Ako sa rozhodnúť medzi dieťaťom a doterajším životom?
Ahojte, som tesne po 30tke v stastnom partnerskom vztahu a prirodzene premyslam nad otazkou dietata. S partnerom sa chranime a vieme, ze by sme obaja niekedy v buducnosti chceli mat dieta ale zatial to nijak neriesime. Ja som to vsak v poslednom cas zacala riesit sama v sebe. Na jednej strane by som mozno aj chcela dieta ale viem, ze by som tym prisla o vsetko co mi v zivote robi radost. Mam nejake (nechcem specifikovat) psychicke problemy, kvoli ktorym je pre mna dolezite, aby som sa citila dobre, mohla sa poriadne vyspat, mala cas na svoje hobby, uzit si "me time". V podstate si teraz uzivam cas len pre seba, mam svoje hobby, ktore je casovo narocne a do toho sa snazim este aktivne travit nejaky hodnotny cas s partnerom, cestovat a robit si karieru. Neviem si predstavit sa tohto vsetkeho vzdat, ale predpokladam, ze casom bude tuzba po dietati vacsia a vacsia. Chcela by som sa preto opytat vas, ktore ste mali naplneny a busy zivot, ako ste sa odhodlali komitnut k tomu, ze odteraz budete najblizsie mesiace iba s dietatom. A ako to zvladla vasa psychika.
@bluka2 ,,robim si co chcem", ,,vylety niekedy sama", to vsetko vyzaduje, ze o deti sa ti zatial niekto stara, mam pravdu? To je ta zataz, stale na to mysliet, kto bude s detmi, dohodnut to, naplanovat. Spontanne akcie ze ,,dnes zostanem v meste dlhsie" asi teda nehrozia
@bluka2 vdaka za takuto pozitivnu reakciu! 🙂 stotoznujem sa asi so vsetkymi komentarmi, ktore som tu od teba citala 😀❤️
@maranta_leuconeura Ano, vyžaduje to viac manazmentu. Idem teraz cez víkend na svadbu, kúpila som listky mame, nech sem zatiaľ príde (potešia sa všetci).
Kedysi babysitterka, ale pol roka už v pohode idem aj sama večer. Deti sú s tým úplne v pohode, zaspia a so susedmi dobre vzťahy, keby niečo. Nikdy nebolo treba. Takze raz tak za 6 týždňov kľudne aj ostanem v meste, do kedy sa mi chce/do noci a povedzme si, do 4 rana a ani veľa alkoholu sa mi už nechce 🙈
Zivot s dietatom, jednym ci viacerymi, je uplne iny nez zivot pred dietatom. Ale nie je to, ze nieco zle .. nauci ta to aj vela veci, lepsia organizovanost, trpezlivost, multifunkcnost. Prinesie to vela do zivota. A nielen nove choroby a nervy ci sedive vlasy🙈😀
Da sa aj s nim vela veci. Dnes je taka super doba, ze mas kopec moznosti .. ist von sportovat, mozes behat/korčuľovať, bicyklovat s cyklovozikom, cize uz par mesacne dieta. Skor aj tak nebudes este mozno vladat, ci sa ti chciet 🙈 Turistika, prechádzky s nosicom (ergo nosice su od narodenia), kociky niektoré prejdú hory doly. Mlieko/strava tiez nie je problem. Mas kamery/videopestunky, ze môžeš na zahrade sediet a vidis ako spi dieta a len odbehnes. Plus kopec novych zazitkov, uz sa na to pozeras inac samozrejme, ale nemusis byť doma zavreta par rokov. Budes aj nevyspana, okychana, usoplena a neviem co tiez milion krat, ale to tiez k tomu patrí. O to viac sa budes tesit, ked sa nauco trebars bicyklovat a zase sa moznosti vasho pohybu rozsiria.
