Ako ste nabrali odvahu a silu na rozvod?
Ahojte, potrebujem nejaké nestranne názory, pripadne vaše príbehy, budem Vám vďačná za akékoľvek povzbudenie🙏 S manželom sme spolu 7 rokov, z toho 2 roky manželia. Mame malé dieťa, nemá ani rok. Nejak som čakala že toto bude naše najlepšie obdobie, že si budeme užívať našu malú rodinu a pripadne budeme chcieť pridať ešte jedného člena. Lenže realita je výrazne iná, už dlhšiu dobu mame len samé problémy, nemáme si prakticky čo povedať a keď niečo jeden od druhého chceme zvyčajne to konci hádkou. Nejak proste už asi pol roka cítim že to nebude fungovat (prosím, nehovorte mi ako to musíme prekonať a tak, ja som kvôli malej samozrejme chcela ale už sa to naozaj stupňuje každým dnom a myslím že nie je ok ani pre to dieťa ak rodičia žijú vedľa seba ako cudzí) proste niekde v sebe už som zmierena s tým že my dvaja nemáme spoločnú budúcnosť.
Problém je ten, že neviem ako teraz ďalej, dnes sme malo brutálnu hádku, do ktorej sa ešte zaplietla aj moja mama, ktorá nás počula, lebo bývame u našich v dvojgeneracnom dome. Asi nie je podstatne písať o com to bolo, len to že to skončilo ako vždy, ja si idem oči vyplakať v kúpeľni, kým mala spinka a manžel má na háku, dá si slúchadla a ignoruje cely svet. Raz keď bola takáto hádka, spomenula som mu rozvod a on že odíde len s malou, že mi ju určite nenechá a ja sa teraz bojím opäť riešiť nejaké odchody aby mi malú nezobral. To by som neprežila, bojím sa, chcem to už riešiť a ideálne mierumilovne, ale mám strach ako to bude prebiehať, ako ho dostať z domu bez malej, resp ako docieliť nejakú rozumnú dohodu a vynechať z toho všetky cirkusy? Neviem si predstaviť ani cely ten priebeh, ak aj podám žiadosť o rozvod ako dlho to bude trvať? Ako budeme fungovat do času kým súd nerozhodne o starostlivosti o dieťa? Nerátam že s ním bude možno nejaká dohoda na tuto tému. Ako sa teda rozhýbať, a vyriešiť to čo možno bezbolestne?
@cucoriedkacucoriedka mýliš. Trvalé bydlisko nemôžeš zrušit manželovi , ak si vlastníkom nehnuteľnosti , ale ak je vlastníkom nehnuteľnosti niekto iný , môže mu zrušit trvalé bydlisko lusknutím prsta.
Hmm, sorry, ale asi by si sa mala zamyslieť aj sama nad sebou a mali by ste spolu viac komunikovať o vás dvoch, tráviť spolu viac času a prejavovať svoje pocity. Tak ako sa on opýtal (hoci v podnapitom stave) "ľúbiš ma?" Čo si triezvy myslí, to opitý povie. Asi mu v manželstve niečo chýba, čo bez alkoholu nevie povedať. Myslím, že dôležité je naozaj to, či sa ľúbite, nie že si to poviete, či to tak cítite. Ak áno, rozvod nie je riešenie. Ak nie, asi by som o tom uvažovala aj ja, ale hľadala by som chyby aj na sebe.
rozmýšľaš, kde nájdeš silu na rozchod. Ja ti poviem - kde som ju našla a kde ju nájdeš aj ty - priamo v sebe. Nik iný ti ju nedá. Ja som odišla pred necelými piatimi rokmi - s 3 deťmi - dievčatá mali 12 a 15 rokov, syn 4. Byt sme mali spoločný, ja som odišla do prenájmu. Po 2 rokoch sme byt predali, on si kúpil menší, po odrátaní hypotéky som dostala svoju polovicu. Áno, poznám to prechodné obdobie, to vzduchoprázdno, v ktorom človek žije, kedy jeden deň si 100% presvedčená, že ostať nemá zmysel a na ďalší začneš váhať. Ale to sa skôr či neskôr preklopí a chvíľ, kedy budeš váhať, bude čoraz menej. Ja som chcela odísť už roky predtým, ale prišlo do toho neplánované 3. dieťa, oddialilo sa o pár rokov - ale koniec už bol nevyhnutný. Nedalo sa to. Nemohla som s ním už žiť - kvôli sebe, aj kvôli deťom. Moje dve staršie dievčatá, keď sa dozvedeli termín, kedy ideme preč, si začali v kalendári odškrtávať dni, koľko ostáva do rozchodu. Ako si iné deti sledujú v kalendári, kedy prídu Vianoce.
