Ako sa zmieriť s nedostatkom blízkych kamarátok po 30ke?
Ahojte. Ja by som len chcela povzbudenie či sa tu nájdu aj ženy ktoré nemajú skoro žiadne kamošky. Som mama 5 ročného syna, mám cez 30 a zistila som že čím som staršia tým sa viac kamarátske vzťahy rozpadajú. A že mi ostala len jedna skutočná kamarátka za ktorú , ako sa povie, by som dala ruku do ohňa. Len ona je z východu, ja som stredné Slovensko, takže sa vidíme max dva krát do roka. Kamarátky čo som mala na základnej, na strednej to už dávno skončilo. Mám manžela, syna, prerábame dom takže stále je čo robiť, v práci pokeciam s kolegyňami, v škôlke s ostatnými mamičkami ale stále je tu ten pocit že mi chýba blízka duša taká ozajstná kamarátka ( myslím taká ktorá by bola blízko a mohli by sme sa často stretávať nemyslím teraz tu na východe). Lenže po 30ke sa už ťažko hľadá, písala som do skupín a tak a nič z toho. Ste tu tiež také čo nemáte žiadnu max jednu kamarátku a ste s tým v pohode? Ďakujem a prajem pekný deň.
@anonym_autor Ja. zivot ma naucil by radsej sama, nez v tomto svete plneho falose a pretvarky. Nezabudni, kazdy casom ukaze svoju pravu tvar, a prave v situaciach, velmi specifickych
Ja som si aj v 30tke a po 30tke nasla blizku, super kamaratku a aj priatelov (nie bff), nevidim dovod preco by sa tazsie hladalo ako v 20. Chodim predsa medzi ludi, aj s detmi, mam konicky, atd, cize stretavam "podobnych". 🙂
Ešte doplním že keď som mala 9 zomrela mi mamina na ťažkú chorobu a súrodencov nemám.
Ja mam tiež jednu kamaratku od školky sme ako sestry, nevidime sa tiež často ale najdeme si na seba čas kedže bývame 30km 🙂 Ale teda mám vela "kamošiek". Nastahovala som sa do dediny kde býva muž a nepoznala som tu ani nohu, teraz mam kamosky - maminy spolužiačiek malej, pokecám s kolegynami v robote sú tu aj take ktorým poviem aj sukromny život.
Teda zoznamila som sa vdaka malej (ihriska, školka). O par týždnov sa stahujeme zase kde nepoznám nikoho tak verím, že si najdeme super kamošky s malou 🙂 Neviem či si komunikativna osoba, že začneš aj sama konverzaciu, zavolas von..
Napríklad ja. Napíšem si občas so svojou spolužiačkou a viac nepotrebujem ,pohovorim občas s kolegyňami v práci a stačí .
@parvinka0001 tebe to vyhovuje jej nie.
Nuz, musis sa len zmierit, ze kamaratstva ako v Anne zo zeleneho domu su len v romanoch... Mne zomrela kamoska s ktorou sme chodili na prazdniny jedna druhej a to preto, ze to zariadili nase mamky, ktore spolu robili. Nikdy sa im dostatocne neodplatim za tento napad. Bez nej mi moje detstvo bolo smutne a prazdne. A uz jej nemam, aj ked sme niektore roky len napisali pohladnicu, sms, WA boli sme tu jedna pre druhu s vyhliadkou, ze raz, na dochodku... A nic nebude, len navsteva jej hrobu▪️
Ešte doplním že keď som mala 9 zomrela mi mamina na ťažkú chorobu a súrodencov nemám.
@anonym_autor nemám žiadnu kamarátku, niekedy mi je to ľúto ale po toľkých sklamaniach keď sa par osôb tvarilo ako kamošky mi stačilo. Pokecam v škôlke/na ihrisku s inými mamičkami (kamarátky by som ich nenazvala) . Mam sestru ale to tiež nie je žiadna výhra, tak si to zase veľmi neidealizuj ze kto ma sestru ma hneď aj kamosku
@parvinka0001 tebe to vyhovuje jej nie.
@anonym_124624 pýta sa či sme stým v pohode že nemáme kamošku alebo len jednu .
Tak som napísala že áno . Tak neviem čo riešiš.
Ja mam 40 a mam partiu kamosiek zo strednej skoly a potom z vysokej skoly. A su to velmi blizke kamosky, niektore su v rovnakom meste, ine v inych castiach SR alebo v zahranici ale teda denne sa nestretavame. Vidime sa parkrat do roka. Vsetky mame rodiny, deti, pracu a povinnosti, nie je mozne udrziavat osobny kontakt na dennej baze. Vela sme v kontakte online - mame chaty, kde si piseme, postazujeme sa na muzov, robotu, pozdielame fotky deti. Skor plánujeme babske jazdy 2-3x do roka, kde mame moznost pokecat, zrelaxovat, po pripade ked sme v jednom meste idem na kavu/pohar vina ale tiez tak vo frekvencii 3-4x do roka. Vo februari som mala moznost stretnut sa po 7 rokoch s kamoskou, co zije vo FR. Nevideli sme sa roky, z roznych pricin sme nemali moznost sa stretnut osobne ale nadviazali sme tam, kde sme prestali.
