Ako pomôcť manželovi prekonávať vyčerpanie?
Ahojte, uviazla som v začarovaný kruhu a neviem, ako z toho von. Moj manžel bol veľmi šikovný človek, síce egoista, ale čo sa týka práce, úspešný muž s veľmi dobrým príjmom. Jeho muchy a to, že muselo byť poňom som dlhé roky púštala jedným uchom dnu a druhým von. S malými deťmi veľmi nepomohol, ale zabezpečil nás pekne, finančne sme sa mali dobre. Máme dve deti a niekoľko rokov som už v práci (pracovala som aj pred deťmi aj medzi materskými). Zarábam nadštandardné, už našťastie deti nie sú najmenšie, tak som už konečne vyklučkovala z nekonečných detských chorôb, s ktorými mi manžel nebol ochotný nikdy pomôcť, nakoľko on robil kariéru a nemohol byť doma s chorými deťmi. Ok, nejak sme to prežili.
Tešila som sa, že konečne budeme voľnejšie dýchať. Že budeme mať obaja krásny príjem, budeme chodiť po dovolenkách, budem môcť konečne investovať aj do seba. Manžel mal dokonca investičné plány. Všetko však splnilo ako bublina. Manžel všetko psychicky neustál a pred troma rokmi sa jednoducho vypol. Rok preležal v posteli, nezáujem o nič. Navrhla som mu riešiť to u psychológa, aj to skúšal, mal nejaké terapie, lieky odmietal. Teraz sa už dal čiastočne dokopy štýlom - pracujem, keď vládzem, aj vtedy max 4 hodiny, ja som na prvom mieste, musím mať čas na relax, čítanie motivačnej literatúry, na svoje koníčky. Vraj od neho nemáme viac očakávať, jednoducho vyhorel a takto vraj "doklepe" do dôchodku.
Ja som zhrozená. Makám ako fretka, zarábam nadštandardné a čo mám z toho? Nemám na seba čas, lebo celá domácnosť je na mne. Vôbec som si nepotešilo, nemám musím všetko riešiť, finančné sa ma
@luccija lepšie by som to nenapisala. Zena ma v očiach stale len uspech=prachy,kariera,zabezpečenie. Muža k tomu vykyvu (smerujucemu paradoxne k rovnovahe) dokopalo psychicke vyhorenie, inak by to urobila zaňho choroba. Možno vypol včas! Mňa teraz k takejto "lenivosti" a "mam v pi.i" dokopali tiež zdravotne problemy a vysledky na mamografii. Daš si vtedy v hlave kopec otazok : načo sa driem, nahanam, uhanam na smrt, aby som sa skor a rychlejšie dostala do hrobu?!
@romiada super, že si sa tak rozhodla, dúfam, že muž tiež zarába minimálku a spokojne si hoviete celé dni v kresle
Ale tvoj muž možno zarobil za tých 20 r a aj si predplatil😉ok a čo mu povieš chcem, aby si začal zase normálne pracovať, on povie nie a je koniec debaty.
Podľa toho čo píšeš, chces chlapa nazad takého ako bol pred vyhorenim. . Píšeš, že stres zle znáša a musí sa z toho dostávať aj niekoľko dní. Otázka znie, či je to skutočne "iba vyhorenie".
Očakávať veľký návrat je dosť nereálne, to by mohlo skôr nastať keby si našiel novú oblasť a postupne by sa vypracoval.
Kým toto nepochopíš ty a neusmernis ho správne, bude prestupovať z nohy na nohu a robit 4 hodiny.
Dohováranie v zmysle, aby sa vrátil k súčasnej práci na plný úväzok už asi nie je možné.
Potreboval by aj poriadne vyšetrenie, lebo zbytočne len prežíva...a zatvára oči pred realitou.
Na druhej strane, aj ty sa musíš chrániť. Prečo nerozváža na krúžky deti? Treba na tom trvať. Ak nie, niekoho zaplatiť.
Trvať na pomocnej sile v domácnosti, nech ti pomôžu známy ho presvedčiť o pozitivach plateného upratovania.
Poznám viacerých ľudí, ktorí to tak majú.
Nedá sa aj podnikať, aj 100%starostlivost o deti aj upratať veľký dom aj záhradu mať v poriadku. Business odoberá veľa času a síl, tie peniaze treba rozumné rozdeliť, aby ste si mali čas užiť a hlavne kvalitný čas na seba a rodinu.
Aj ja som mala obdobie, keď som si nemala čas užiť zarobené peniaze...je to strašný pocit.
