Ako prekonať toxický vzťah a nájsť odvahu odísť?
Ahojte žienky. Častokrát čítam Vaše rady, ktoré venujete bezradným ženám a preto som sa rozhodla zaregistrovať. Potrebujem úprimné, nestranné názory, ktoré mi konečne otvoria nielen oči, ale konečne mi ukážu pravdu, ktorú nechcem vidieť. Začnem asi tým,že som vo vzťahu, ktorý trvá 7 rokov. Obaja sme vo veku 30+, nemáme deti, nemáme žiadny spoločný majetok. Vzťah začal extrémnym lovebombingom. Mala som ťažké detstvo a jeho som brala ako záchranu, ktorá ma z toho všetkého dostane. Začali sme spolu bývať pomerne skoro a idylka skončila hneď po zatvorení dverí. Vtedy sa začala písať cesta môjho toxického vzťahu. Zrazu bol ku mne veľmi nepríjemný, nič, čo som spravila, nebolo dosť dobré. Ak som niečo chcela spraviť, musela som si pýtať dovolenie. Potom začali ťažké roky manipulácie, gaslightingu, odstrihávania ma od rodiny, kamarátov. Zrazu som nemala nikoho, iba jeho. Dokonca ma začal škrtiť, keď som sa ho na niečo neopýtala, iba som mu to oznámila. Z usmievavej ženy sa zo mňa za tie roky stala depresívna troska, doslova. Stala sa zo mňa slúžka v domácnosti, ktorá len upratuje, varí, pečie, perie, žehlí, chodí do práce, na nákupy a domov. Celé tie roky som si myslela, že ak všetko urobím na 300%, bude si ma vážiť. Je to moja trauma z detstva, kedy som sa naučila, že lásku si musím zaslúžiť. Aj tak to nestačilo. On doma neurobí nikdy nič, stále sa hrá iba na mobile alebo PC. A mňa za všetko len kritizuje. Všetko podľa neho robím iba pre seba a umytá podlaha nič neznamená. Keď mám problém s rodinou alebo v práci, nemám sa ani komu zdôveriť, pretože všetko sú pi*oviny. Začala som mať extrémne zdravotné problémy. Navštívila som viacerých lekárov a nič mi nezistili. Jeden lekár mi povedal, že spúšťačom je ten extrémny stres. To napätie a stres cítim každý deň od rána až do večera, mám problémy so spánkom, budím sa na kŕče na bruchu. Zdravotné problémy si podľa neho aj tak vždy iba vymýšľam, tak mu nikdy nič nehovorím. Keď plačem, má chuť mi vraziť, preto plačem potajomky v sprche. Celý náš vzťah je iba o ňom. Keď si niečo vymyslí, ja hneď letím, no aj tak je všetko podľa neho vždy iba o mne. Keď som ležala chorá so zvýšenou teplotou (dovtedy som teploty nikdy nemala, takže ma to odrovnalo) povedal mi, že som lenivá pi*a. V kuchyni niečo varí raz za rok aj to mi všetko vždy preorganizuje, pretože ja som neschopná. Počúvam od neho iba to, aká som neschopná, že bez neho nedokážem nikdy nič a aj tak si nikoho nenájdem. Okrem toho mi tiež povedal,že môžem byť rada,že je so mnou, keďže moji rodičia mi nikdy nič nedajú. Milovala som variť, piecť, čítať knihy. Som extrémny perfekcionista a milujem poriadok. Posledné mesiace ma už ale nebaví nič. Mám extrémnu depresiu a úzkosti, nebaví ma ani upratovať. Jedine práca je mojim únikom. Mám za sebou už pokus o odsťahovanie sa. Extrémne mi vtedy vynadal a ja som sa vrátila. Mám za sebou niekoľko terapií aj koučing. No som úplne emočne vypnutá. Nedokážem cítiť vôbec nič. Keď prišla otázka významného kroku, spoločnej hypotéky, chytila ma strašná panika. Dokázala som vzdorovať, aj keď každé moje nie sprevádza obrovský strach z toho, čo tým v ňom vyvolám. Potom si len vypočujem extrémnu kritiku a hneď nastúpi pocit viny, ktorý ma častokrát prinúti cúvnuť. Pri odmietnutí hypotéky nasledoval 2 hodinový monológ urážok na moju adresu. Ďalší deň som to vytiahla, ako ma dourážal. Opýtal sa ma,že čím ma urazil. A ja som si nevedela spomenúť ani na jednu urážku. Niektoré situácie som si aj zapísala, pretože môj mozog ich