Ako sa rozhodnúť medzi dieťaťom a doterajším životom?
Ahojte, som tesne po 30tke v stastnom partnerskom vztahu a prirodzene premyslam nad otazkou dietata. S partnerom sa chranime a vieme, ze by sme obaja niekedy v buducnosti chceli mat dieta ale zatial to nijak neriesime. Ja som to vsak v poslednom cas zacala riesit sama v sebe. Na jednej strane by som mozno aj chcela dieta ale viem, ze by som tym prisla o vsetko co mi v zivote robi radost. Mam nejake (nechcem specifikovat) psychicke problemy, kvoli ktorym je pre mna dolezite, aby som sa citila dobre, mohla sa poriadne vyspat, mala cas na svoje hobby, uzit si "me time". V podstate si teraz uzivam cas len pre seba, mam svoje hobby, ktore je casovo narocne a do toho sa snazim este aktivne travit nejaky hodnotny cas s partnerom, cestovat a robit si karieru. Neviem si predstavit sa tohto vsetkeho vzdat, ale predpokladam, ze casom bude tuzba po dietati vacsia a vacsia. Chcela by som sa preto opytat vas, ktore ste mali naplneny a busy zivot, ako ste sa odhodlali komitnut k tomu, ze odteraz budete najblizsie mesiace iba s dietatom. A ako to zvladla vasa psychika.
Onedlho tí kamoši a kamošky nebudú mať na teba čas lebo budú mať deti a svoje životy a rodiny
Ano, zivot sa ti zmeni uplne, budes riesit dalsich minimalne 15 rokov iba dieta. A ak ti tu niekto napise, ze mas robit konicky, ked dieta spi alebo ti ho kamoska pokocikuje, tak haha. Lebo ty mas evidentne ine konicky, ako hackovanie. Ak sa toho nemienis vzdat, tak radsej dieta nemaj.
Ono dieta nie je pes. Nenehas ho doma a nepojdes si kam sa ti zachce a podvecer sa vratis oddychnuta a vlastnymi potrebami naplnena. A ze mam psa a ze som si tiez hovorila aky je to nacvik na dieta. No nie nieje. 🙂 o identitu a slobodu som prisla a hladam ju uz tretim rokom. Velakrat som bola nestastna, lebo najprv sa stale budil, potom nechcel jest prikrmy, potom nechcel jest celkovo, potom prisiel vzdor a vecne place. Ja ani neratam kolko filmov som videla postojacky kym mi spal ako babo v nosici. Spotena, zufala. Proste hold, titul mama si musi zena zasluzit. To neni modny doplnok. Ak si vies zabezpecit od babatka k dietatu opatrovatelku tak sa to da podla mna. Ale nebude to uz nikdy taka ta pohodicka, uzivanie si. Stale budes na ihlach a vecne ta budu zozierat vycitky ak das par mesacne babo opatrovatelke a ty si pojdes. Proste to sme my mamy. Ale tak je to na vasom zvazeni. Materstvo je vela diskomfortu pocas celeho dna s niekolkymi peknymi momentami. Je to drina.
@belllinka super si to vystihla 😀 presne take "haha" som si pomyslela, ked mi tu jedna kocka napisala, ze s partnerom budem travit cas ked dieta poobede zaspi 🙂
Akoze ja nechcem aby to vyznelo, ze som nejaka egoisticka bitch bez pocitov a len moje potreby su tie jedine a dolezite. Pisem to v kontexte mojej psych diagnozy a preto, ze toto je realita, ktoru zijem. Som stabilizovana, niekolko rokov v terapii a prace na sebe, neberiem nijake lieky a ani nie som depresivna. Mam extremne prezivanie emocii a sklony k tzv. black-white thinking (okrem ineho) a preto proste musim mysliet v prvom rade na seba, aby som ja bola v pohode, lebo iba tak sa budem vediet plnohodnotne postarat o dieta. Ja vobec netusim ci sa toto da zvladnut bez toho aby som tym doslova trpela. Samozrejme, ze keby som mala dieta, tak by to urcite bola top priorita, deti mam rada a som presvedcena o tom, ze by som bola dobra matka, len toto ma trapi no. Navyse sa coraz viac v mojom okoli stretavam s tym, ze ludia nechcu mat deti a ja si to popravde neviem predstavit, byt bezdetna.
