Ako sa vyrovnať s citovou vzdialenosťou od rodičov?
Ahojte, rada by som sa podelila o moje pocity a vypocula vase nazory resp. ci to niekto citi podobne, ako ja. Moji rodicia ma sice vychovali slusne, dali mi naozaj vsetko po materialnej stranke, co som potrebovala, ale stale mam pocit, ze ich tak vo vseobecnosti "nemam rada", ako ludi. Nejakym sposobom ich urcite rada mam, ale ak by som sa s nimi nestretavala, tak by mi pravdupovediac asi ani nechybali. Moja mama vie stale hovorit iba o sebe, komunikacia s nou prebieha tak, ze ja si vypocujem vsetky jej strasti, zazitky, myslienky a pocity a ked sa pokusam o rozhovor, tak je bud myslienkami uplne inde alebo zacne hovorit o niecom inom, o sebe. Uz som jej o tomto hovorila, ze je strasne sebecka a rozhovor s nou vlastne ani nie je rozhovorom, ale iba rozpravanim o sebe...tvrdi, ze to tak nie je, ze ona pocuva, skutocnost je ale ina, kedze mi nevie ani zopakovat to, co som jej hovorila. Cely zivot riesila "moje problemy" v puberte iba tym, ze ma odmlcala, nikdy nemala trpezlivost, nikdy si ma nevypocula. Mam pocit, ze ma vobec nepozna...vlastne som presvedcena, ze o mne naozaj nic nevie. Moj otec je velmi chladny clovek, nikdy neprejavil ani stipku lasky, ci naklonosti k svojim detom, vlastne sa nam nikdy velmi ani nevenoval. Jedinu emociu, ktoru ku mne prejavil bol hnev, ked som nieco vyviedla...Nikdy som sa s nim normalne nerozpravala, bavime sa maximalne o uplne beznych veciach, ako je politika, pocasie a pod. 🤷. Podla mna sa ma nikdy nespytal ako sa mam...Moja sestra to vnima uplne rovnako, ba dokonca asi horsie, ako ja.
To co ma aktualne trapi (na druhej strane ale aj tesi 🤦...) je, ze mam maleho syna, o ktoreho sa strasne zaujimaju. Naozaj su to ukazkovi stari rodicia, len ten pohlad, ako sa mu venuju a pod. vo mne vyvolava aj uzkost a smutok. Viem, asi som divna a mala by som sa tomu tesit, ale stale si kladiem otazku: Preco ku mne otec nikdy neprejavoval taku nehu? Preco ma mama tolko trpezlivosti k vnukovi a ku mne nikdy nemala?
Nikdy sa nepytaju na mna ako sa mam? Stale ich zaujima iba vnuk...dokonca si ho casto beru k sebe a vobec ich ani nezaujima, preco ja nemam zaujem travit s nimi cas a radsej si spravim iny program, kym sa oni zahraju s vnukom.
A tak si kladiem otazku, ci to iba zbytocne prezivam a mala by som sa radsej tesit z toho, ze aspon bude mat syn pekny vztah s dedkom a babkou?
Stručné zhrnutie
- Citová vzdialenosť od rodičov môže pretrvávať v dospelosti aj pri dostatočnej materiálnej starostlivosti a rieši sa pomocou psychoterapie, nastavenia hraníc a sociálnej podpory.
- Odporúčané kroky zahŕňajú vyhľadať psychológa, nastaviť si odstup alebo obmedziť kontakt a využiť oporu partnera, sestry alebo priateľov.
- Vysvetlenie rozdielneho správania k vlastnému dieťaťu a k vnúčatám často súvisí s generačnými normami výchovy a so zmenou životnej situácie rodičov (viac voľného času, dôchodok), pričom mnohé rady radia nenechať dieťa o vzťah so starými rodičmi, ak je pre dieťa bezpečný a láskyplný.
Najčastejšie otázky
Q: Ako sa vyrovnať s citovou vzdialenosťou od rodičov?
A: Vyhľadať psychológa alebo psychoterapiu a pracovať na nastavení hraníc s rodičmi; v praxi to ľudia riešia obmedzením kontaktov, odmietaním hlbokých rozhovorov a hľadaním opory u partnera alebo kamarátov.