Na inšpiráciu mozno pozri outdoormamas na fb
Keď príde dieťa všetko sa v tvojom živote otočí o 180 stupňou zabudni na to že si ty tvoj voľný čas tvoja pohoda zabudni nato že budeš na WC sama a sprchu si užiješ ako relax už nebudeš ty na 1 mieste ale dieťa jeho potreby v noci ťa nenechá spať bude hladné smedne pokakané bude chcieť plakať aj keď máš migrénu a niesi v.pohode ale na druhom mieste je to človiečik ktorý ťa bude milovať po celý svoj život zaléži len natom či si pripravená ty mať bábo ak nie dopraj si čas neponáhlaj sa máš len 30
@mandzula nešpecifikovala, takže neviem. Tak dufam, že nehovoríme o nejakej ťažkej schizofrénii či psychóze, ale o niečom, čo ma pod kontrolou a stres je v tom faktor. Ja som bola kedysi úplne v pohode, ale cítim, že ubudajuce hormóny vekom spôsobujú tiež to, že na seba musím dávať pozor, aby som bola v psychickej pohode a ja teda dávam pozor, lebo je to základ úspechu podľa mňa. Preto som jej pisala o tom veku. T.j. lepšie to možno s tou psychikou nebude. To iba moje úvahy, som laik, ale mám už teda nejaké antistress čaje v kuchyni (druhu polovicu cyklu ich večer pijem). Kedysi bola jóga len taký bonus, teraz radšej sa už s tým neflakam, inak by som to pocítila.
Ako rozmýšľa, verim, že nájde cestu, ako sa o seba postarať aj s dietatom.
Nijaka schizofrenia ani psychoza. Mam poruchu z cluster B, uz som spominala silne emocie a sklony k black-white thinking. Ale som v terapii a uz mi to aj vdaka sportu a aktivitam nezasahuje do zivota. Preto je to nieco o co si nemozem dovolit prist. Rapidne by sa mi znizila kvalita zivota. Jednoducho potrebujem svoj priestor na to, aby boli aj moje potreby uspokojene
Mám tri deti. Všetky plánované a chcené. Majú 12, 8 a 5 rokov. Veľa žien ti tu píše, že to je len pár rokov. Toto je fest bullshit. Dieťa máš nafurt a každý vek má svoje úskalia. Väčšina to obmedzuje na to, že sa nevyspí, ale tým to len začína. Ďalšia vec. Ide o to, s kým máš dieťa. Môj chlap sa od narodenia prvého staral o všetko okolo bábatka spolu so mnou. On ak v noci vstal, keď bolo treba. Keď malo bábo 6mesiacov, začala som opäť cvičiť, chodila som 2x týždenne na 2 hodky. Môj muž bez problému ostane sám s troma deťmi a ja si idem robiť čo chcem s kým chcem. Každopádne, na nejaký čas prídeš o vlastný život, lebo bábatká sú také, ale to sa časom vie utriasť a keď podrastú a máš partnera, ktorý je súci na rodičovstvo, budeš mať čas aj na seba. Ale opakujem, dieťa po troch rokoch nevypneš, tam začína xy vecí, ktoré budeš musieť riešiť 💪.
Ono to je strasne individualne. Ty sa poznas najlepsie a vies ake podmienky potrebujes k tomu, aby si mohla zdravo fungovat. Ja mam napriklad zdravotne problemy a v porovnani s kamoskami toho zvladnem ovela menej a potrebujem ovela viac oddychu.na.to, aby som normalne fungovala.
Niekedy je treba sa pozriet na veci tak ako v skutocnost su a priznat si svoje obmedzenia a nesilit to. Nie kazdy ma na to zdolat Mt. Everest, a nie kazdy ma na to stat sa rodicom. Je to smutne ale je to tak. Ale mas este par rokov na to, aby si sa rozhodla.