Ja som milovala byt sama a davat si 4 hod prechadzky, to bolo naj. Ked maly spal, tak trening. Vdaka svokre mame cas aj ist von bez maleho. Proste to vzdy vies nejak poriesit. Ono hlavne nebudes chciet ist bez dietata na neviem kolko a kde. Aspon Ja a muz nie.
Podla mna toto je neprenosna skusenost a ani sa na to neda pripravit. Mozes to len risknut… alebo uplne zavrhnut.
Tvoja sloboda bude obmedzená a na čas stratis samu seba. Zmení sa všetko lebo už nebudeš mať tú bezstarostnú hlavu, ktorú máš teraz. Je to obrovská obeta. Kto tvrdí že s deťmi sa dá užívať rovnako ako za slobodna, si podľa mňa nikdy neuzival... Nedá. Vždy myslíš na ne... Áno, tvoje psychické problémy sa môžu zhoršiť (ale nemusia). Ja som po oboch deťoch po roku na materskej musela začať brať antidepresíva, lebo mi z toho prepinalo. Teraz som sa poučila a po roku a pol už sla do práce, lebo tam si fakt oddýchnem psychicky. a kedy som pochopila že deti chcem ? Keď som prvé potratila a uvedomila si, že som milovala už pár týždňové embrio. A keď ma premohol strach, že to možno nikdy nevyjde. Vtedy som pochopila, ako veľmi to chcem. Držím palce aby si sa správne rozhodla.
@ksebejka je mi luto cim si si presla. Urcite si silna zena, ked si to dokazala zvladnut. Ak mozem vediet, dokazala si svoje negativne pocity smerovat niekam inam alebo na dieta?
Na dieťa vôbec - ani na minútu 🙂 do dieťaťa si príliš zamilovaná. Ale situácia sama o sebe je veľmi frustrujúca
Pokiaľ to vidíš tak, ako si opísala, dieťa nemaj. Je to v poriadku. A keď sa reálne nastavíš, že dieťa bude tvojou súčasťou a nie príťažou, potom si založ rodinu.
Ty to dieta tak beries a budes brat, ze ta oberie o vsetko, treba si uvedomit, ze takto zasa prides o rodinu.
Poviem ti asi co nechces pocut a vela zien tu so mnou urcite suhlasit nebude (minimalne nie otvorene), pretoze tato tema je stale velmi tabu. Ja si myslim, ze mat dieta nie je vzdy rainbows and butterflies a existuju ludia, a nie je ich malo, ktori rozhodnutie mat dieta lutuju a je to pre nich utrpenie. To nie vzdy znamena, ze su zli rodicia, ale kvalita ich zivota prichodom dietata jednoducho rapidne klesla a uz s tym nemozu nic urobit. A uz vobec nie o tom otvorene hovorit.
Som toho nazoru, ze pokial clovek nie je naozaj presvedceny o tom, ze dieta chce a je ochotny obetovat hoci aj cely zivot, tak by dieta mat nemal. Ano, mozes mat dieta pokojne, tiche, dobre spiace, bezproblemove, ale tiez mozes mat dieta chore, ktore jednoducho do svojho zivota nijako neintegrujes. A ak nie si stotoznena aj s touto moznostou, na moznu 24/7 starostlivost, stratu nie len volneho casu ale i prace a podobne, tak je to podla mna dost hazard a nefer aj voci tomu dietatu.
Je v poriadku nemat deti, je mozne zit stastny, naplneny a pokojny zivot aj bez deti, mat dieta nie je to nevyhnutnost a nedaj sa presvedcit ludmi, ktori neziju tvoj zivot. Vymenovala si tu asi 10 dovodov, preco dieta do tvojho zivota mozno nezapadne. Mas aspon jeden dovod, preco dieta chces? A nie preto, lebo by si ho mala mat aby si splnila nejake socialne standardy alebo bola mozno v rovnakej zivotnej faze ako kamosky.