Ale k veci, začni sa chrániť....radšej zaplať služby, aby siala čas pre seba a zároveň ho motivuj k niečomu inému aby pracoval v inej oblasti.
Ak je v strese, skús mu vtedy poradiť ísť na psychiatrické vyšetrenie. ...ak odmietne je to jeho voľba.
Tiež ho upozorniť, že nie si tento stav ochotná tolerovať do dôchodku, aby si bol vedomí toho.
Ďalšia vec, ak nemáte zrušené BSM, peniaze na tvojom účte sa budú deliť pri rozvode na polovičku! Možno aj s tým ráta manžel ...
Čítam, že ste veriaci. Modlí sa s ním každý večer a modlí sa za neho, lebo toto nie je Boží plán. Niektorí veriaci majú nastavenie prežívania ale to je ich osobné vnímanie, neverím že Boh chce aj od manažéra/podnikateľa , aby nemakal.
Možno aj rozhovor s predstaveným spoločenstva by pomohol, niekedy sú to veľmi šikovni ľudia, ktori vedia usmerniť. Informovať ho, ako žijete a poprosiť o pomoc, aby sa s manželom porozpraval. Muž dá vždy viac na mužský názor ako na ženský.
Tými zenickami zo spoločenstva by som si nebola tak istá...keď mu tak preplo, môže prepnúť aj v tom, že bude obdivovať nejaku ženu pre jej duchovný rast...
Takže je to tu zhrnuté na JA ON nie my .Zadalsie a to sú všímam vo veľa vzťahoch ze budeme chodiť neskor na dovolenky,užijeme si neskor teraz si to odmakame až do zbláznila a v lepšom prípade vyhorime, rozvedieme sa alebo v tom najhoršom nás klepne.Potom zeny fnukaju ze cely život nikde neboli ,nic nezažili už sú staré nič sa im nechce deti zažili len rodicov kde mama je ofucana a muž v prdeli aby im bolo lepšie len neviem kde je to lepšie
Čiže treba život žiť stále nie čakať na potom a čudovať sa ze niekto vyhorel .Ty robíš teraz to ,že pokračuješ v zle rozbbehnutej ceste je potrebne to zmeniť.
Nie, nie je to ok, nechcela by som takeho chlapa a ano, v tvojej situacii by som volila rozvod aj keby to znamenalo striedavu starostlivost (mozno by ho to aspon trochu nakoplo). Z viacerych dovodov
- chapem vyhorenie, depresiu, kratkodobe volno od prace, ale nemat ziaden zaujem o navrat spat do zivota? To teda nie
- minanie uspor - ak mina zo svojho uctu, ok, ale ak zotrvas v manzelstve, jedneho dna ho budes MUSIET zivit ty, ked minie vsetko co ma a nebude schopny sa uzivit sam. Presne trefne spominas niekde dochodok. Zakony na Slovensku su vyrazne proti tebe a v nejakom bode ta toto vsetko zasiahne financne ovela viac, ako teraz ked si mina to co si sam nasetril.
- ked uz sa financne nepodiela na zachovani vasho standardu, podiela sa aspon nejako inak? Asi tiez nie, ked mu nevadi bordel a podobne. Keby to bolo opacne a bola by zena "stay at home mom", bolo by na nej vsetko. To iste by som vyzadovala od neho.
- celkovo naco vobec udrzujes tento vztah? Neviem si predstavit, ze zenu ako ty moze takyto muz nejako pritahovat. Pre mna by bolo priserne uz len zit v jednej domacnosti.
Na druhej strane uznavam, ze to znie tak, ze ty si hrozne premotivovana a zamerana iba na peniaze 😀 Ale nesudim, asi na to mas svoje dovody a neviem si predstavit byt v tvojej situacii - aj ked sa mate teraz dobre a nic vam nechyba, nechcela by som zit s pocitom, ze moj partner sa nesnazi ani zdaleka tolko, co ja. Nie kvoli tym peniazom samotnym, ale kvoli nejakej myslienke spolocnych cielov. Vy ste uplne ini ludia a to by sa nezmenilo, ani keby si si hned teraz zacala zivot uzivat viac. Lebo zivot sa da uzivat aj popri praci a setreni, ale nemam teda ani trochu pocit, ze tvoj muz si zivot nejak uziva.
Hovoris, ze nechces striedavu starostlivost, ale nie je to trochu sebecke z tvojej strany voci detom? Synovia si zasluzia mat v zivote dobre vzory a tymto vasim vztahom neviem, ci ziskaju do zivota nieco pozitivne.