Mali by ste s partnerom aj nejaku prilezitostnu pomoc od rodiny/priatelov alebo by ste na vsetko boli sami? Ak mas psychicke problemy, porozpravala by som sa s lekarkou o tom ako ich zvladat v pripade, ze by sa v tehotenstve/po porode vratili, ci by sa to dalo riesit liekmi alebo ake ine moznosti tam su.
@mandzula uz som pisala, ze prechadzam do letargie a necitim sa tak vobec dobre. Emocie ovplyvnujy moj zivot viac nez ako je to pri neurotypickych ludoch
Jasne, ze su take zeny. Ja som bola (a som, ale uz sa mi zmenili priority) karieristka, veduca pozicia vo velkej firme, konicky, dovolenky, s muzom sme mali vsetko, na co sme si spomenuli. Zatuzili sme obaja po dietatku a po potrate, ktory som znasala velmi tazko, nam bolo dopriate duhove babatko.
Rizikove cele tehotenstvo v strachu a obavach, malicky po narodeni na JIS, uplakany, s kolikami, do jedneho roka som bola v noci hore aj 15x. Pri tom vsetkom mal syncek ochorenie srdiecka, boli sme hospitalizovani v Detskom kardiocentre, skoro rok bol na liecbe. Nas pripad je nastastie stastny, maly vyzdravel a uz je OK 🙏🏻
Chcem tym povedat, ze planovat si, ci budem s dietatom sa moct venovat svojmu doterajdiemu zivotu a integrovat ho donho je z mojich skusenosti nepokorne a trufale.
Nie vsetko si vieme v zivote zariadit. Aj take veci, ci dieta spi alebo nie, neznamena, ze nespac ma neznalu matku, proste to dieta nespi, ani ked sa so spankovou poradkynou na hlavu postavis.
Ale napisem ti aj, ze po roku aj 3 mesiacoch je maly zdravy, ja opat pracujem, lebo chcem a robi mi to dobre, chodime na dovolenky, mam svoje hobby, cvicim a som nesmierne stastna ❤️ ale! Odkedy mam dieta, ono je na prvom mieste, lebo ja to tak citim a ja to tak chcem ❤️
ahoj napis mi spravu rada ti k tomu odpoviem ♥
@carolynka a ako sa k tomu stavia tvoj partner? Dopraje ti dostatok priestoru? My nemame pri sebe rodinu, len kamosov a tych nechcem zatazovat, cize by sme boli odkazani na nejaku profi pomoc, strazenie. To neviem ci je uplne ideal, davat dieta niekomu uplne cudziemu. A lieky v mojom pripade nie su cesta, ja nie som depresivna ani nemam take tie najbeznejsie prejavy psych ochorenia
@kvetinka719 to som rada, ze vam to takto dobre dopadlo ❤️ prajem vsetko dobre aj nadalej. Ak sa smiem spytat, doprajes si nejaky cas na sebarealizaciu aj mimo prace?
@mandzula smiem sa spytat akou psychickou vybavou disponuje? Pripadne v sukromnej sprave?
mne prave dieta pomohlo, zo zaciatku to bolo tazke ale stala som a dozlova vyzretejsou, dokazem sa za seba postavit viac aj za dieta, nenecham si uz tak na hlavu srat... proste som sa pred tym bala byt viac uprimna atd a dieta ta donuti byt pravdivou, proste vsetky tvoje traumy co si zazila.. to dietatko da na povrch a dokaze to byt liecive ak budete fungovat pokope cela rodina ♥ obcas je to tazke ano ale patri to k tomu... a me time - to nie je problem ak mas partnera ktory tomu rozumie 🙂
Ako tu už bolo spomenutej, nevieš aké dieťa sa ti narodí, takže dopredu sa neda ale že naplánovať nič.
Ale dá sa to plánovať postupne, časom. Je jasné že po pôrode sa nerozbehnes na tréning, ale po čase určite bude realizovateľný (nepíšeš o čo konkrétne ide).