Pokial to nie je z tvojej a partnerovej strany 100% ano, je to pravdepodobne nie.
@azzflo ale myslis, ze kazdy kto sa vedome pokusa o dieta je stotozneny a pripraveny na najhorsi scenar, resp, ze sa narodi dieta napriklad postihnute, pride o pracu a bude sa mu venovat 24/7 az do konca zivota? Ten dovod, preco dieta chcem je, ze uz som raz mala moznost byt v pozicii "tretieho rodica" a ja som si az vtedy uvedomila, ze by som chcela vlastne dieta. Ako vravim, bola to pre mna velmi pozitivna skusenost a vnimam aj ten pozitivny dopad do zivota. Len toho pozitivneho sa neobavam, preto nemam potrebu to az tak spominat.
Je dobre, ze nad tym rozmyslas a zvazujes pre a proti, pretoze zaobstarat si dieta je nezvratne rozhodnutie a co si budeme, ovplyvni ta na cely zivot. Okrem tych zaciatkov, ktore boli pre mnohe z nas ako "puckou po hlave", je to vecny strach bez ohladu na to, ci ma to dieta par dni alebo x rokov a cely ten balik vie zamavat aj so zdravou psychikou, nieto este oslabenou.
Keď, ako píšeš, musíš myslieť v prvom rade na seba,tak dieťa ani nezvažuj. Vychovať dieťa je najzodpovednejšia a najobetavejsia úloha života. Je to ohromná radosť,no aj starosť a obrovská zodpovednosť a záväzok.
Ty chceš dieťa a zároveň svoj súčasný život. Ale to nejde - musela by si začať robiť kompromisy a stredom tvojho "vesmíru" by malo byť Tvoje dieťa, nie záľuby... Na toto nie si evidentne pripravená a ani sa nechceš na túto "vlnu" naladiť. Takže...?
S dieťaťom veľa "stratíš ", ale aj veľa získaš. Samozrejme, nie je povinnosť mať dieťa. Možno nikdy takú túžbu mať nebudeš a budeš spokojná so svojim životom.
Citim sa tu trosku nespravodlivo odsudena za to, ze nie som ochotna na totalku prist o svoj identitu. Ja to dieta urcite chcem, chcem sa mu venovat aj mu dat pozornost a to najlepsie zo seba, len sa pokusam najst nejaky sposob ako tym prilis neutrpiet
Mozno to neviem spravne popisat a vysvetlit. Ja potrebujem v svojom zivote urcite "zdroje", aby som sa citila v pohode. Ked o ne pridem, je pre mna velmi jednoduche dostat sa do negativnych emocii a naslednej letargie. A ked budem mat dieta, tak je pravdepodobne, ze na tie "zdroje" uz nebudem mat priestor. Preto sa toho obavam, preto to riesim
To nie je o tom, ze ja chcem a chcem a chcem robit veci pre seba a venovat sa sebe. Ja musim.
Hmm, vela ludi sa nad tym urcite nezamysla, ale zaroven poznam vela ludi, ktori su naozaj pripraveni dieta prijat ci zdrave, ci chore, proste take ake sa im narodi, a tak by to asi malo byt. Su pripraveni na to, ze ich osobny zivot pojde vo vacsej ci mensej miere do uzadia.
Ale tiez si myslim, ze je vela "klamstiev" o rodicovstve - mozno nie doslova klamstva, ale naivne prikraslovanie. V dnesnej dobe obzvlast, nikto sa na socialnych sietach nechvali dietatom, ktore 10x za den chyti hysak, ktore je v noci kazdu pol hodinu hore, ktore ma problemy v skole, PAS, ine odchylky v spravani, kvoli ktorym je fakt extremne psychicky narocne ho proste zaclenit do bezneho zivota, alebo ktore ma xy inych problemov, nemala som na mysli iba postihnutie. Ale keby o tomto vsetkom kazdy rodic hovoril, asi by to bola zarucena antikoncepcia a recept na koniec ludstva 😀
Len si myslim, ze je velmi naivne mat dieta vo viere, ze zrovna moje dieta bude ukazkove a budem sa s nim chodit kazdy den bicyklovat, chodit s nim do kaviarne, na dovolenky, nijak nenarusi partnersky vztah ci tvoj vztah k samej sebe... mozno take bude, mozno nie, treba ratat s kazdou moznostou a zvazit si, co presne si ty ochotna/schopna obetovat. To ti nikto iny nepovie. A tiez je ine starat sa o dieta docasne ako treti rodic a ine je realne mat 24/7 zavazok na dalsich 18-25 rokov.
