Ako sa vyrovnať s rozchodom a pracovnými problémami?

Bola som takmer 8 rokov milenkou, sľuboval mi hory doly, že keď skončím vysokú školu, rozíde sa so súčasnou partnerkou, no nestalo sa tak, ešte zo mňa urobil tú zlú a psychopatku, cítila som veľkú nespravodlivosť, nakoniec po 7 a pol roku som to ukončila tým, že sa chcem usadiť a chcem rodinu, lebo s ním by som to nemala. Potom prišli rôzni muži, s ktorými som mala pár stretnutí, ale s každým to bola katastrofa, nedopadlo to dobre skrz toho, že v tom boli vždy iné zeny, ktoré uprednostnili. Až po 2 rokoch som stretla muza, s ktorým bolo všetko úplne iné, ďakovala som Bohu, ze som ho stretla, zo začiatku to bola veľká zaľúbenosť z jeho strany, otehotnela som, potom som potratila, rozhodol sa, že chce so mnou svadbu, začala som ju chystat, mali sme všetko pripravené, dokonca bol so mnou kúpiť aj svadobné šaty (tie som mu, samozrejme, pred svadbou neukázala), bola som po potrate, nebol mi oporou, hádali sme sa a celú svadbu zrušil. Musela som všetko rušiť, bolo to nepríjemné, aj napriek tomu som stále s ním už 4 roky, nechce so mnou dieťa po tom potrate a som z toho smutná. Už spolu ani nežijeme ako partneri, nie je mi oporou, vôbec sa nerozprávame. Takisto mám problém so stabilnou prácou. Už 4 roky pracujem a zároveň čakám, že dostanem v praci zmluvu na dobu neurčitú, aby som mohla ísť na materskú a znova mi zmluvu nepredlzia a príde to možno až o 2 roky, aj to len možno. Zároveň by som chcela ísť na materskú dovolenku, ale vlastne nemám s kým, keďže súčasný partner to so mnou nechce. On má dcéru, až príliš na nej lipne, aj to je spôsobené tým, že predo mnou od neho odišla jeho byvalka, ktorá sa ide budúcu sobotu vydávať už za iného partnera a jeho dcéra sa veľmi podobá svojej matke, takže tú lásku prenáša už len na svoju dcéru. Mám 34 rokov a vôbec som nečakala, že raz budem pripravovať vlastnú svadbu a potom ju budem musieť aj zrušiť a že potratim. Ďakovala som Bohu, že po tom, ako som sa trápila po takmer 8 ročnom skrývaní a bola som len tou druhou, som konečne stretla muza pre mňa a nakoniec sa stali takéto strašne veci. Bolo toho tak veľa zlého, že neviem, či sa cez tieto bolesti ešte niekedy prenesiem a už mám obavy, čo ešte negatívne príde, už nerozmýšľam ani pozitívne, ale vždy rozmýšľam nad variantom A a B, nad dobrým a zlým, akoby som sa pripravila už pomaly na všetko. A zároveň mám strach, že ak niekoho ešte v živote stretnem, že na základe mojich zlých skúseností budem prenášať strach a bolesť na niekoho nového, kto si to vôbec nezaslúži a zaslúži si mať dobrú partnerku, s ktorou pôjdu dopredu a nebudú sa trápiť minulosťou. Aj keď veľmi túžim po bábätku po potrate viem, že to nebude tak skoro a či vôbec to príde... Nechcem sa sťažovať, každý z nás má rôzne problémy, ale predvčerom som sa ešte dozvedela, že od septembra nebudú mať pre mňa úväzok na škole, kde učím kvôli spájaniu škôl a zároveň som dostala prísľub na začiatku školského roka, že ak si urobím rozširujúce štúdium na nový predmet, tak budem mať zaručený úväzok, tak som začala študovať, mám ukončený 1. ročník tohto štúdia, budúci rok, mám mať štátnice a teraz som sa dozvedela, že vlastne učiť nebudem, takže rok som sa trápila kvôli škole v podstate zbytočne, aj keď daný predmet už dokončím, ale učiť ho nebudem.... Zároveň mám na škole kolegyňu, ktorá ma neustále ohovára, za chrbtom, čo mi takisto sťažuje situáciu na škole....Od nasledujúceho školského roka som dostala ponuku na škole, s nižšou platovou triedou, čiže buď to prijmem alebo mám hľadať niečo iné s tým, že opäť nedostanem zmluvu na dobu neurčitú hneď, ale budem musieť ďalšie 2 roky na to čakať ak mi vôbec dajú zmluvu na dobu neurčitú. Čiže v podstate potom by to bolo už 6 rokov, čo by som čakala na dobu neurčitú. Nevládzem a zacinam rozmýšľať, že vyhľadam aj psychologa. Prosím, nesúďte ma, ale ak ste niečo podobné zažili, bola by som povďačná za všetky rady, ktoré vám pomohli sa preniesť prekážkami v živote...