Ak ti môžem poradiť, odíď, kým je to len tvoje rozhodnutie, nie dieťaťa. Ak už túto potrebu veľmi silne cítia aj tvoje deti - tvoje dieťa - už je neskoro. Vraví sa síce, že radšej neskoro ako nikdy, ale škody na ich duši sú už urobené a nedá sa to už veľmi napraviť. Moje deti to poznačilo, hlavne tú prostrednú- mladšiu dcéru. Inak môj bývalý partner bol z podobného cesta ako tvoj - síce o trošku menej klamal, zato pil neustále a ja som pre neho už nebola celé roky ničím. Len nejaký nudný a otravný tvor v byte, ktorý mu strašne vadil, ponižoval ma slovne, posmieval sa mi. Od rozchodu mi jediný krát nedal najavo, že by ho to aspoň trochu mrzelo, nebodaj som mu chýbala. Takmer 17 rokov som s ním bola, snažila sa, starala sa o rodinu, deti, chodila do práce. Všetko toto pre neho bolo nič, jediné dobré čo mi ostalo, sú moje deti.
Dobrý deň! No prvý rok po narodení dieťatka je najťažší. Zrazu ste sa zmenili z mileneckého páru na pracovný tým... Len Vaše hádky to bábätko vníma a verte, že to veľmi veľmi zle vplýva na jeho psychický a fyzický vývin. Ešte vždy máte šancu zachrániť svoje manželstvo a rodinku návštevou manželskej poradne. By ste sa čudovali, aké rôzne príbehy riešia. Mne samej zachránili manželstvo, keď sa mi narodil prvý syn. A bola som u odborníčky sama, bez manžela. Naozaj, môžem iba odporučiť.
Môžeš ho kludne vyhodiť z domu! Ak tam má trvalý pobyt - majitelia domu - tvoji rodičia ho môžu na počkanie zrušiť, je to otázka 5 minút na miestnom úrade! A ty mu pobal veci, vymeňte zámky a vybavené. A podaj žiadosť o rozvod. Nastane asi peklo na zemi. Ale možno ani nie. Možno zrazu pochopí, že prestrelil a že to myslíš ozaj vážne. V každom prípade súd určí potom vyživovaciu povinnosť a návštevy otca dieťaťa. Možno sa nakoniec o malú nebude ani zaujímať. Ale od vašich rodičov ho môžeš dostať velmi lahko. Ak tam nie je nejaká časť domu napísaná naňho!!!
Pat rokov som rozvedena, byvali bol tiez hrdina, pred sudom ze si bude maleho brat kazdy vikend a bla bla .... a viete aka je pravda? Od rozvodu ho nevidel ani raz .... ani raz za nim nebol ... je to chlap - zbabelec nic ine ... netreba sa bat treba len odvahu ... ja som bola tiez ta, ktora podavala ziadost o rozvod
Dobrým otcom môže byť aj keď budete rozvedení, ste spolu 7 rokov, to nie je málo, aby si nedokázala zhodnotiť kam váš vzťah smeruje a či to má význam..... pre dieťa sú určite lepšie rozvedení rodičia ako rodičia, ktorí zostali manželmi, ale nemajú si už čo povedať a napätie medzi nimi sa dá krájať. Možno by som na tvojom mieste trvala na stretnutí s odborníkom (manželský terapeut, dobrý psychológ...), ak manžel odmietne (tuším si písala, že neuznáva mediátorov, psychológov a pod.), tak by som už s ním nič neriešila. Je to chronický klamár a alkoholik (väčšina alkoholikov má obdobia sucha a potom také, keď pijú v kuse nejaké obdobie). Toto celé sa bude len zhoršovať a ty zostaneš "zaseknutá" v mŕtvom bode, dieťaťu tento stav nebude k prospechu, práve naopak.
