Ako sa emocionálne odpútať od partnera?
Ako sa odosobniť od muža svojich detí a neriešiť ho aby bol vzťah v rodine harmonický?
Ahojte milé ženy, potrebujem vašu radu, pomoc.
Neviem kde začať. Neskutoçne sa dokážem vytočiť pri mojom chlapovi. Sme spolu 17 rokov (nie sme manželia) mame dve krasne dcerky 5 a 1 rok. A držím s ním preto, lebo keď sa upokojím vidím jeho kladné vlastnosti ako sú napríklad starostlivý k deťom, opraví čo treba v domácnosti, viem sa na neho spolahnúť ak sa dohodneme na niečom, zaplatí účty...
Ale keď je odporý tak pri ňom umieram. Prejavuje sa to tak, že ma ignoruje, moje pocity neuzná, dobrá som iba keď som milá, usmiata, kľudná. Ako začnem prejavovať negativne emócie, alebo zakročim (ktora mama nie ktora je uz 5 rokov na materskej?) tak okamžite zaujme ignorantsky postoj ako by som neexistovala. Vtedy ho nenavidim.
Často, doslova denne, myslím na rozchod s ním. Ale vždy to bojujem ďalej a ďalej. Osobne som z rozvedenej rodiny, a bol skaredy rozvod rodičov. On je z uplnej, ale svokra je hrozna a svokor je tam utláčaný.
Sexualne už sa nepriťahujeme viac ako pol roka..nechce sa mi s ním spať, keď cítim, že ma nevníma ani počas dňa..
Otázne je, ako sa odosobniť os muža, ktorý je takýto zaslepený ignorantský egocentrický??? Vnímam že deti sú ešte moc malinké na rozchod rodičov a že im otca už nikto nevynahradi. Ale vidia vycerpanú, nervoznu matku, ktorá často kričí na otca a otec len mlčí a ignoruje ju. Hrozný vzor viem, ale keď som v emociach veľmi ťažko sa to zadusuje v sebe len aby deti nepoculi hadku.....
Chcem ho mať úplne na haku, nech sa nerozčulujem pred detmi na neho a chcem doplniť tú svoju prázdnu vyčerpanú unavenú studničku nech som zdravá vyrovnaná matka. Prosim o rady, ďakujem
určite vzťah má zmysel oživiť... máte malé deti , ak si unavená teraz - kedy máš akú takú pomoc od muža - vieš čo bude keby si na ne zostala sama?
staršie do mš, mladšie o rok do jaslí a ty do práce - prídeš na iné myšlienky...
Prospelo by ti vrátiť sa do práce.
Ak robíš z každého komára somára a ventilujes sa pravidelne na svojom mužovi,tak sa ani nečudujem,že je ticho.Ignoracia je niekedy najlepší spôsob,ako čo najrýchlejšie ukľudniť druhu osobu.Ci čo by si bola radšej,kebyže sa s tebou hada zákazdym?
Problém a red flag vidím skôr v tvojom správaní sa
Ja by som skúsila párovú poradňu. Z toho čo si napísala mi príde, že by to stálo za to. Alebo si sami vydiskutujte tie situácie keď Ťa niečo na ňom vytočí. On ignoruje, lebo chce mať pokoj a nezvláda Tvoje výbuchy. Je otázne, či by si vybuchovala aj vtedy, keď by Ti váš vzťah dával to čo potrebuješ. Podľa mňa sa Ti partnersky nedostáva to čo potrebuješ, a preto máš potom prehnané emočné reakcie. Preto na neho už nemáš ani chuť sexuálne. On na Teba asi tiež pre Tvoje odporné správanie. Začarovaný kruh. Mali by ste sa ho pokúsiť preseknúť spolu. Spomenúť si aké to bolo pred rokmi a ,,dať sa dokopy" znova. Musíte obaja chcieť. Držím palce.