cielene potláča za účelom prežitia. Veľmi by som chcela mať rodinu a deti, no pri ňom ma to brzdí. Nechcem, aby moje deti mali detstvo a život ako ja. Ospravedlňujem sa, že som neopísala žiadne konkrétne situácie, ale bojím sa, že by ma mohol niekto takto spoznať a povedať mu o tom. Najhoršie je,že mi bez môjho vedomia neustále kontroluje mobil, prehliadané stránky na internete. Keď mi pípne SMS, v tej chvíli ma chytí extrémny stres a bojím sa pozrieť aj na mobil, kto mi píše. S nikým nemôžem byť v kontakte. Do fitka som nemohla, lebo ma každý bude baliť. Podľa neho s každým niečo mám. Celý vzťah len všetko vysvetľujem a obhajujem sa a on si ide svoje. Neraz mi ani nedovolil ísť spať, lebo si vymyslel nejakú hlúposť, z ktorej ma začal obviňovať. Keď som mu povedala, že s ním do spoločnej hypotéky nepôjdem, tak mi začal hľadať podnájmy s tým, aby som vypadla. Počas týždňa som bola pozerať byt. Vysmial ma, že bez neho to nezvládnem ani deň a hneď doleziem. Keď som sa priznala, že som bola pozerať byt, bola som falošná pi*a, ktorá len klame a všetko robí za jeho chrbtom. Keď som mu povedala, že som sa zdôverila kolegyni s jednou situáciou, povedal mi, že je to trápne a som slaboch. Byt vyhliadnutý už mám, stačí mi podpísať nájomnú zmluvu. A tu nastal problém. On už tuší, že som jednou nohou preč a začal byť extrémne milunký. Za celé tie roky mal možnosť správať sa ku mne inak, takže tejto jeho hre na "pekného" neverím. Nevravím,že som dokonalá a všetko som robila vždy dobre. Ale ako sa on ku mne správal celé tie roky je hnus. Lenže ja si tie zlé veci nepamätám. A aj ked si ich prečítam v poznámkach, tak mám pocit, že sa to nestalo mne. Najhoršie je, že jeden deň sa sťahovať chcem, potom už nie. 10 minút to neznášam, potom zase sa mi nechce sťahovať. Ako keby telo šialene túžilo odísť, no mozog to stopne na tom,že je predsa milý, možno to nebude až také zlé. Práve toto si môj mozog vyhodnocuje ako to známe, to "bezpečie," keďže to isté som zažívala celé detstvo. Som ako na emocionálnej horskej dráhe. Bez sebavedomia, bez vlastnej hodnoty, bez chuti čokolvek robiť. No keď nepodpíšem nájomnú zmluvu teraz, už sa neodsťahujem asi nikdy. Žienky, ktoré ste to zažili, ako presvedčiť svoj mozog, že je konečne čas postaviť sa za seba, inak ma to zabije? Ako prebiť ten nesmierny strach? Cítim sa strašne sama a opustená. Sťahovať sa budem musieť tiež sama. Dávno sa mi aj vyhrážal,že ak ho nechám, zabije ma. Keď som mu to vyhodila na oči, povedal, že niečo také nikdy nevyslovil. No ja presne viem aj ako sa vtedy tváril. Často mávam aj nočné mory, keďže moje podvedomie je tým nakazené. Problémom je aj to, že nedokážem cítiť hnev, ktorý by ma možno za iných okolností z tohto vzťahu rýchlejšie dostal. No už v detstve som sa naučila extrémne potláčať emócie, ktoré nedokážem prejaviť. On mi vždy ešte vyčíta,že potrebuje frajerku a nie matku a že aká som chladná. Som úplne uzavretá do seba. Popravde, už ani neviem, čo je realita a čo je lož. No ešte stále je vo mne niečo, čo ma núti bojovať za svoj život. Za všetky úprimné rady budem veľmi vďačná. A prosím, slová typu, že som blbá, si prosím odpustite. Toho som sa už napočúvala dosť. V tomto vzťahu ma drží závislosť a pochopia to najlepšie iba ženy, ktoré si tým prešli. Keďže ma vždy obviňuje iba z toho, že som precitlivená a preháňam, tak mám pocit, že to nie je až také zlé a iba ja to zveličujem. Ďakujem za Váš čas a rady. P.S.: Viete mi potom ešte poradiť, ako nechať odstrániť celú diskusiu? Keď dokončíme debatu, tak ju nechám pre istotu odstrániť. Ďakujem.
