Ako riešiť problémový vzťah a udržať rodinu?
Ahojte ani neviem ci chcem radu alebo iba citat aka som hlúpa a pokazila detom život. S manzelom som sa spoznala mladá zaľúbila som sa a aj ked ma prvý rok klamal a mal sex cez telefón som mu odpustila a rozhodla sa s ním ostat. Vtedy som verila, ze laska je vedome rozhodnutie a práca na vzťahu. Nedôvera však ostala, on sa zmenil ale menšie klamstva mu ostali, dávkoval to postupne raz za pol roka nejake klamstvo. Medzi tým sme mali dve deti. Po narodení druhého sa problémy zvýraznili hlavne v sexe a to spustilo sled dalsich problémov. Manžel sa nestaral o moj orgazmus, ked nebol pokrčil plecami ze skúsime nabudúce. Orálny sex nerobil skoro vobec aj ked vraj s tým nemal problem. S frekvenciou sa mi snažil vyhovieť, ja som kvoli nemu frekvenciu znížila ale jemu to nikdy dlho nevydržalo a zase som musela sa pripomínať, prosiť, hádať sa. Je to velmi ponižujúce nieco si musiet takto pýtať. Hadky sli dalej, odcudzili sme sa, manžel sem tam zaklamal v nejakej blbosti no uz len to ze to bolo klamstvo ako take mna velmi sklamalo zas a znova. Nemohla som sa spoľahnúť, ze nieco co vravi je pravda. Doma boli bud hadky alebo ticho. (Snažíme sa aby to deti nevideli) Hadky som vyvolávala ja lebo to bol jediný spôsob ako sa porozprávať. Ked som sa zacala rozprávať normalne vzdy tu debatu otočil niekam uplne inam a nevedel mi na nic odpovedať. Nikdy sa o mna nesnažil, za nic sa neospravedlnil a ja uz mam v hlave iba to zle. Viac krat som mu povedala, ze ho nemilujem, ze mu neverim. Asi je to aj pravda ale mylne som si myslela, ze ho to nakopne a nieco zmeni. Dosiahla som pravý opak, ma ma este viac v paži. Po poslednom sexe, co sa iba urobil a na mna vykašľal som sa prihlásila na pokec. Neviem preco asi z trucu. Ano ako male dieta. Ale nasla som si tam “kamosa” a je to skvele ked vas niekto konecne počúva a mozete sa s niekym konecne rozprávať. Mna to ticho doma ničí. Chodila som na terapiu asi budem musiet znova. Muž ist nechce v nom problem nie je. Parova terapia mu nenapadla on vlastne žiadne riešenie nenavrhol ani nic nechce riesit vzdy iba presunie zodpovednost na mna a opýta sa ma, ako chcem dalej fungovať. Dnes mi povedal, ze ho nemrzi, ze nebudeme spolu my dvaja ale ze s nami oboma nebudú deti. Mozno ma uz nemiluje ani on. Najmladšie ma 7m. Ci bola chyba mu vtedy odpustiť a niesť si stale krivdu sa uz nedozviem, niekedy na neho pozriem a je mi doplacu kam to zašlo ale neviem s tým nic urobit. Nemozem mu znova vsetko odpustiť a tváriť sa ze nic, neskôr ma to rovnako dobehne.
Vsetko co urobím este viac to pokazim. Chcem aby mali deti kompletnú rodinu, no nechcem im dat príklad, ze je v poriadku zit nešťastne ako spolubyvajuci. Neviem manželovi odpustiť, ani to co urobil dávno ani to, ze sa nesnaží teraz.