pozri bud chces alebo nechces a par rokov budes na vedlajsej kolaji 🤷♀️ tak to skratka je nic medzitym, my sa stale snazime aktivne zit ale ak ku dietatu pridas full time pracu a domacnost toho casu skratka je menej, cas je casto na vsetko ale aj na nic
vela veci ti to dieta da a vela vezme, tak to skratka je
Pozri, nech ti tu ktokolvek napise svoje osobne prezivania, pravda je taka, ze statistiky nepustia. Dobrovolne bezdetni ludia su v zivote stastnejsi a bohatsi 😄
Dieta musis naozaj chciet a musis pocitat so vdetkymi negativami. Zivot bude diametralne odlisny. Keby ludia rozmyslali len racionalne, vyhynuli by sme. Pozitivny prirastok ludi je len vdaka rozmnozovaciemu pudu a starociach zahmlievania a zlahcovania krutej reality materstva (vety typu je to len par rokov, mozes mat konicky kym spi, karieru si spravis ked pojde do skolky, vztah s partnerom sa nezmeni). Jednoducho o negativach je fuj fuj hovorit, potom si zla matka alebo dieta nemilujes.
a čo tvoj partner? Keďže ty potrebuješ tak trošku špeciálny režim, je ochotný a pripravený ti ho pomôcť vytvoriť? Lebo toto bude naňho klásť väčšie požiadavky než bežné občasné kočíkovanie a naloženie riadu do umývačky... Možno sa mýlim, ale v tvojom prípade vidím jeho úlohu, či lepšie povedané ochotu, pripravenosť a odhodlanie byť plne súčinný ako rozhodujúcu. Prebrala si to s ním detailne? Jeho podpora/nepodpora by ti mohla značne pomôcť v rozhodovaní
Čo sa týka psychických problémov a rizika, že sa zhoršia, tak máš partnera, ktorý by vás v tom prípade snáď podržal? Čím neskôr, tým to môže byt podľa mňa ťažšie.
Ta tvoja potreba vedieť si to predstaviť… na čo? Ja by som do toho isla, ok, chcem dieťa, uvidím, čo to prinesie. Nejaká overanalyza nič neprinesie a odhadnúť sa to dá ťažko. Každopádne, pokiaľ máš zdravé dieta, je myslím všetko v poriadku.
Čo tu písali, že sa život zmeni na ďalších 10 rokov, nemyslím. Ja sa cítim rovnako ako predtým. Za necelých 10 rokov mám 2 deti a robím si už, čo chcem. Mám chuť na jazykový kurz, chodím. Chcem ist na jogu, idem. Výlety väčšinou s deťmi, niekedy s jedným, niekedy s druhým, niekedy sama. Budúci týždeň dôjde návšteva, kamoska na 2 týždne, bude sranda. A to všetko bez chlapa, takže so schopným partnerom by si dala aj dvojičky 😄
@danica2711 moj partner je skvely clovek. Jedina vec, v ktorej sa nanho nemozem spolahnut je to, ze v snahe vyhoviet mi, mi nepovie o svojich pripadnych negativnych emociach, cize som este "odkazana" na to snazit sa na nom desifrovat ked sa nieco deje.
Na 10 r máš o zábavu postarané.90% žien o tu identitu príde.Ty sa hlavne zmenis nedá sa to opísať to treba zažiť.Ked ho budeš chcieť to zistíš aj sama zatiaľ ho nechceš.Zalezi aké dieťa sa ti narodí, ale určite prídeš o náročné hobby na čas.