Ako riešiť zlé vzťahy s rodičmi v dospelosti?

To nie su krestania, ale pokrytci.
Odstrihni sa od nich, prestat navstevovat, zmente si cisla, im ich nedajte. Ak pridu k domu, tak neotvor. Listy ti asi s urazkami pisat nebudu a hadzat ti ich do schranky. Ak aj, hned zahod ani neotvaraj.

ale ty sa nemáš snažiť aby ťa tvoj otec mal po xy rokov rád tak, že budeš poslušnučká dcérenka. Si obeťou narcistického týrania a tak sa aj správaš. Tvoj otec nie je schopný niekoho mať skutočne rád, lebo to nedokázal, nedokáže a nikdy to vedieť nebude.
Čiže pohov, dievča, so snažením môžeš pokojne prestať a ži si svoj život bez otecka. Mamička tvoja ak chce prísť za tebou, nech príde. Ona ako ďalšia obeť narcistického týrania bude musieť prekročiť svoju komfortnú zónu, aby to dokázala. Keď nedokáže, tak nedokáže, čo ty s tým urobíš? Tak sa stretávajte potajomky. A neľutuj ju toľko, ľútosť nie je pre nikoho prospešná, ak by chcela, dávno sa na neho vykašle, to nie je život krútiť sa okolo jedneho narcistu, tým nevyhovieš ani keď sa rozkrájaš 5x denne.

dievča zlaté, rodič nerodič - prečo sa necháš takto trápiť? Všade samé "sú to rodičia", sú, ale prečo potom ubližujú. Nekontaktuj ich, nech ohovárajú, každá senzácia trvá 3 dni, prestanú, a keď budú starí, potom budeš dobrá? Ako tu píšeš, budeš utekať ako taký psík za nimi-ved rodičia, necháááápem. Niečo mám už odžité, preto píšem tak ako píšem. Jednoducho tam nechoď, nevolaj, prihlás sa na terapie a venuj sa sebe a rodine.

Odstrihnúť sa, prerušiť akýkoľvek kontakt. Otec nech ťa ohovára koľko chce, jednoducho to vytesni. Nie si im nič dlžná. Budeš v ich očiach za nevdacnu ale môže ti to byť ukradnuté. Si dospelá už si môžeš voči nim dupnúť

odstrihnut sa

@betulinka1 môžem sa spýtať, čo si urobila pre to, aby si sa z toho dostala?

Ja som nejake desatrocie mladsia od tvojich rodicom a tiez som zazila vselico👿v pondelok 1982🤣 sa mi stazovala spolužiačka, dobre dievcatko, rodicom pre radost, ze si v nedelu u babky pisala prstom na zarosene okno vo verande... Zrazu jej pristal taky facak, ze skoro spravila piruetu... Tatko jej slahol,zozadu, zakerne... za hento. Vtedy boli rodicia presvedceni, ze decko musi skusnut, prezit a brat za normalne kazde ich deviantne spravanie, vlastne asi boli presvedceni, ze vychovavaju geniakne, alebo to mali komplet u riti. Este sa pribrzdene sudruzky v skole pytali... Otecko vychovne zasahoval???

@ahhola ano zasahoval. Casto a aj za uplne blbosti.
Dakujem za povzbudive slova vsetkym, je nacase urobot krok vpred a vyliecit si dušu