@marca12 Mám v práci kolegyňu, ktorej som sa začala zdôverovať. Keďže spolu aj sedíme v kancelárii, tak zažila moje telefonáty s mamou, čomu neverila, aj keď to počula na vlastné uši. A potom som sa trochu rozhovorila aj o ňom. Tiež zdieľa názor, že musím odísť a keby niečo, hneď musím volať políciu. Z jeho strany na moju adresu padlo pomerne veľa vyhrážok...len on mi to vždy iba povie. A to by bolo slovo proti slovu. No bojím sa o život, to klamať nebudem. On to vždy otočí na srandu, ale žiadny normálny muž nepovie frajerke, že presne vie, ako by ju zabil atď.
@nutellka9 Mojej sestre sa tiez vyhrazal zabitim. Ale to su reci chudaka. Dnes uz policia lepsie reaguje na udania a viacej chrani zeny ako pred 15stimi rokmi,ked sa nam toto stalo v rodine. Teraz sa ti vyhraza,ale ked odides,bude pisat. Budes mat dokazy.
@nutellka9 Neblazni takto rozmyslat a znicit si zivot. Ty mozes odist,mas moznosti. Prekonaj strach a uvidis,aku ulavu pocitis a budes na seba hrda. Preco chces takto premarnit zivot? Kolko matiek umiera na tazke choroby alebo umru tragickou smrtou a pritom by chceli zit a uzivat si zivot. A ty sa dobrovolne vzdas zivota a budes radsej trpiet a vyhovarat sa na strach. Kazda jedna mala strach,obrovsky strach,nemala istotu,nevedela,co s nou bude. Ale vsetko postupne den po dni zvladnes. Uzdravis sa a budes zit krasny zivot. Vyluc z mysle strach,lebo ten ma kazdy. Co ine ti este brani odist? Vies si prenajat byt? Ak ta tam nic nedrzi,tak mozno aj do ineho mesta odist,daleko od neho,najst si pracu niekde inde,ak mas taku moznost.
@marca12 Máš pravdu, z tejto strany som sa na to nikdy takto nepozrela. Určite život premárniť nechcem. Bráni mi iba ten strach. Ale žeby to naozaj bola iba výhovorka? Ďakujem za tvoj názor. Takto som sa nad tým nikdy nezamyslela.
Áno, to nové považuješ za nebezpečné, ale opak je pravdou toto čo žiješ je nebezpecne preto ti to tvoje telo a psychika dávajú vedieť.Zvladnes to len si musíš veriť píšeš rozumne musíš byť inteligentná žena.Terapeut ti dobre povedal, keď si bol dieťa musela si to znášať a paradox, že partnera si si našla takého aké si to mala doma to je dosť typické pre deti, ktoré to nemajú doma dobre.Ale teraz si dospelá a už nemusíš byť pof nikoho nadvládou už sa vieš o seba postarať nemusíš už trpiet.Ak by si bola z Ba a okolia rada sa stretnem.
@nutellka9 Mojej sestre sa tiez vyhrazal zabitim. Ale to su reci chudaka. Dnes uz policia lepsie reaguje na udania a viacej chrani zeny ako pred 15stimi rokmi,ked sa nam toto stalo v rodine. Teraz sa ti vyhraza,ale ked odides,bude pisat. Budes mat dokazy.
@marca12 Vyhrážky zabitím najviac zaberajú, keďže manipulácia prostredníctvom strachu je tou najlepšou taktikou. Oni si to totižto myslia. Len niekedy mám stavy, kedy mi je jedno, či mi ublíži alebo nie. Len nech som už z toho vonku. Ďakujem, že si reagovala.