Skús nejakého paroveho terapeuta. Funguje to tak ze najskôr ides na zopar sedení ty sama a potom spolu. Väčšina terapeutov vie presvedčiť toho druhého z paru aby prišiel aj ked zozaciatku nesúhlasí
Z tvojho popisu absolútne nieje jasne o co ide, kde je problem. Je tvoj muž ignorant alebo ty si uzlík nervov ? Alebo obidvoje a takto si doma žijete, obidvaja nešťastní v totálne toxickom prostredí a riesenie v nedohľadne ?
Ty si traumatizovana rozvodom rodičov, ale ešte viac by si bola keby ostanú spolu. Proste niektorí ľudia to spolu nedávajú. Rozvod nieje trauma pre deti, trauma je to ako sa potom ti dvaja ex k sebe správajú
“Občas zakričím, ale ktorá mama nie? “ Túto vetu hovorila aj moja kamoska, to bývala taká veselá pohodová žena a jej postupne uplne z deciek preplo, vkuse po nich hučala, ale vkuse. Po chlapovi tak isto. Všetko muselo byt podľa jej predstav šťastnej rodiny a plnohodnotného detstva na 120% . Sobotu ráno zacala tým ze musia rýchlo zjesť raňajky bez odvravania, obliecť sa, ist na výlet, ale nie dlhy lebo obedovať sa musí doma … všetko presne podľa jej harmonogramu. Jej muž na to reagoval tichom a útekmi z domu, co ju ešte viac vytáčalo lebo to nezapadalo do jej plánu dokonalého detstva pre deti ..
Oni šli v hodine dvanástej k parovemu terapeutovi a po 15 tich rokoch vzťahu sa učia znovu spolu komunikovať, mať čas na seba a jej konečne tak trochu došlo ze kľudne môže nechat deti v sobotu ráno pri rozprávkach a ist si napríklad zabehat
Neviem či to takto mas aj ty, ale je pravda ze veľa žien na seba počas materskej totálne kašle, na svoju psychohygienu, konicky, spokojnosť, partnerský život a rande s muzom bez deti.
Ja mam chlapa pri ktorom ak prejavim akúkoľvek negatívnu emociu tj som napr. nahnevaná z prace tak on to akoby prenesie na seba a je nervózny aleze extrémne a potom je doma vzdy dusno. Akoby som ja nemala právo mať sem tam blbú náladu....
Každopádne chlapa budeš mat na háku až vtedy ak k nemu nebudeš nič cítiť. Dovtedy bude vždy nejaká emócia ci už dobra a ci zla.....
Toto asi prameni z jeho vychovy. Mama k nemu bola mila iba, ak bol mily on a nemohol prejavovať emocie. Skus sa s nim o tom porozpravat, ze preco mas pred nim schovávať emocie, ze ci tak zil doma. Ze ty si k nemu mila a lubis ho aj ked on je negativny alebo smutny. Mozno, ked on neho vytiahnes tu jeho emóciu, ktoru on doma musel potlačiť, tak to uvolni tu jeho tvrdosť. Ale jasne, ze to nepojde hned a mozno, ked sa mu zdoveris s tym, ze takto to speje k rozvodu, tak nieco s tym urobi. Samozrejme musi chciet. Plus sa zamysli zase nad svojou výchovou. Lebo mozno aj ty reaguješ tak ako reaguješ, lebo si nieco nesies ty sama. Tiez musis prijat, ze ok nesuhlasi so mnou ale to je v poriadku. Nemusi ti vsetko odsúhlasiť. Mozno nejaka psychologicka co robi párové terapie, by ti vysvetlila viac ako s tym pracovat .
Napisala si:
Sexualne už sa nepriťahujeme viac ako pol roka..nechce sa mi s ním spať...
Chcem ho mať úplne na haku...
Precitaj si po sebe co si napisala,vas vztah je v kome a neviem ci ma zmysel ho ozivovat...