Ahoj, ja som sa rozviedla po 16 ročnom vzťahu, z toho 10 rokov manželia, 2 malé deti. Teraz viem, že to bolo najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Žila som tiež s chronickým klamarom, ktorý klamal o všetkom, žiaľ boli v tom už aj veľké dlhy. Každý si o ňom myslel (a podotýkam, že veľa stále myslí) ako je úžasný chlap. Ale vzťah s nim bola jedna veľká katastrofa. Dala som mu milión šancí, ale klamár vždy ostane len klamarom. Môžem povedať, že ku koncu sme sa už asi nenávideli, samé hádky, nič iné, nakoniec som sa už bála aj agresivity, deti si nepamätajú nič iné len hádky. Všetci mi hovorili, že sa nemám rozvádzať kvôli detom, ale nič lepšie som pre tie deti spraviť nemohla! Čím bude dieťa väčšie, bude vnímať nezhody a to, že si nešťastná! A poviem ti on deti ľúbi (aj keď jeho láska spočíva iba v tom zahrať sa s nimi raz za pár mesiacov, bez akejkoľvek starostlivosti a zodpovednosti) , a deti ľúbia jeho (samozrejme nechápu, čo všetko mi spravil). Občas si ich vezme a je pokoj. Ja mam teraz úžasného partnera, ktorý miluje mňa aj deti a som šťastná ako nikdy❤️
Len toľko ti poviem, ak máte problémy, dnes je 100x lahšie odísť, ako ked to budeš riešiť s väčšom dieťaťom. Tam už bude od dieťaťa plač, prečo idete od seba a pod a to ťa bude odrádzať ešte viac, budeš sa viac báť, bude ťa viac trápiť ako to dieťa zoberie... Ak dlhšie neviete dať vzťah dokopy, nepripadá do úvahy manželská poradňa, šanca nato že vzťah dáte dokopy je minimálna (otázne je či ešte skutočne aj chcete alebo chcete už len zo zvyku a koli dieťaťu). Mas strechu nad hlavou, pokiaľ niesu ziadne závislosti a psych.problemy z tvojej strany, nieje najmenší dôvod prečo by ti mal súd vziať malú..toto sú také keci pred rozchodom ktoré chlapi radi používajú...realita je ale úplne iná.. A áno takéto fungovanie nieje pre dieťa absolútne dobré, rozchod bude to najlepšie pre všetkých troch. Ja viem že sa to ľahko hovorí a ťažšie je už konať. Ale naozaj to časom bude oveľa ťažšie..
Ahojky.....nepisala si nahodou o mojom "ex"?😂 ale nie k veci....chapem tvoje pocity a rozpolozenie, sama som si tym presla ,akurat s rozdielom ze mam 2 deti a o byt sme prisli vdaka mojmu byvalemu "notorickemu klamarovi" ,alkoholikovi a nevernikovi v jednom🤔nie je to lahke ale ver mi, nabrat odvahu a skratka to ukočit ak nie je vidiet snaha manzela. U nas vyhrazanie rozvodom nepomohlo, vysmieval sa mi ze kde pojdem aj s detmi, atd. Az som sa dokopala k tomu a jednine coho lutujem je to,ze som sa neodhodlala aspon o 2 roky skor ( usetrila by som sa veeeeela problemov a hlavne nervov )🙁drzim ti silno päste nech sa rozhodneš akokoľvek
Pred rozvodom podať predbežko, čím bude ošetrené, že u koho ostane dieťa. Lebo u nás je to žiaľ tak, že kto prvý schmatne dieťa, ten ho aj má, kým prebehnú súdy, čo môže dlho trvať
https://dohodou.sk/do-rozvodu-pomoze-predbezne-...
Ja som to mala podobne a uz som takmer 6 rokov rozvedena..brebolelo..sama citis, ze to bude horsie a nechces s nim byt, netreba sa trapit..najviac si to odnesie dieta..a to zvacsa prisudia matke, byvat mas kde a pomoc od rodicov tiez, nemas sa coho bat. Zvladnut sa to da. Aj mne sa moj vyhrazal, ze mi syna vezme, potom, ze bude ziadat striedavku a teraz ho cez vikend supne pred telku nech ma pokoj..drzim palce
No podla mňa sa báť nemusíš, alkacovi bez práce súd dieťa nezveri to je len psychická manipulácia a zastrašovanie z jeho strany, drz sa a veľa sil želám 💪
Ahoj, necitala som vsetky prispevky, iba tvoj uvodny. Presla som tym pred tromi rokmi, situacia velmi podobna, akurat, ze zobrati sme neboli. Od prvej myslienky o rozchode, kym som sa rozhodla definitivne, presiel zhruba rok. Rok, kedy som sa milionkrat opytala sama seba, ci to sama zvladnem, ci robim dobre, do akej miery ublizim dcere... az som sa raz zamyslela nad tym, ze mam 33 rokov a ze vlastne takto zit do smrti nechcem. Ze som este mlada, ze este vsetci mozeme zit inak. Povedala som mu to v pokoji, jeden vecer pri pozerani sprav. Napodiv to tiez pokojne prijal. Samozrejme, padli reci o striedavej vychove, ale to su take silacke chlapske reci. Ziadnu striedavu nemame, ani si nemyslim, ze