@nufafa nikdy sa z toho neda dostat. Moj mozog vytesnil skoro cele moje detstvo. Ja si pamatam toho strasne malo a aj to su iba take útržky. To je ale normalne. Vela som sa venovala sebarozvoju, skusala som rozne metody, vela som citala psychologických knih. Hadam vsetko co bolo na trhu. Zamerala som sa na VS a kariéru. Mala som okolo seba vzdy skvelych ludi, kto na sklamal bol vyškrtnuty. Darilo sa mi a to ma oslobodilo, ked som si kupila prvy byt po VS. Paradoxne som bola v dlhodobom vztahu ale odmietla som spolocne byvanie. 5 rokov som si do toho bytu nenastahovala žiadneho chlapa, podla mna aj to súviselo s tym detstvom. Dieta som veeeeelmi dlho odmietala. Chodila som aj psychologicke, ktora ma realne ucila pomenúvať pocity. Normalne som si vytlacila tabulku s pojmami pocitov a ucila som sa tie pojmy zaraďovať do zivota. Vela ma naučilo moje dieta. Kedze nechcem pouzivat metody mojich rodicov, tak uplne vedome sa musis zastavovať aby som sa nerozkricala alebo nezobrala tu varechu v návale nejakej situacie. Lebo nikto ma nenarucí reagovat láskavo, neviem ako sa to robi, Cize kolkokrat musim odist z miestnosti a povedat si ako mam reagovat. Moje dieta nikdy nedostalo varechou, opaskom aj ked tisíckrát som mala chut to spravit, lebo som v tom zila. Ale tym, ze som presla dlhu cestu, tak uz viem, ze to nie je moja reakcia ale to co som videla a ja to mozem spravit inak. A co uplne v mojom zivote nemoze byt je fyzicke nasilie. Nikdy by som vedla seba nemohla mat chlapa, ktory bije deti alebo by siahol rukou na mna. Moj muz detom nedal nikdy ani po zadku výchovnu. Velmi som na to citliva aj ked to tu na MK citam alebo vidim v nejakom filme. Cize v prvom rade to treba prijat take ako to bolo, lebo to nezmenis, nevies vratit cas. Vies zmenit iba seba aby to vo výchove neposuvala na dalsie generácie. Ale zase teraz je ina osveta. Moji rodicia si nemali kde precitat, ze takto sa to nerobi. Nebol internet, knihy. Tym ich neospravedlňujem, lebo mama bola ucitelka, Cize zaklady detskej psychológie mala a otec bol vyštudovaný psycholog, co je asi paradox. Ale predsa len v ich dobe bola vychovna metóda, skoda kazdej rany, ktora padne vedla. Myslim si, ze dnešný rodic uz tuto vetu nepoužíva. Ja som ju pocula milionkrat.

Pekný deň.
Prežila som podobné detstvo s následkami v dospelosti a mne pomohol podcast Ľudskosť kde sa aj týmto témam venovali a doporučili knihy:
Keď detstvo bolí a druhá
Keď už detstvo nebolí od autorky Lindsay C.Gibson.
Knihy som si objednala a ,,zhltla,, na posedenie .
Pomohli mi pozrieť sa na problematiku inými očami- bez strachu tomu porozumieť a tiež dokázať rozhodne zaujať racionálne postoje, aby sa človek vymanil z takých toxických vzťahov.
Jednu knihu som už aj požičala kolegyni. Je to oveľa viac rozšírené takéto traumy v rodinách ako naša spoločnosť pripúšťa,ale rany,ktoré ostávajú ovplyvňujú ďalšie generácie a nedá sa to ignorovať!
Tiež by som rada reagovala na niektoré kritické komentáre na adresu autorky témy, že zrejme ktosi netuší aké je vyrastať v traumatizujúcom prostredí a taký človek potrebuje podporu a nie kritiku.
Tak prajem veľa síl.
Ja pracujem celé roky s deťmi a sama mám tri dospelé deti,ktorí sú moji najlepší kamaráti lebo som vždy mala pred očami ako som sa cítila ako malá a svoje deti som o to viac ľúbila ,lebo to sú jediní ľudia ne zemi,ktorí pre mňa vždy majú čas a tešíme sa zo vzájomných chvíľ.
Tiež som sa ,,naučila,, nastaviť si jasné hranice s rodinou a nedovoliť im mi ďalej ubližovať.
Chce to ale čas,no dá sa to a človek prestane strácať svoju vzácnu energiu a používa ju .
Verím,že aj Vám sa to podarí,ste na dobrej ceste....

Dám Ti radu. Už mu nesmieš dovoliť zasahovať Ti do života. Ak máš kde bývať, zjavne máš úplne na minimum obmedziť návštevy.Alebo žiadne návštevy. Tiež som nemala ľahké detstvo. Otec ťažká povaha. Nestretávaj sa s ním. Môže to mať dopad na Vaše deti. Nechápem, že to toleruješ. A ešte niečo. Prečo Ti záleží na tom , že si najhoršia v rodine. Maj ich na saláme! Kecy, že rodičia. Takto sa rodič chovať nemá. Takto Ťa zdeptali a teraz to tak vyzerá.