Je podla mna nerealne ocakavat, ze v dospelosti budu tie kamaratstva vyzerat ako ked sme mali 15, 20 rokov a ziadne velke zavazky. Ta intenzita uz nikdy nebude taka, to neznamena, ze by to priatelstvo nebolo uprimne alebo hodnotne. Je ine, ale aj na tychto vztahoch je potrebne pracovat a prizivovat ich.
Ja tiež nemám ozajstnú naj kamarátku a som spokojná. Stačí mi pokecanie s inými maminkami alebo kolegiňami. Proste mi je lepšie takto. Mala som naj kamošky ale presne ako už bolo písané vyššie, tak samá pretvárka a faloš a trvalo dlho kým som na to prišla.
@anonym_autor nemám žiadnu kamarátku, niekedy mi je to ľúto ale po toľkých sklamaniach keď sa par osôb tvarilo ako kamošky mi stačilo. Pokecam v škôlke/na ihrisku s inými mamičkami (kamarátky by som ich nenazvala) . Mam sestru ale to tiež nie je žiadna výhra, tak si to zase veľmi neidealizuj ze kto ma sestru ma hneď aj kamosku
@anonym_b0c7c6 presne, aj mna mohi sklamali. Ako bonus, mi otvorili oci, ked mi umrel otec a este mi zavideli, ze dedim.
Ja tiež nemám ozajstnú naj kamarátku a som spokojná. Stačí mi pokecanie s inými maminkami alebo kolegiňami. Proste mi je lepšie takto. Mala som naj kamošky ale presne ako už bolo písané vyššie, tak samá pretvárka a faloš a trvalo dlho kým som na to prišla.
@millyemillyana presne, len dospiet k tomu bodu, ze clovek pochopi, kto je ozaj priatel, na to musi clovek aj dozriet a prave prezit specificke situacia v zivote, lebo prave vtedy sa ukaze, kto je kamarat a kto len znamy alebo emocionalny vyciciavac.
Ani ja nemam nejake velke kamosky. Radsej byt sama ako mat falosne, skodoradostne, zakerne kamaratky. Sem tam si napisem s babami zo ZS, SS, byv.kolegynami, niekedy so sesternicou a to je vsetko. Mam dceru a ta mi je asi naj kamoska. Som vo faze, ze som radsej so zvieratami nez s ludmi 😂
Ja tiez nemam vela kamaratok, ziadne partie, stretavacky. Proste som zistila, ze ja som bola ta, co pisala, volala, organizovala. Na mna si nespomenul nikto. Hlavne potom, ako sme mali v rodine vaznu chorobu a nasledne umrtie blizkeho cloveka. Ani pes po mne nestekol z tych "super kamaratov". Mam par zo strednej, co si napiseme, ale ziadne velke kontakty to nie su. Pred par rokmi bola snaha o stretavanie sa so spoluziackami zo ZS,ale tam to bolo o nicom. Trapne chvalenie sa kto co ma,kolko zaraba, kam chodi na dovolenky.
Ono v neskorsom veku sa ti kamarati hladaju uz tazsie ako v mladosti.
@anonym_autor prečo by si sa mala zmieriť? Každý vzťah sa buduje postupne, najlepšie bez očakávaní. Treba do sveta vysielať pozitívnu energiu, pomáhať, ale aj si vediet zdravo nastaviť hranice. Ty vieš, prečo tak velmi chces ženské kamarátstvo? Tam hľadaj príčinu, prečo tak strašne sa na to orientujes. Nie je lepšie mať svoju jednu partiu (pariky, jednotlivci…) ako jedna dve falošne sliepky, ktore ked vycítia tvoje zúfalstvo, tak ta rovno využijú a vykašlú sa na teba?
Mne to vobec nechyba. Mam par znamych,co sa obcas ozvu. Keby sa neozvali ony tak ja sa neozvem. Som introvert. Staci mi moja rodina. Aj kolegyne mi vadia
Ja mam viacej dobrých kamoši ek no všetky sú mimo môjho mesta stále sa snažíme aspoň 1-2krat do roka stretnúť. No jasne chyba mi tiež taka super kamoska aby bola blízko a stretávali by sme sa často no je to ťažké v dnešnom svete nájsť úprimnú babu aby sadla.
Napríklad ja. Napíšem si občas so svojou spolužiačkou a viac nepotrebujem ,pohovorim občas s kolegyňami v práci a stačí .