Som na tom podobne, nie až tak zle lebo som pomerne skoro prišla na to čo je zač a dobre viem že ten človek mi nesiaha ani po päty, urážky na dennom poriadku a všetko okolo toho, poznáme ... Už rok sa odhodlavam odísť ale je to kurva ťažké, presne ako píšeš. Raz chcem veľmi odísť, ochvilu už ani nie, veď možno to nejak zvládnem .... No ... Každopádne verím, že sa nám podarí odísť od týchto "ľudí" 🙂
Chodíš na terapie ku koučom atď. Neporadili ti snáď všetci odísť od neho? Čo viac chceš počuť? Lepšie to nebude a ty takým štýlom môžeš prísť aj o život a to nezvelicujem
Som na tom podobne, nie až tak zle lebo som pomerne skoro prišla na to čo je zač a dobre viem že ten človek mi nesiaha ani po päty, urážky na dennom poriadku a všetko okolo toho, poznáme ... Už rok sa odhodlavam odísť ale je to kurva ťažké, presne ako píšeš. Raz chcem veľmi odísť, ochvilu už ani nie, veď možno to nejak zvládnem .... No ... Každopádne verím, že sa nám podarí odísť od týchto "ľudí" 🙂
@anonym_9a1641 Za iných okolností by som napísala, že som rada, že v tom niesom sama. No v tomto prípade rada niesom. Ja verím, že to zvládneme. Len musí prísť ten správny čas. Raz som kdesi čítala, že ten správny čas príde vo chvíli, keď sa samé rozhodneme. Veľmi silno Ti držím palce, aby si to zvládla. A ja verím, že to zvládneš. Možno nie dnes a ani zajtra. Ale ten čas príde.
Chodíš na terapie ku koučom atď. Neporadili ti snáď všetci odísť od neho? Čo viac chceš počuť? Lepšie to nebude a ty takým štýlom môžeš prísť aj o život a to nezvelicujem
@sszuzu8 Všetci do jedného mi vraveli, že mám odísť. Tiež nad tým premýšľam, čo viac potrebujem? Facku? Skončiť v nemocnici? Verím, že až toto nepotrebujem. Problém je možno v tom, že sa niekedy proste ľutujem a vyhováram sama pred sebou. Jednoduchšie je totižto ostať v tomto bahne ako čeliť tomu strachu z neznámeho. Ďakujem, že si reagovala. Keď som to teraz takto napísala, tak to znie fakt strašne.
@sszuzu8 Všetci do jedného mi vraveli, že mám odísť. Tiež nad tým premýšľam, čo viac potrebujem? Facku? Skončiť v nemocnici? Verím, že až toto nepotrebujem. Problém je možno v tom, že sa niekedy proste ľutujem a vyhováram sama pred sebou. Jednoduchšie je totižto ostať v tomto bahne ako čeliť tomu strachu z neznámeho. Ďakujem, že si reagovala. Keď som to teraz takto napísala, tak to znie fakt strašne.
@nutellka9 mam za sebou toxický vzťah nie až takto ale bolo to strašné. Najhoršie je odhodlať sa. Človek sa bijú co ten druhy spraví ako bude reagovať. Strach je v našej hlave. Realita je často úplne iná
@nutellka9. najdolezitejsie v tom celom je to, ze sa sama musis ROZHODNUT odist. Len a len ty musis prijat toto ZODPOVEDNÉ rozhodnutie a konať. Psychoterapeut ti moze pomoct, ale si dospela a máš aj čo to odžité, a to je tou najlepšou zárukou toho, že odísť z toxického prostredia je jedina cesta ako v živote nájsť pokoj a šťastie. Spomeň si ako si sa cítila, keď si odišla od rodiny, kde si zažívala toxické správanie, bolo to oslobodzujúce určite, a to isté ťa čaká, ak necháš aj toto. Len si musíš byť vedomá, čo od života očakávaš a chceš. Častokrát si to ľudia v hlave upracú až keď je neskoro, alebo sa im spustia vážne zdr. diagnózy, rozne zavazky atd, ty máš šancu to upratať ešte VČAS! Ak sama tvrdíš a veris, že to, čo rozpráva tvoj priatel na teba nie je pravda, potom mu dokaz, ze sa vo vsetkom mylil a odid so vztycenou hlavou! Este drobne barlicky, ktore pomohli mne - zameraj sa na vsetko to, co SAMA DOKAZES; ze si vies zarobit, postarat sa o seba, vies si navarit, upratat, vybavit nejake veci - toto vsetko ta robi SAMOSTATNOU - na to nezabudaj a opakuj si denne to, ze s tym, co v tebe je, sa v zivote nestratis! Zaroven mna upokojovalo aj to, ze som si vopred racionalizovala v hlave, a teda pripustala, ze po rozchode pride narocne obdobie emocionalne (tj ze mi bude dotycny chybat a pod.)ale zaroven som si neustale opakovala, ze je to prirodzena sucast ozdravneho procesu, a za nou uz bude len dobre. Neklam sa, priznaj si, ze bude to aj tazsie na zaciatku, ale je to proste neoddelitelna sucast a ty si sikovna tak to zvladnes. Ja som sa takouto cestou dokazala postavit na vlastne nohy a nemala som pomoc od nikoho, ani od rodiny. Dnes som nasla svoj pokoj, ktory ma pre mna neopisatelnu hodnotu a som zan stastna. Drzim palce.