Ja som deti rodila po 40.tke a veru, zmenili život na ruby úplne, ale len pozitívne. Manžel ostal s prvým.na materskej, ja som sa.po polroku vrátila do práce a vo voľnom čase venovala synovi. Spoznávali opäť svet, lebo odrazu vnímaš každý kamienok, oblacik, alebo chrobáčika, ktoré ti dieťa ukazuje...ten svet je taký úprimný a krásny, že sa nebudeš chcieť z neho vrátiť do reality.
Po 2.5 roku pribudla k chchlapcovi sestrička, samozrejme sa takmer všetko prisposobilo deťom, ale ja som ani nemala nič iné na plane...
Ty, keď musíš, kvôli sebe, určite spôsob nájdeš.
@liusa82 ach, takato odpoved... Ja si nerobim list pre a proti. Pisem o tom, co na trapi, pretoze chcem vyriesit.
Ano, on je velmi zlaty. Ma svoje konicky ale zas travime aj vela casu spolu. Ja som tiez neuro diverse takze si musim dost davat pozor na seba.
To je fajn, ze nemusis brat lieky a dokazes to manazovat terapiami a sportom 😊
Autorka, mam jednu kamosku, riesila presne to iste,co ty. Toto sa na jej scenar podoba tak na 90%. Casom tiez tuzila po babu,aj sa podarilo..ale mava psychicke problemy doteraz,je rada,ze dieta ma, ale stale sa nevie stotoznit s tym,ze uz nie je na prvej priecke len ona a jej hobby a to ma vybornu pomoc od rodiny a aj tak ma stavy, akoby depresie. Nie je to vyslovene depka, ale ma take obdpbia,ze to na nu pride,uzavrie sa doseba,je nestastna,nekomunikuje a tak.
@yoxinka a čo také extra musíš riešiť? Máme deti v podobnom veku. Ano, nejakú administratívu do školy, zaberá to čas. Ale inak ja toho nemám až tak veľa na riesenie. Väčšinou sa snažím, nech si deti robia ich veci sami. A to čo treba robiť sa zas vyváži tým, že už som skúsenejšia v pracovnom živote a teda tam mi idú veci rýchlejšie ako na začiatku / pred deťmi a teda tie ich vecicky vybavím kľudne aj v office.
@bluka2
Napríklad choroby, lekárov, kadejaké prehliadky. Mám dvoch alergikov, tretia má potravinovú intoleranciu, špeci strava. Dvaja chodia do ZUŠky, tretia začne od budúceho roka. Najstarší si už obehá krúžky sám, ale baby nie, ZUŠ je 3x týždenne. Moje deti sú extrémne samostatné. Náš 12 ročný syn dnes varil večeru pre celú rodinu, lebo sme všetci boli na dcérinom koncerte ale to nie je o samostatnosti. Len také somariny typu vši. Dcéra doniesla zo školy, zbavovali sme sa toho tri týždne. Kiahne … chytí jeden a od neho všetci. My s mužom obaja pracujeme. Všetko plánujeme dopredu mesiac, lebo aj on má svoje záľuby a veci aj ja aj deti treba riešiť. Príklad, minulý týždeň, pondelok - syn koncert (ja skorší odchod z práce), utorok dcéra husle (muž skorší odchod z práce, aby šiel s ňou), streda - dcéra kontrola u alergológa (ja odchod z práce), štvrtok - syn očkovanie, dcéra besiedka k dňu matiek (ja skorší odchod z práce), večer dcéra a syn vyšetrenie u fyzioterapeuta. Tie skoršie odchody z práce sú v pohode, mám zlaté kolegyne, ale musím si to nadrobiť, keď ide o besiedky a koncerty detí. A takto dookola. Tak to riešim.
@danica2711 ale teda nepreberali sme to nejak explicitne zatial. Pre mna je to uplne samozrejma vec a urcite aj prenho. Ze o dieta sa staraju obaja rodicia.