Q: Má zmysel konfrontovať rodičov s tým, že nás emocionálne zanedbali?
A: Konfrontácia môže viesť k odmietnutiu, zosmiešneniu alebo urážke rodičov a v mnohých prípadoch ľudia v diskusii uviedli, že priame rozhovory nevedú k zmene; alternatívou je nastaviť odstup a nesnažiť sa ich presviedčať za každú cenu.
Q: Je normálne, že rodičia prejavujú väčšiu nežnosť k vnúčatám než k vlastným deťom?
A: Áno; rozdielne správanie sa vysvetľuje tým, že po 30 rokoch majú rodičia viac času, stabilnejšie bývanie a menej každodenných povinností, čo zvyšuje trpezlivosť voči vnúčatám.
Q: Ako chrániť vlastné dieťa a zároveň mu dopriať vzťah so starými rodičmi?
A: Dopriať dieťaťu kontakt so starými rodičmi, ak je vzťah bezpečný a láskyplný, zároveň si nastaviť jasné hranice a robiť vlastný program, keď je to potrebné, aby sa predišlo emocionálnemu vyčerpaniu rodiča.
Q: Kedy je vhodné vyhľadať psychológa kvôli vzťahom s rodičmi?
A: Ak citná bolesť alebo úzkosť pretrváva, ovplyvňuje každodenný život alebo rodičovstvo, odporúča sa vyhľadať psychológa; v diskusii konkrétne odporúčali nájsť psychológa, ak to človeka „trýzni“.
Q: Ako prekonať pocit, že rodičia „nikdy neprejavili lásku“?
A: Pracovať na akceptácii minulosti, hľadať emocionálnu podporu u partnera či priateľov a zvážiť terapiu na spracovanie zranení; niektorí ľudia uprednostnili trvalý odstup ako spôsob sebazáchovy.
Závery z diskusie
Zhoda
- Citová vzdialenosť od rodičov je legitímny problém, ktorý ovplyvňuje dospelé vzťahy a rodičovstvo.
- V každom prípade sa odporúča hľadať podporu u psychológa alebo u blízkych (partner, sestra, priateľka).
- Mnoho príspevkov súhlasilo, že vzťah medzi starými rodičmi a vnúčaťom môže byť pozitívny a nemá sa dieťaťu automaticky odopierať.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú priame vyjadrenie nespokojnosti rodičom a otvorenú konfrontáciu, zatiaľ čo iní tvrdia, že konfrontácia bude ignorovaná alebo vyvolá urážku a preto je lepšie držať odstup.
- Jedna línia argumentov hovorí „odpustiť a využiť prítomnosť vnuka“, druhá línia uprednostňuje „uchovať emocionálny odstup na ochranu duševného zdravia a dieťaťa“.
Otvorené otázky
- Môžu sa rodičia reálne zmeniť a ospravedlniť za emocionálne zanedbávanie neskôr v živote?
- Ako optimálne vyvážiť vlastnú potrebu emocionálneho zdravia s túžbou, aby dieťa malo vzťah so starými rodičmi?
- Kedy a aká forma terapeutickej pomoci (individuálna terapia vs. rodinná terapia) je najvhodnejšia pre tieto situácie?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychológ, psychoterapia, nastavenie odstupu, nastavenie hraníc, využitie sociálnej opory (partner, sestra, kamarátka)
Miesta a osoby
žiadne
Je to síce smutné, ako aj ďalšie zážitky s takými rodičmi, ktoré ľudia pridali, ale aj tak vám treba uznať úprimnosť, lebo sú aj takí ľudia, ktorí si nevedia na svojich povedať nič kritické a nevedia tým pádom ani na sebe nič zmeniť. Samozrejme ste si zaslúžili niečo lepšie, Už takých ľudí nezmeníte, a preto lepšie sa im vyhnúť. Hlavne tie veci, že sa "matka" začala smiať a že sa zdvihla a odišla, sú veľmi zvrátené a kruté, a ja som za podobné veci mojej matke povedala, že je pi... a neľutujem to, snažila som sa ju prevychovať aspoň pre mojich mladších súrodencov. Nechcela sa zmeniť = nedopadla dobre. Hentaký človek vám nestojí za ani minútu vášho času.