Ja som takto odišla po 7 rokoch pekla, každý víkend si spríjemňoval tým, že ma dokopal, vytrhal vlasy, prefackal, zobral mi telefón, kľúče, zamykal ma atď
Tiež sa mi vyhrážal zabitím atď, ALE stačilo raz zavolať Políciu, po prvej poznámke ho spacifikovali a odvtedy sa bál na mňa aj pozrieť, nasledoval rozvod a už všetko išlo v klude.
Sú to úbožiaci, honia si tým svoje ego, svoju frustráciu a hrajú sa na Kingov, pritom je opak pravdou.
Nenechala by som mu už ani jednu minútu, aby si mohol dobíjať na tebe svoje sebavedomie.
Potrebuje len vedieť, že niekto za tebou stojí, neodváži sa urobiť nič, jeho sebaláska mu to ani nedovolí.
Vykašle sa na teba, veď si nájde inú.
Bude to jednoduchšie ako si myslíš, odíď🙏🏼
Necitam teraz komentare, ale tvoj pribeh som precitala cely. Ja ti neskonale drzim velmi velmi velmi silno palce. Ale musim povedat, ze hoci ta vobec nepoznam, mam o teba strach. Strach, ze ti tento manipulativny narcisticky psychopat ublizi. Podla mna by si sa mala nie ze odstahovat, ale zmiznut do zahranicia tajne alebo do velmi vzdialeneho mesta, aspon na rok/dva. On je chory, z agresora moze byt aj vrah. Ty vies ze MUSIS odist. Len to vsetko urob velmi premyslene. Kamkolvek pojdes, MUSIS sa zbalit ked nebude doma a MUSIS si vziat niekoho na pomoc, aj viacerych ludi. Aspon aby jeden chlap tam bol, najlepsie niekto z rodiny. Mozno poziadaj policiu o pomoc, mozno sa vynimocne najde niekto, kto tu poda pomocnu ruku. Drzim ti velmi palce ✊
@koniarova Úprimne, tiež som si dlho myslela, že je to iba moja vlastná hlúposť. No dnes mám už za sebou niekoľko terapií a prečítaných desiatky kníh. Nie je to také jednoduché. V toxickom vzťahu sa nestačí iba zbaliť a ísť. Musíš sa odpojiť aj psychicky a emocionálne. Môžem povedať, že dnes už tomu všetkému rozumiem. Teóriu ovládam, no pri akomkoľvek kroku ma zradí vlastný mozog. Ale zrejme máš aj kúsok pravdy, keď sa konečne odsťahujem, tak si určite poviem, že to bolo jednoduché a mala som to urobiť už dávno. Ako sa hovorí, po vojne je každý generál.
@nutellka9 toto co pises, vysvetlujem nasim klientom na workshope. Nas mozog je nastaveny tak, aby nas chranil, aby setril energiu a vo vsetkom hlada vzory, ktore opakuje - nase rutiny. Kym je vsetko, ako ma byt, mozog "neriesi". Pekne to vysvetluje peter sasin vo svojom niektorkm podcaste (prebrala som to), ze mozog si vieme predstavit ako sklad, kde nase rutiny su ako pekne ulozene krabive na polickach. Ak chceme nieco dosiahnut (ciel), tak nieco zmenime a zrazu sa do toho skladu dostane nov krabica, ktora v mozgu vyvola paniku, lebo to nepozna. A preco sa to ide menit, ked to doteraz fungovalo? A zacne nas sabotovat. A presne o tomto pises, ze teoriu ovladas, ale zradi ta mozog. Odchod nie je lahky. Odporucam ti podcasty petra sasina, myslim, ze ti daju vela a pomozu ti... a potrebujes niekoho, kto ta potiahne, kto ti nedovoli cuvnut pred prvym krokom. Velmi ti drzim palce.
