Ako sa vysporiadať s pocitmi žiarlivosti a nedôvery?

Zľakla som sa záväzku, tak som ho podviedla po prvom týždni. Nikdy som nemala vzťah len som ostávala v situationshipe, aj bez sexu. Odpustil mi, ale už to nebolo také ako predtým, celkom sa tam narušila dôvera, na oplátku to povedal svojim kamošom tak sa to celkom rozšírilo medzi známych. Nakoniec sme sa rozhodli že bude lepšie keď sa rozíjdeme, každý pôjde svojou cestou.

No prešli 4 mesiace a urobila som prvý krok, netvrdím že za tie 4 mesiace mi nehovoril že ako mu chýbam a že stále ku mne niečo cíti, ale ja som ho nebrala vážne pretože z mojej strany nebol záujem. No ale začali sme odznova, najprv som chcela aby sme si plnili svoje sexuálne potreby ale čím ďalej tým viac som si všímala že dospel, zmenil sa, z malého hlúpeho chlapca sa stal iný muž. Na začiatku som si to nechcela priznať až doteraz. Žiarlim. Neustále myslím na to kde je, čo môže robiť, s kým môže byť, bojím sa že by mi vrátli to čo som mu urobila na začiatku. Som neustále v strese. Priznal sa mi že nedávno boli u svojich rodinných známych a dievča, ktoré pozná celý svoj život  ho chytilo za prirodzenie, zo slovami že ona môže. Odvtedy mi to nedá pokoj. Nikdy som nebola taká šialená, vysmievala som sa svojim kamarátkam že preháňajú, nech skúsia viec veriť svojmu partenrovi nuž teraz keď to preživam ja, je to strašné. Hovorí že ma miluje, stále mi hovorí že aká som pekná, ale ja sa bojím že si nájde mladšiu alebo si začne s tou rodinnou kamarátkou, videla som ako ho provokuje len aby sa jej mohol dotknúť a pritom sa veľmi divne pozerali na seba, tak ako keby tam bola chémia. Možno som už paranoidná ale bojím sa, som od neho o rok a pol staršia, som niekde mentálne inde, mám iné zmýšľanie, som už viac vážna v rôznych situáciach a bojím sa že mu prídem nudná či nezáživná a bude si to hľadať niekde inde. Celé dni niekde pobehuje, odpisuje mi zriedka neviem čo si mám o tom myslieť.