Pozri, kym cokolvek budes riesit a rozhodnes sa ako dalej, podelte si aspon BSM. Ty sice hovoris, ze “tvoje peniaze na tvojom ucte”, ale prd. Su to vase peniaze, vsetky. Ak nesuhlasis so sposobom akym je s nimi nakladane a chces ich naskreckovat do buducna, ries si to teraz. A mozno sa po case spamata, mozno nie, to je jeho zivot a jeho rozhodnutie. Ale pokial je takyto diametralny rozdiel vo vasom zmyslani a on sa nejak zariadil, zariadila by som sa aj ja.
A si myslim, že v štyridsiatke je ešte veľmi mladý na to, aby sa nevedel dostať späť do systému práca, rodina, relax. V takom prípade je dobré ho zapojiť aspoň do domácich prác, keďže času má dosť. Keď odchádzaš do práce, nechaj mu lístok na stole, čo má odskočiť nakúpiť do obchodu, potom aspoň zemiaky k večeri očistiť, kým sa vrátiš z práce a zároveň dohliadnuť na deti s úlohami v škole. Uvidíš, čo z toho spraví, či aspoň niečo, či nič. Ja som skôr za zachovanie manželstva, ako sa hneď zbaliť s deťmi a odísť. Ak by sa ani po dvoch troch mesiacoch nechytil ničoho, potom by som s ním išla k psychológovi či na parovu terapiu. Veď to nie je o nevere, ale o vyhoreni v práci.
Áno, oni ho môžu potlapkavat po pleci,že netreba sa hlásiť za statkami, ale on má ešte malé detičky, ktoré toho očká potrebujú šťastného, usmiateho, plného elánu, ktorý by ich finančne podporovať, kým budú stáť na vlastných nohách a zároveň sa s nimi vyjadril či už hrami, alebo výletmi, lyžovaním, plávaním....Začnite chodiť spolu do prírody, zastavte sa niekde na dobré jedlo.... Úplne vám stačí jedna svätá omša týždenne a v prípadný sviatok 😉
Tak ked ty pracujes, on nieco zarobi tak vam to staci, naco ho zenies ako kona. Pises , ze vas zabezpecil a vsetko okolo toho. Tak ho nechaj chvilku oddychnut,a amozno sa sam spamata, ale uz je za tie roky unaveny
Mojmu kamosovi sa toto stalo. Z aktivneho cloveka sa z neho stal clovek,ktory ledva pride do roboty,tam sa zosype a lieci sa z toho niekolko dni. Vyhorel a uz pochopil signaly svojho tela,ze nedokaze ist na plny plyn. Nech by akokolvek chcel,dostane take ataky,ze nie je schopny fungovat. Nedokaze odpracovat ani 8 hodin. Ma nastavenu liecbu,no len velmi pomaly sa dostava z toho. Zena ho opustila. Na jednej strane ju chapem,no na druhej strane je to smutne,ze v dobrych casoch,ked si zili nadpomery jej bol dobry a ked ochorel,uz ho zrazu nechce.
@autorka ja by som takeho muza nechcela a ani s nim neostala. To nie je o tom, ze nepodporujes jeho nizko ambiciozne zivotne nastavenie (a je jedno, ze po vyhoreni), ale to je total nesulad hodnot, zivotnych stylov a vizii do buducnosti.
Moj muz bol dlhe roky na ID, tazko chory kardio pacient, ale nesedel doma a snazil sa zabezpecit rodinu, buducnost deti.
Vy dvaja, to je ako nacek s liberalom, to nebude fungovat, zial.
Aj ked je to tazke, volila by som odchod od takeho partnera.
@marca12 no podstatný rozdiel je v tom, že moj manžel absolútne odmieta liečbu, proste nastavil sa na tento životný štýl. Sám povie, ako mu je dobre, ako získal čas a pohodlie pre seba. Asi nechápem, ale mne to príde veľmi egoistické, najmä keď ja padám na hubu. Ten rok, čo vyslovene ležal v posteli, som sama myslela, že niekde skolabujem. V podstate mi absolútne nikto z rodiny nepomohol, všetci sa tvárili, že však je to len také obdobie. Možno za to mohla korona,že si to neuvedomili, až tak sa nenavštevovalo. Jednoducho všetci doma zavretí, muž ležiaci v posteli, malé deti, náročná práca. Pre info, korona nebola vôbec príčinou vyhorenia, akoby si niektoré mysleli.