Necitam teraz komentare, ale tvoj pribeh som precitala cely. Ja ti neskonale drzim velmi velmi velmi silno palce. Ale musim povedat, ze hoci ta vobec nepoznam, mam o teba strach. Strach, ze ti tento manipulativny narcisticky psychopat ublizi. Podla mna by si sa mala nie ze odstahovat, ale zmiznut do zahranicia tajne alebo do velmi vzdialeneho mesta, aspon na rok/dva. On je chory, z agresora moze byt aj vrah. Ty vies ze MUSIS odist. Len to vsetko urob velmi premyslene. Kamkolvek pojdes, MUSIS sa zbalit ked nebude doma a MUSIS si vziat niekoho na pomoc, aj viacerych ludi. Aspon aby jeden chlap tam bol, najlepsie niekto z rodiny. Mozno poziadaj policiu o pomoc, mozno sa vynimocne najde niekto, kto tu poda pomocnu ruku. Drzim ti velmi palce ✊
@nutellka9 prečítala som to tu celé a napíšem ti stručne...som na tom podobne, ale pre mňa je už neskoro, pretože časom mám také zdravotné problémy, ktoré mi nedovoľujú pracovať, som invalid a som na ňom úplne závislá. Ak by som bola schopná pracovať, ešte by som mala možnosť odísť. A ty ju máš! Máš možnosť sa o seba postarať, tak prosím, choď si hneď podpísať tú zmluvu a nechaj ho tak. Keď ťa už zdravie nadobro zradí, bude neskoro a to môže prísť zo dňa na deň. Predstav si to, že už nemáš ani prácu, žiadnu kolegyňu, žiadnu kamarátku, nikoho, v izolácii, len trčíš doma, robíš slúžku a debilkovi fackovacieho panáka ako ja. Som už v neriešiteľnej situácii, bez zdravia, práce a príjmu sa nepohnem. Váhala som, či vôbec o sebe napísať, ale chcem ti byť odstrašujúcim príkladom, aby si sa odhodlala odísť.
Jedna vec je odísť... Zbaliť nutné veci a odísť, a druha vec, taktiež ťažká, je nevrátit sa.
Ak si si o ňom čítala, bude sa pokúšať, aby si sa vrátila, po dobrom, po zlom, na sľubuje, povie, ze sa zabije, možno to skúsi cez tvoju rodinu.. Je extrémne ťažké nezacat o sebe pochybovať.
Obklop sa ľuďmi, ktorí budú s tebou. Povedz kamarátke, s čím bojujes, aby si jej mohla kedykoľvek napísať a nech ta stále povzbudzuje, že si urobila dobre. Obklop sa spoločnosťou, ak sa ti dá, ísť k rodine, rozptýliť myšlienky. Alebo odcestuj na nejaký čas...
Úplne s nim prestaň komunikovať. Úplne, zablokovať, vymazať. Ani neskúšaj mu niečo vysvetľovať. A ze budeš mat tendenciu snažiť sa obhájiť, neskúšaj to.
Prosím ta, pozeraj sa na svetlo na konci tunela - našťastie s nim nemáš deti. Vieš, čo by to bolo odísť s deťmi?
Utekaj, utekaj, utekaj! Rýchlo. Ďaleko. Navždy. Ako o život. Lebo o ten tu naozaj ide.
Ja som si to zažila, aj s deťmi.
Pomohol mi Boh. Ježiš je cesta, pravda, život. A keď Ježiš ako pravda hovorí, že som vzácna a hodnotná, nebude ma jeden zúfalý chlap presviedčať o opaku.
@nutellka9 prečítala som to tu celé a napíšem ti stručne...som na tom podobne, ale pre mňa je už neskoro, pretože časom mám také zdravotné problémy, ktoré mi nedovoľujú pracovať, som invalid a som na ňom úplne závislá. Ak by som bola schopná pracovať, ešte by som mala možnosť odísť. A ty ju máš! Máš možnosť sa o seba postarať, tak prosím, choď si hneď podpísať tú zmluvu a nechaj ho tak. Keď ťa už zdravie nadobro zradí, bude neskoro a to môže prísť zo dňa na deň. Predstav si to, že už nemáš ani prácu, žiadnu kolegyňu, žiadnu kamarátku, nikoho, v izolácii, len trčíš doma, robíš slúžku a debilkovi fackovacieho panáka ako ja. Som už v neriešiteľnej situácii, bez zdravia, práce a príjmu sa nepohnem. Váhala som, či vôbec o sebe napísať, ale chcem ti byť odstrašujúcim príkladom, aby si sa odhodlala odísť.
