Ako riešite iniciatívu vo vzťahu?

Ahojte. Mám pomerne nový vzťah (4 mes.) a vidím problém v tom, ako fungujeme, keď si v nejakých situáciách nerozumieme. Ja som zvyknutá si veci vykomunikovať, ale mám pocit, že akonáhle poviem niečo, čo sa mi nepáčilo, partner ide do ofenzívy. Vyslovene. Hovorí mi, ako neznáša akékoľvek výčitky, ako len potrebujem vyvolať hádku, ako má pocit, že vždy robí všetko zle.
Napríklad som za ním prišla, že si chcem vyjasniť jednu vec. Povedala som mu, že sa mi to, čo urobil, nepáčilo a cítila som sa pritom nechcená. Odchádzala som po 1,5 hodine s plačom s tým, aká som nevďačná za to, čo mám, ako ja nedávam ani polovicu z toho, čo on mne, ale naopak očakávam veci, aká som alibistická, mám si nastaviť najprv zrkadlo a až tak prísť, ako on nevidí, kde urobil chybu, ale ja stále robím problémy a potrebujem riešiť blbosti. Ako sme namiesto toho mohli mať pekný večer. Proste žiadne: „Mrzí ma, že si sa tak cítila, nabudúce to skúsime urobiť inak.“ Nie, Ja som problém.
Mne proste vyhovuje iná dynamika vzťahu. On chce vzťah 50/50 (nie finančne). Ja očakávam zase od muža, že bude vzťah viesť, aktívne hľadať spoločný čas a priestor, ženu akoby dobíjať, bude viac “mužom” … a prirodzene preberať v tomto smere iniciatívu.
On čaká všetko recipročne. Napríklad vo voľný deň sa ma nespýta, čo budeme robiť, alebo niečo nenaplánuje, ale čaká, či ja niečo vymyslím a spýtam sa jeho, alebo sa minimálne chytím keď povie “mohli by sme niečo vymyslieť” ... Ja budem veľmi rada reagovať a investovať, keď cítim, že muž o mňa aktívne stojí, vyhľadáva ma a plánuje čas so mnou. Nie je to tak, že nerobím nič. Ale potrebujem to najprv cítiť od muža.
Následne kvôli tomu vznikajú konflikty, pri ktorých mám pocit, že ani nemôžem slobodne vyjadriť a vykomunikovať, čo mi vadí, pretože on reaguje hneď obranne a až útočne.Ako to máte vy? Vyhovovala by vám takáto dynamika vzťahu? A čo hovoríte nato, že to všetko vlastne otočí proti mne? .. Ďakujem za názor.