Asi sú takmer všetky príspevky ostré, nehladkaju, ale myslím že iba preto aby podporili autorku , otvorili oči, ukázali realitu že takto to fungovať nemá a nemôže, aby dali jej silu postaviť sa sama za seba, za deti a muža

Toto je na terapiu...vzťah manžela súvisí so vzťahom k otcovi, máš z neho strach. Objímam ťa a prajem uzdravenie tvojej bolavej dušičky. Existuje aj modlitba vnútorného uzdravenia, niekde aj takéto modlitby vedú knazy alebo terapia u psychológa. ♥️ Máš dobré ale ubolené srdiečko. ♥️

Je mi to moc ľúto. Musíto byť naozaj ťažké :( Dobrý terapeut by ti mohol veľmi pomôcť. Sú aj online terapię, aby si nemusela nikam chodiť. Čím skôr úplne prerusis kontakt s rodičmi, tym lepšie pre teba aj celú tvoju rodinu. Tu terapiu by som skúsila uz len preto, że deti sa od teba ucia aj to, ako prejavovat emócie, ako sa funguje v partnerskom vzťahu, a čo je povolene tolerovat... nemali by na svoju osobu počúvať škaredé veci ani od dedka, ani od nikoho ineho. Ono sa to bude v tych malickych hlavickach ukladat :(

"Co by ste na mojom mieste robili vy?"

Poslala ho do...kam slnko nesvieti. A pri kazdej prilezitosti mu pripomenula aky je ch*j a ze lutujes ze si s nim rodina, a dufas ze jeho posahane geny nezdedia tvoje deti. Na takych "najmudrejsich tyranov" musis tvrdo inak su vzdy "na koni".

Autorka, a čím je tvoj otec?
Povedala si mu niekedy, ako sa správa a ze ti to vadi? Co on na to?

Autorka, mala som pocit že popisuješ moje detstvo a dospievanie 🥺 úplne som sa v tebe našla
Mne pomohol sa s tým usporiadať až moj manžel. On mi dal pocítiť čo to znamená, keď ti niekto dôveruje, verí v tvoje schopnosti, ľúbi ťa.. Skús sa aj ty otvoriť viac manželovi. Tiež som nedokázala dlho manželovi povedať ze ho lubim, lebo nikdy som to od rodicov nepocula 😓

Inak, z mojej skúsenosti sa neoplatí nič takému človeku vysvetľovať ani ho niekam posielať, pretože ma vždy svoju pravdu.. Len pristihnúť kontakt 👋

dlhodobo obmedz vztahy s rodicmi (prip. uplne prerus, ak bude treba - a nemaj z toho vycitky) a Najdi si psychoterapeuta.

Moja mama je narcis ako hrom, tyranie tiez nejake bolo, aj ked nie az take zle. Cez pandemiu sme sa par krat tak pohadali, ze sme uplne prerusili kontakty (raz na pol roka, raz na dlhsie). A bola to ta najlepsia vec, co sa mi mohla stat. Dokazem si drzat odstup, nenechat sa urazat a presadit si svoje. Ak by na tvoju rodinu ani toto nefungovalo, treba prerusit vztahy uplne - budu ta len emocne vysavat, nie si im nic dlzna (a ak ti je luto mamy, skus jej pomoct, nech sa odstrihne - ak to odmietne/nezvladne, nevyriesis to za nu... asi jej to takto vyhovuje). Treba byt obcas sebcom a kaslat na to, co o tebe porozpravaju na dedine.

@princezna_bosorka mne je úplne u prdele, čo si o mne rozpráva iná rodina, celá dedina či okres.
Nechodia v mojich topánkach, nemali reality šou z našej domácnosti ani oko na lustri, aby vedeli čo sa u nás deje, tak nemajú právo súdiť a komentovať, aj tak ich do toho prd makový. Možno iba fakt najbližším ľuďom by som povedala diskrétne pravdu, aby boli v obraze prečo som sa odstrihla od takejto " rodiny".
Áno bolo by mi ľúto, že nie sme normálna zdravá rodina, ale keď to nejde, moja nová rodina a môj psychicky kľud je 300% viac.

odstrihni rodicov a najdi si terapeuta... naco ti je takato rodina??? ohovara ta po rodine?? nech - ked rodina bude chciet spytaju sa na tvoj nazor ked nie naco ich presviedcat o opaku?? niekedy su riesenia presne takto jednoduche