@anonym_8de731 mozem ti nejako pomoct? ❤️ urobit ti niecim radost? Poslat nieco pre potesenie?
Ako fakt neverim ze v 21 storočí ked ma človek tolko možnosti, odísť aj za oceán..hocikde, žije s niekym roky kto ho depta doslova, ved to sa nedalo toto normalne dočítať a nie to este prezivat akoze mne keby niekto toto robil, ho zadusim vankúšom za spania prisambohu..by som ho ZABILA!!! To uz je nenormalne co si ti muži dovoľujú k tym ženám, akoze snad sa nedozijem ze zo svojho syna toto výchovam bo by som ho jak matka vyflaskala ci mu preskakuje uplne! Chora doba psychopat a manipulator vsade kde sa človek obrzie, ale najhorsie ze tie zeny to tolerujú, pri prvom podozreni by sa zamnou zatvorili dvere a nie trpieť toto roky. Žena daj sa dokopy, lebo to nedopadne dobre
@anonym_8de731 mozem ti nejako pomoct? ❤️ urobit ti niecim radost? Poslat nieco pre potesenie?
@liv1 ahoj, ďakujem za tvoju reakciu... vieš,ani neviem, mne sa už asi ani nedá pomôcť z mojej situácie, ja sama to nedokážem ako som už písala. Možno len tu na kus kamarátskej reči, ale ja som skôr uzatvorená. A presne ako autorka zlé detstvo a potom manželstvo.
@koniarova Úprimne, tiež som si dlho myslela, že je to iba moja vlastná hlúposť. No dnes mám už za sebou niekoľko terapií a prečítaných desiatky kníh. Nie je to také jednoduché. V toxickom vzťahu sa nestačí iba zbaliť a ísť. Musíš sa odpojiť aj psychicky a emocionálne. Môžem povedať, že dnes už tomu všetkému rozumiem. Teóriu ovládam, no pri akomkoľvek kroku ma zradí vlastný mozog. Ale zrejme máš aj kúsok pravdy, keď sa konečne odsťahujem, tak si určite poviem, že to bolo jednoduché a mala som to urobiť už dávno. Ako sa hovorí, po vojne je každý generál.
@nutellka9 mňa napríklad držalo u bývalého jeho byt,lokacija a cítila som sa tak ako doma,tiež vedel na mňa siahnuť,vkuse sa hral na počítači až to došlo do toho že sme nespali v istej izbe,pár krát som sa snažila odinst a bol násilný rozhadzal mi všetky veci z kufra atď .. mali sme rovnaké smeny,tak jedného dňa som povedala v robote že proste neprídem že som chorá a on išiel do roboty tvárila som sa pred ním ze som chorá ale že sme ja aj on pohode aby si nemyslel že odindem lebo by má samozrejme nepustil...A pekne odišiel do roboty ja zavolala najlepšiu kamošku a rýchlo sme balili všetky veci a išla som kade ľahšie ..Najlepsie bude nech proste odindes a hotovo a myslí hlavne na seba. Držím palce
@liv1 ahoj, ďakujem za tvoju reakciu... vieš,ani neviem, mne sa už asi ani nedá pomôcť z mojej situácie, ja sama to nedokážem ako som už písala. Možno len tu na kus kamarátskej reči, ale ja som skôr uzatvorená. A presne ako autorka zlé detstvo a potom manželstvo.
@anonym_8de731 to ma velmi mrzi, ze si tym prechadzas. Kedykolvek mi napis, a ak bude nieco s cim by sa ti dalo pomoct, urcite mi povedz.
Musis musis musis odist. Ten chlap je prepnuty psychopat. Zrejme narcisisticka porucha osobnosti. Ja som po rok a pol trvajucom toxickom vztahu - takisto depresie a uzkosti a postraumaticka porucha. A to som chlap. Ona ma samozrejme neohrozovala fyzicky, ale jej manipulacie, ovladanie, ziarlivost, a odmenovanie "laskou" a trestanie chladom a tichom za akekolvek nie... Ma dostali takisto na dno, kedy som sa nevedel vyspat, najest a niekedy ani poriadne nadychnut. Toto vsetko je nic oproti tomu, ked ta ohrozuje prepnuty chlap aj fyzicky a vyhraza sa ti.
