážila ísť ich pozrieť. Stretnutie som iniciovala ja. Plakali sme obidve, ja s malou v náručí. Po mesiaci sme boli aj na krstinách, kde som s manželom musela odísť z kostola, lebo to bol tretí emocionálny masaker.
A to je moja sestra, nie najlepšia kamoška. Bola som v kontakte iba s kamarátkami, ktoré neboli tehotné. Chodili ku mne, na prechádzky....Ja som bola v takom stave, že som nemohla vidieť tehotné, mne bolo zle, keď som niekde nejakú videla. Ten polrok po pôrode som schytala všetky možné choroby aké sa dali (brutálna chrípka, zapal močových ciest, nadchy....) Po pol roku sa mi podarilo otehotnieť a ani tak som sa nemohla pozerať na tehotné ženy. Pričom som sama bola tehotná.
Moja rada: napíš niečo ako pisala vyššie Kiki "ťažko mi niečo povedat, nechcem ta nejak viac ranit, v mysli som s tebou. Dám ti čas a priestor, ale vedz, že keď budeš pripravená som tu pre teba."
@katie253 už som jej napísala a som zato rada. Ze je rada ze som sa ozvala, že na mňa mysli ako sa mam, popísala mi ako to zvláda a ze proste nechce ostať zatrpknuta ze nás príde pozrieť..... Ze sa cíti sama lebo ze si všimla ze sa jej neozýva ju známy zrejme nevedia ako... Ze to vidí a ze ja som jediná ktorá jej vyjadrila podporu. Tak sa teším. Akurát ma stále desi ta budúca návšteva.... Ako sa tváriť ako reagovať.... A spoločnú kamošku nemáme takže netuším vobec
@lara1128 teším sa, že to takto berie a ze je rada, ze si sa ozvala. Presne je to o tom, ze vie, že si tam pre ňu. Mne veľmi pomohlo, ked som o tom mohla hovoriť, dostať to zo seba, všetky tie pocity a že ma niekto počúval....to bola moja psychohygiena. Tak si skúste aspoň zatelefonovať, ak zatiaľ nechce osobné stretnutie.
@lara1128 a ako reagovať na návšteve.... objím ju, povedz jej ze si tam s ňou. Ze budeš chápať, ak bude mať hocijaké emócie, môže sa stať, že príde, ale potom si to rozmyslí a odíde bez toho, aby videla bábätko. Proste byt tam pre ňu.....to je vtedy taká zmes pocitov, ktorá príde naraz...strach, smútok, šťastie, neha, búšenie srdca a všetko sa to mieša v jednom okamihu....
Ja som predýchavala pred vchodom, potom pred dverami izby, a keď som so sestrou išla k malej, tak ma držala za ruku...

Ja som bola na strane tej kt. O deti pocas tehotenstva prisla a urcite by som ju nechala teraz tak, nech smuti kolko potrebuje a ked sama bude chciet,ozve sa. Teraz by sa ani necitila dobre v tvojej spolocnosti. Teda nevravim ze 100%, ale urcite