V podstate ma štve, že konečne ako žena som sa vyhrabala z najťažšieho obdobia s malými deťmi, nikto mi s tým nepomohol, podarila sa mi udržať dobrá práca a keď som si myslela, že konečne sa začnem venovať sebe a , áno, aj investovať do seba - bác nič z toho, jediný čas na seba, ktorý si doprajem, je spánok. Vyžmýkaná som ako citrón a pánko si relaxuje v živote, ráno si pospinká, potom napapať, povegetí, niečo spraví, ale nie veľa, aby nebol vyčerpany a potom prechádzka a záľuby. Aby mu nebol dlhý čas, kde tu uvarí, porieši navela doprosovania krúžok malého.
A pre tie, čo si myslia, že svoje si už odrobil a postaral sa nám o nadštandard, ešte raz napíšem, že byt sme pred deťmi kupovali v hotovosti 50:50 ja aj on a na hypotéku na dom som prispievala aj ja ( teda okrem času, čo som bola na materskej, ale tak snáď to nie je nič výnimočné, keď otec v tom čase financuje rodinu, I keď ja som mala aj v tedy úspory, z ktorých sa mohlo v pohode čerpat).
A prácu som veľmi chcela zmeniť, ale tu, kde bývame, nie je veľa možností na typ práce čo robím, ľudia si dobrú prácu držia zubami nechtami. Alebo práca v tej oblasti aj je, ale len za viac penazi s obrovským pracovným tempom, čo by som absolútne nedala. V oblasti kde pracujem, proste napr.polovičny úväzok nenájdem, takže toto cesta nie je, žiaľ.
Ja ta chapem,tiez by som bola v koncoch. To,ze zvolnil tempo a doma oddychuje by mi nevadilo,keby mal uspory. Ale to,ze nepomoze ani v domacnosti,to by ma dostalo do vyvrtky. Nepomohlo by zapojit rodinu,nech mu zacnu dohovarat? Alebo ked mu das ulohy,co ma spravit,vobec to nespravi? Co caka,kym teba odvezie zachranka alebo co si mysli,ze ako bude dalej zit? Musi si uvedomit,ze ma rodinu a v rodine musi fungovat.
Ano rozhodla som sa včas trochu ubrať, nesadla som si vyslovene do kresla s minimalkou 😉 Predtym som šla na 120 % Zdravotne problemy beriem ako varovný prst!
Poznám podobného človeka len ten je slobodný.
Od 18 makal, v 22 mal trojnásobok priemerného platu zarobil peniaze, zaobchodoval na burze, dobre investoval ale stále sa hnal. V niekedy medzi 30-40 sabatical, po vrátení každý jeden vo firme videl zmenu, zrazu z manažéra ktorý každého dusil absolútny kľudak, najobľúbenejšia osoba široko ďaleko . Proste si povedal ze načo, v práci ešte pár rokov odrobil a dal výpoveď. Založil jednoosobovu SRO na jednorazové zákazky v oblasti poradenstva alebo krátkodobých zákaziek. Venuje sa sebe, každý druhý deň s kamošmi.
Pre mňa vysnívaný život, stretnutie s ním mi zmenilo život a pohľad na život ako žiadna udalosť v živote.
Na čo sa stresovať a hnať sa ďalej.
Očividne vy dvaja ste rovnaký len on už je na konci svojho cieľu a ty sa práve rozbiehas.
Alebo ma silné psych. problémy. Ale to by som určite nenechal na tvojom mieste len tak.
Dievčatá, to kresťanské spoločenstvo je v pohode, normálne ako bežne býva pri katolíckych kostoloch. Tam z neho nevytiahnu peniaze, riešia tam duchovné veci. Problém vidím len v tom, že sú tam mnohí ľudia, ktorí sú už proste starší, alebo bez rodiny a záväzkov, prípadne s veľkými životnými prehrami a aj keď to môžu byť fajn ľudia, predsa mám pocit, že ťahajú manžela akoby dole, jednoducho v štýle, že netreba od života veľa očakávať, úspech je pre nich cudzie slovo a tak... možno im krivdím, ale niektorých poznám a tí fakt nemajú od života veľké očakávania, cítim tam akoby potlapkávanie po pleci, že v prvom rade sa má človek venovať duchovnu.Duchovno je dôležité, uznávam, ale predsa k nemu môže inak pristupovať šestdesiatnik s odrastenými deťmi alebo človek, ktorý rodinu nikdy nemal, ako otec malých detí, ktorý by mal plne byť k dispozícii svojej rodine.