Ako riešiť nepríjemné rodinné záležitosti?
Čo si o tom myslíte? Brat žije s rodinou v zahraničí, ja jeho sestra na SK. Rodičia majú 78 a 75 rokov. Brat bráva rodičov na dovolenky, alebo chodieva s rodinou na SK k nim na návštevy, grilovačky, kúpele, welnessy, všetko absolvujú spolu. Dotiaľto je to super. Druhá strana veci je, že rodičia starnú majú 3 nehnuteľnosti, na ktorých je buď nejaká ťarcha alebo napr. nesprávne zmeraný pozemok, bývajú v brutálne bariérovej nehnuteľnosti, takže otázka času, do kedy a čo potom.. atď. Rodičia neriešia, asi si myslia, že sa vyrieši samé alebo si myslia, že sú nesmrteľní a času je dosť, neviem. Každopádne, keď túto tému s nimi začnem (toto trvá dobrých 10-15 rokov), hneď prejdú na inú, brat to isté-nebaví sa, akoby reálne veci,ktoré patria k životu a tou je aj choroba, smrť boli niečo mimo, o čom sa nepatrí rozprávať. V ostatnom si rozumieme, všetky narodeniny, meniny , sviatky trávime spolu, ale toto je tabu téma. Ja som úplne iná povaha ako brat, ktorý je ako toxický optimista, no, horšie povedané, akoby lietal v obláčikoch mimo realitu...Ja som skôr realista a viem, že keď sa otec pominie prvý, mama bude v riadnej kaši (toto nejdem rozpisovať, bude to tak) a toto ma štve najviac. Aj keď to bude naopak, tak bude v kaši otec z rôznych dôvodov a už teraz viem, že aj mne, aj bratovi (hoci si pred tým zatvára oči) ostane na pleciach strašne veľa starostí ohľadom neusporiadaných nehnuteľností. Otec je zatiaľ pri plnej sile aj bol celý život, ale všetko mal na háku. Nechcem radu, ako sa mám zachovať,lebo už som skúsila všetko.Skôr ma zaujíma, ako to máte v rodinách vy, či vaši rodičia myslia aj dopredu, hľadám nejakú inšpiráciu, ktorú som ešte nepočula,lebo mňa to zaťažuje a trápi. nie kvôli sebe, ale kvoli mame alebo otcovi, ktorých čakajú ťažké chvíle skor ci neskor.
Ale ved nik ta nenúti dedičstvo prijať. Neprijmeš a nebudeš mať oštaru s pozemkami, domami a ich vysporiadanim. Véd ty si sa o ne asi nijako nepricinila, či?
Skôr by ma trápila tá časť, že dom je totálne nevhodný pre imobilných ľudí. Lebo pominut sa je jedna vec a byť a prežívať s obmedzenou mobilitou v dome, ktorý na to nie je usposobený je otrasné. Toto by som tlačila, že buď budú riešiť teraz kým vládzu alebo potom budú trpieť a možno i do DSS budú musieť. Že ako si toto predstavujú.
Budú potom zavreti v jednej izbe ako vo väzení lebo sa nebudú vedieť hýbať po dome, čo je samá bariéra? Čo hygiena?
No ja sa hlavne snažím moje deti vychovať tak aby nečakali na deň kedy "otrčim kopytá" aby mohli po mne dediť. Štart do budúcnosti sa im snažím zabezpečiť už teraz, kým sú ešte malé a to tak, že im sporim vo fondoch a súčasne sa ich snažím vychovať tak, aby nečakali, že im budú padať pečené holuby do úst. Ja si na majetok mojich rodičov nenarokujem. To čo majú, je ich a ako sa s tým rozhodnú naložiť je len ich vec. Ak by sa aj rozhodli všetko darovať na charitu je to ich rozhodnutie. Nechápem ako niekto takto ešte za života svojich rodičov dokáže vyratuvat každý m2. Choď, zarob si peniaze, kúp si pozemky a nerieš čo ti nepatrí.
@masinka presne toto mame aj my s jednym pozemkom.🙏