Musis odist. Ulavi sa ti. Budes chvilku stratena a bude ti smutno a budu ti chodit na rozum take veci, ze keby to a tamto ze by to nejak slo - neslo. Skor ci neskor ho budes musiet vsade zablokovat. Najlepsie bude ak by ani nevedel, kde byvas. Ale v pripade, ze ta bude prenasledovat okolo prace a pod, budes musiet dat aj trestne oznamenie. Tito frajeri vtedy casto vymaknu. Maju sa totiz strasne radi a nechcu skoncit v base, kam vacsinou patria. Tiez, ak mas brata, otca ci kamaratov, je dobre, aby ta obranili - napr. Ti pomohli prestahovat sa.
Bude ti chybat a budes rozmyslat ako sa ma a budes mat nutkanie sa mu ozvat - tak ti naprogramoval mozog. Nic z tohto nebola laska. Bolo to otroctvo a zneuzivanie. Dostanes sa z toho. Je o tom vela kniziek a na postraumaticku stresovu poruchu su aj cielene terapie. Napis mi kedykolvek. Nemysli na nic ine len na odchod, rozchod a svoje bezpecie.
@koniarova Úprimne, tiež som si dlho myslela, že je to iba moja vlastná hlúposť. No dnes mám už za sebou niekoľko terapií a prečítaných desiatky kníh. Nie je to také jednoduché. V toxickom vzťahu sa nestačí iba zbaliť a ísť. Musíš sa odpojiť aj psychicky a emocionálne. Môžem povedať, že dnes už tomu všetkému rozumiem. Teóriu ovládam, no pri akomkoľvek kroku ma zradí vlastný mozog. Ale zrejme máš aj kúsok pravdy, keď sa konečne odsťahujem, tak si určite poviem, že to bolo jednoduché a mala som to urobiť už dávno. Ako sa hovorí, po vojne je každý generál.
@nutellka9 Si inaknvelmi inteligentna a nepochybujem, ze to das. Ide o tvoj zivot a tvoju buducnost. To vsetko co si prezila, to otupi cas. Ja viem, ako funguje ten cyklus lakania a odstrcenia a aku zavislost to vytvara. Treba to "vysadit" a zacat sa liecit. Ako som napisal, kedykolvek sa mi ozvi. Som dva mesiace po vlastnom rozchode, ktory sa este skomplikoval par pokusmi, a tiez sa spamatavam z toxickej dynamiky.
@marca12 Som nastavená tak, že ak nebudem vedieť od neho odísť, tak ostanem bezdetná. Toto svojim deťom neurobím. Ak poseriem život, tak iba sama sebe. Nie, z rodiny mi nemá kto pomôcť. No, tiež som si myslela, že pár terapií a ako čajočka začnem parádny život. No mám obrovskú traumu z detstva a terapie ťa učia to všetko pochopiť, spojiť si to a zapracovať na sebe. Cestu z toho človek musí nájsť von už sám. Raz mi jeden terapeut povedal, že na to, aby človek dokázal odísť z toxického vzťahu, musí dospieť. Dnes už tomu rozumiem. Stojím pred tými dverami, no môj mozog mi ich nedovoľuje otvoriť, pretože toto považuje za bezpečné a niečo nové považuje za hrozbu. Znie to šialene...v podstate to šialené aj je. Ale si úžasná, že si takto pomohla sestre. Je to to najlepšie, čo si mohla urobiť. Na druhej strane to chce aj dosť odvahy.
@nutellka9 Neblazni takto rozmyslat a znicit si zivot. Ty mozes odist,mas moznosti. Prekonaj strach a uvidis,aku ulavu pocitis a budes na seba hrda. Preco chces takto premarnit zivot? Kolko matiek umiera na tazke choroby alebo umru tragickou smrtou a pritom by chceli zit a uzivat si zivot. A ty sa dobrovolne vzdas zivota a budes radsej trpiet a vyhovarat sa na strach. Kazda jedna mala strach,obrovsky strach,nemala istotu,nevedela,co s nou bude. Ale vsetko postupne den po dni zvladnes. Uzdravis sa a budes zit krasny zivot. Vyluc z mysle strach,lebo ten ma kazdy. Co ine ti este brani odist? Vies si prenajat byt? Ak ta tam nic nedrzi,tak mozno aj do ineho mesta odist,daleko od neho,najst si pracu niekde inde,ak mas taku moznost.