Ako riešiť napäté vzťahy so svokrovcami?
Ahojte, toto bude asi taky vylev, na ktory neviem, ci chcem počuť názor, ale asi by som mala. S manželom sme zobrati nieco vyše roka, spolu sme 5 rokov. Mame dcéru 10m. Kym sme spolu len chodili, mala som úžasný vzťah s jeho rodičmi. Casto sme sa navštevovali, volali si, chodila som im pomáhať na záhradu, vychádzali sme spolu fakt super, mala som s nimi lepsi vzťah nez s vlastnymi rodicmi. Ako som otehotnela, boli nadšení, lebo je to prve vnuca. Uz počas tehotenstva sme im niekoľkokrát vraveli, ze sa az tak casto nebudeme stretávať ako doteraz (aj 4x do týždňa), keďže bývame hodinu a pol cesty autom od nich, mame velky dom so zahradou, o co sa treba starať a zvieratá. Mala som pocit, ze ma nie veľmi počúvajú, ale uz inak sa im to povedať nedalo. Dopredu sme im vraveli, ze po pôrode chceme byt sami (ja som uz o jedno dieťatko prišla, tak som naozaj chcela to šestonedelie stráviť len s babom a manželom, moj muz takisto) a ze ich radi privítame, ked to tak budeme cítiť. Samozrejme bez rešpektu, po pôrode hneď začali výčitky, ze nevieme, ako sa treba chovat k rodine a zakazujeme im vídať malú a neviem co. Proste uplne neopodstatnené výčitky, az hraniciace s psychickým vydieranim. Ja som mala serióznu poporodnu depresiu, nebyt psychológa, neviem, ako by to dopadlo a toto ich správanie mi naozaj na nalade nepridavalo. Dcera mala od narodenia zdravotne problemy, s ktorými sme skončili na tyzden v nemocnici. Od svokry som si vypočula, ze sme v nemocnici zbytočne, lebo takému malemu nic nezistia, zbytočne ju trapim a gol bol, ked nas prepustili, isla som s nou k špecialistom a pýtala som si testy na zistenie diagnozy. Svokra, ze to je blbost a malú liečim cez internet a ona to vie, lebo ona je zdravotník. Potom si pýtala prepúšťaciu správu, ze aby videla,ze co sme tam robili. Je to zdravotná sestra s uplne inou špecializáciou, nema ani sajnu o dcerinych problémoch. Takisto ich názor na nase chodenie na fyzioterapiu, vraj zas malú zbytočne trapim, lebo nie je postihnutá (cvičila som s nou vojtovu kvoli torticollis a dalsim defektom svalstva).
Toto obdobie nejak prešlo a ked uz som si myslela, ze je dobre, zase sa to nejak spustilo. Koľkokrát tam prideme, mala len reve, nechce byt pri nich na rukách, nechce, aby ju chytali, len sa ma drží a place, kym s nou nejdem trosku dalej. Nikde inde toto nerobi, neviem, prečo sa to deje. Je pravda, ze je citlive dieťa, nema rada cudzích ľudí, na každého cudzieho sa mračí a ked sa jej chce dotknúť, rozplače sa. Ale svokrovci ju ani po mesiacoch nemôžu dlhsie držať na rukách, lebo len reve a krici. Ja samozrejme im revajuce dieťa na rukách nenechám, beriem si ju. To uz svokra frfle, ze ved ona si zvykne a musím ju nechat tak a ona vlastne ani nechce plakať, to len tak hraje...
No ja na toto mam strašne nervy, furt si ju musim brat ja. Koľkokrát sa im snazim povedať, ze ako k nej maju prist, ale absolútne ma nepočúvajú, len ju rozplacu. Ignoruju ma, co hovorím, môjho manžela detto. On sa im stale snaží pekne slusne vysvetliť, ale bezvysledne.
Ja neviem uz, ze ako s nimi vychádzať. Oni si predstavujú, ze jeden vikend prídeme my a druhý pridu oni. Ale reálne na toto nemame cas, keďže muz robi cele dni, aj po nociach, casto aj cez vikend. A ked uz, tak potrebujeme okolo domu niečo urobiť, ist na nákup, aj my si chceme spolu oddýchnuť a tráviť cas... Co mam zmeniť? Ako mam k nim prístupovat, aby ma aspon pocuvali? Uz som z toho taka demotivovana...neviem, co robim zle a uz ani neviem, ci mam vobec zaujem s nimi sa stretávať takto...zakaždým je to len hádka a nervy.
