Ako sa vyrovnať s citovou vzdialenosťou od rodičov?
Ahojte, rada by som sa podelila o moje pocity a vypocula vase nazory resp. ci to niekto citi podobne, ako ja. Moji rodicia ma sice vychovali slusne, dali mi naozaj vsetko po materialnej stranke, co som potrebovala, ale stale mam pocit, ze ich tak vo vseobecnosti "nemam rada", ako ludi. Nejakym sposobom ich urcite rada mam, ale ak by som sa s nimi nestretavala, tak by mi pravdupovediac asi ani nechybali. Moja mama vie stale hovorit iba o sebe, komunikacia s nou prebieha tak, ze ja si vypocujem vsetky jej strasti, zazitky, myslienky a pocity a ked sa pokusam o rozhovor, tak je bud myslienkami uplne inde alebo zacne hovorit o niecom inom, o sebe. Uz som jej o tomto hovorila, ze je strasne sebecka a rozhovor s nou vlastne ani nie je rozhovorom, ale iba rozpravanim o sebe...tvrdi, ze to tak nie je, ze ona pocuva, skutocnost je ale ina, kedze mi nevie ani zopakovat to, co som jej hovorila. Cely zivot riesila "moje problemy" v puberte iba tym, ze ma odmlcala, nikdy nemala trpezlivost, nikdy si ma nevypocula. Mam pocit, ze ma vobec nepozna...vlastne som presvedcena, ze o mne naozaj nic nevie. Moj otec je velmi chladny clovek, nikdy neprejavil ani stipku lasky, ci naklonosti k svojim detom, vlastne sa nam nikdy velmi ani nevenoval. Jedinu emociu, ktoru ku mne prejavil bol hnev, ked som nieco vyviedla...Nikdy som sa s nim normalne nerozpravala, bavime sa maximalne o uplne beznych veciach, ako je politika, pocasie a pod. 🤷. Podla mna sa ma nikdy nespytal ako sa mam...Moja sestra to vnima uplne rovnako, ba dokonca asi horsie, ako ja.
To co ma aktualne trapi (na druhej strane ale aj tesi 🤦...) je, ze mam maleho syna, o ktoreho sa strasne zaujimaju. Naozaj su to ukazkovi stari rodicia, len ten pohlad, ako sa mu venuju a pod. vo mne vyvolava aj uzkost a smutok. Viem, asi som divna a mala by som sa tomu tesit, ale stale si kladiem otazku: Preco ku mne otec nikdy neprejavoval taku nehu? Preco ma mama tolko trpezlivosti k vnukovi a ku mne nikdy nemala?
Nikdy sa nepytaju na mna ako sa mam? Stale ich zaujima iba vnuk...dokonca si ho casto beru k sebe a vobec ich ani nezaujima, preco ja nemam zaujem travit s nimi cas a radsej si spravim iny program, kym sa oni zahraju s vnukom.
A tak si kladiem otazku, ci to iba zbytocne prezivam a mala by som sa radsej tesit z toho, ze aspon bude mat syn pekny vztah s dedkom a babkou?
Je to síce smutné, ako aj ďalšie zážitky s takými rodičmi, ktoré ľudia pridali, ale aj tak vám treba uznať úprimnosť, lebo sú aj takí ľudia, ktorí si nevedia na svojich povedať nič kritické a nevedia tým pádom ani na sebe nič zmeniť. Samozrejme ste si zaslúžili niečo lepšie, Už takých ľudí nezmeníte, a preto lepšie sa im vyhnúť. Hlavne tie veci, že sa "matka" začala smiať a že sa zdvihla a odišla, sú veľmi zvrátené a kruté, a ja som za podobné veci mojej matke povedala, že je pi... a neľutujem to, snažila som sa ju prevychovať aspoň pre mojich mladších súrodencov. Nechcela sa zmeniť = nedopadla dobre. Hentaký človek vám nestojí za ani minútu vášho času.