Nenechaj už ubližovať svojej dcére pre Boha. Chceli ste im to vysvetliť po dobrom a v kľude, ale veď vidíš, že vás nerešpektujú a je im jedno čo hovoríte a chcete. Pre dobro svojej rodiny (teba, dieťaťa, manžela), určite si konečne hranice. Keď malá spí a ide ju budiť aj keď jej povieš aby to nerobila? Chytila by som autosedačku a šla preč... kým sa nebude správať rozumne, tak má jednoducho smolu. Obmedzte návštevy, myslíte trochu aj na vás a nie sa stále prispôsobovať a podriaďovať svokrovcom. Buď sa zmenia, alebo budú bez vašich ustavičných návštev. My chodíme presne pre toto raz za mesiac . Nikdy by som nenechala dieťa plakať kvôli nim, lebo ony si potrebujú niečo dokazovať a je im jedno, že dieťa ich nechce a neznesie byť u nich na rukách 🤦♀️ to už pri mojom treťom dieťati svokra pochopila a hneď ak náhodou začne plač, že nechce, tak hneď mi ho dáva s komentárom, že aspoň skúsila a ide k staršej a tú naťahuje, ale tej to už nevadí
Ja mam tiez aj na tvoju stranu kriticky komentar, mozno sa u vas po narodeni dietata zmenili urcite veci, ale cele to pripada ako nahle odstrihnutie, mozno to ty tak nevnimas, ale moze to tak vnimat aj tvoja svokra.
@domkakvet 2x som si to s nou chcela vysvetlit. Ze co sa stalo, co sa zmenilo, ze zrazu je medzi nami taka bariéra, ze so mnou nechce rozprávať, ale raz mi povedala, ze co aka bariéra, ved všetko je tak ako predtým...a druhýkrát ma odignorovala...takze ano, ja som ju odstrihla po tomto...to tusim mala dcéra nejak 2 alebo 3 mesiace...ale co jej urobil moj manžel neviem...vies, ja si stale hovorím, ze sa snazim ako viem...ale co z toho, ked sa so mnou ona nerozpráva? Da sa veci si vysvetlit, ked sa s tebou clovek odmieta o tom rozprávať? Mozno by som vedela urobit nieco inak, ale kym mi nepovie, ze co...
Niektori ludia sa nechcu o tom rozpravat, lebo to riesia podla toho co pride a ako bude a u teba neprislo nic a nic sa nezmenilo, ako keby to odstrihnutie u teba nadalej pokracovalo.
@domkakvet u mna neprišlo nic? A to vies ako? Nehnevaj sa, ale dotvaras si obraz velmi kreatívne
Ja sa ti snazim poradit a co ak si ho tak dotvara aj ona?
@domkakvet No dobre, ale ona ma pozná, ty si vymýšľaš úplne odveci...či odo mňa niečo prišlo alebo nie, že pokračuje nejaké odstrihnutie...vôbec to nie je pravda
Tak mas tu aj ine rady, kludne si vyber inu, ty vies najlepsie, ktora ti bude najviac vyhovovat a bude najlepsia.
Ja čo mám ,,svokra'' tak malého (čoskoro 2r) videl dokopy asi 10x (aj to je veľa), býva 7 km od nás. Ale on keď jazdí autom a vidí ma vonku s malým tak nezastaví, radšej ide domov odpočívať, do obchodu alebo niekam len aby nezastavil. K synovi do bytu on nepôjde nikdy (skrz susedov aby ho ,,nepomluvali'').
Potom vyvoláva môjmu ex (jeho synovi), že vôbec nie je s malým, málo ho vidí atď, a keď ideme s ex ku nemu domov tak malý je na mňa viazaný, a svokra to hnevá, že sa naňho neusmeje, nejde za ním.
Za 1) nevie sa s ním jašiť, ani sa ho nesnaží rozosmiať proste je vážny.
Za 2) povie mu: Kuk ahoj (to je všetko).
Už keď tam ideme mám nervy, ale našťastie tam ideme tak raz za 2, 3 mesiace na 20min🤪 potom nás už vyháňa, že: no dobre už choďte domov🤣.
Má partnerku tak teraz tam vôbec nechodíme lebo zomiera a vyzerá hrozne len leží a ona si neželá aby sme tam chodili a videli ju tak. On sa teší až prejde toto jeho všetko trápenie a ona zomrie tak, že sa bude venovať vnukovi. Len som si pomyslela svoje, že keď do teraz nemal veľký záujem, tak nebude mať ani potom a ja tam na 20min chodiť nebudem s malým.
A za ďalšie strašne ho ,,prežierajú'' na silu mu dávajú všetko jesť aj keď malý nechce, a 1000 000x som im povedala, aby to nerobili lebo potom vracia ale aj tak nedajú si povedať.
Ked vam to nerobi dobre ako rodine celkovo tie navstevy, tak tam jednoducho nechodte, naco je to dobre. Oni nech vas pridu navstivit, vy mate stale este ozaj male dietatko a nemusite sa vlacit tak castom- dajte si velke sviatky, mimoto parkrat na otocku ale preboha kazdy druhy vikend? Naco, preco? Co vy ste nekompletni bez rodicov, ci co? Mala bude rast, veci pojdu lahsie neskor, aj to cestovanie atd, aj ked ta svokra bude este problem aj v buducnosti - nezavidim ti ju. Ja by som ju osobne eliminovala na minimum, zivot je kratky.