chlap je schopny to zvladnut, co teraz vidi aj on, ked niekedy ma problem poradit si cez vikend. Je to samozrejme o povahach, my sme sa dohodli da sa povedat v pokoji, bez nejakych zavaznych dram. Odstahovala som sa zo spolocneho bytu aj s dcerou, vyplatil ma, kupila som si vlastny. Drzim ti palce, akokolvek sa rozhodnes. Ja som o svojom rozhodnuti bola presvedcena, okolie nas malo samozrejme v zuboch, ale tak kazda senzacia trva tri dni. Podla mna nie je spravne, aby rodicia ostavali spolu kvoli dietatu. Ak dieta nema vidiet, co je to laska, ze sa rodicia lubia, potom radsej nech idu od seba. Ci chceme alebo nie, to ako vidia rodicov, formuje ich buduce vztahy. A ja som nechcela, aby moja dcera videla, ze maminka s ocinom sa nepobozkaju, nechytia za ruky, nemaju nic pekne, co by si povedali, ani spolu netravia cas. Teraz mam noveho priatela, lubi nas obe a dcera vidi, ako vyzera stastny vztah. Vela sil. Ked sa rozhodnes pre rozvod, bude to tazke. Ale ber to tak, ze takto o rok mozno budes rada, ze si sa k tomu odhodlala. Drz sa! 🙂
Pokial na teba nema nejaku brutalitu,ziadny sud mu tak male dieta nezveri. Takze toho sa neboj. Tiez som sa rozvadzala plus minus ako pises. Boli sme spolu 5 rokov ked sme sa vzali. Byvali sme spolu atd. Ale peklo prislo,ked sme sa nastahovali do vlastneho a vlastne pol roka po svadbe to islo uz do uplnych sraciek a este pred 1.vyrocim svadby som ho nechala. Rok na to nas rozviedli. Nelutujem. Konecne mam zivot aky som vzdy chcela mat. Opat vydata a konecne vytuzene dietatko.
@21oktober ahaaa ok;) zasa som mudrejsia;)
Dievča zlaté, zbaľ mu veci a vymeň zámok, nemáš čo zachraňovať a chlapi majú kopu rečí ako "zoberú deti" ale žiadny na to nemá gule. Xo by akože s tými deťmi robili? Jašili sa 24/7? Keď by sa mal starať ako rodič veľmi rýchlo by vytriezvel. Baby ti radia dobre, zbehli na upsvar, tam ti pomôžu so žiadosťou. Ja som sa rozvádzala 2 roky po sobáši, môj ex bol kolosalny chuj. Našťastie sme nemali deti. Išla som ku právnikovi a oni mi všetko nachystali chcela som mať všetko rýchlo a bezchybne za sebou. A tak aj bolo, rozvedení sme boli do 3 mesiacov od môjho podania návrhu. Najlepšie rozhodnutie môjho života.
Ach, čo Vám všetkým poviem, máte pravdu, každá jedna z vás má pravdu svojim spôsobom ... dnes má zas vypité, (piatok, ako inak🙄) vraj bol kamarátovi pomôcť so sťahovaním... ale mne už je úplne jedno kde bol, s kým bol, s kým pil a všetko ... tak je mi z neho na grc ... keď bol dnes preč chcela som si konecne pri telke po uspavani malej otvoriť take malé šamoaňo 2dcl čo som dostala od kamošky asi pred mesiacom ... dala som si ho pekne do chladničky a keď už bolo vychladené tak som si ho išla otvoriť a bublinky nikde.. cuchla som k tomu a tam mal môj drahý naliate a takto krásne na očiach schované tvrdé .. asi dáke domáce podľa vône ... tak si zas raz revem na wc a cítim sa akoby som odbehla maratón, unavená, zbitá, nemám ani chuť existovať ... nechápem ako som to mohla nevidiet a ako sme sa ocitli tu
Viac slov podľa mňa netreba písať, sama vidíš kam to speje.... takto chceš žiť ???
@rawmamka nechcem, preto som založila tuto tému ... nie je to prvý preplakany večer ani prvé myšlienky na rozvod, proste má to ubíja ale neviem sa pohnúť z niesť
Mas jednu obrovsku vyhodu. Mas kde byvat. Premysli si, ci si stastna, ci sa ti paci takyto zivot....
Požiadaj o pomoc niekoho blízkeho, najlepšie by bolo zrejme tvojich rodičov, keďže v ich dome bývate a oni ti zrejme pomôžu s dieťaťom, keď sa pánko odsťahuje..... aj tak sa to musia dozvedieť a podľa mňa to už vedia/tušia, takéto správanie sa neutají a je to aj tak zbytočné "naťahovať". Ak sa za teba postavia tvoji rodičia a budú vedieť prečo si sa tak rozhodla, že si to zvažovala veľmi dlho, tak máš veľkú šancu skončiť toto trápenie pomerne rýchlo. Dobrý právnik a možno aj psychológ nebudú na škodu. Držím palce, zvládneš to, raz to bude len spomienka na ťažké časy 😉.
@rawmamka ja sa len bojím že bude agresívny, že tu bude robiť peklo ... akože, nikdy ma neudrel ani nič... ale reči má vždy plno keď ho niekto naserie ako on naňho niekoho pošle alebo že niekoho zbije ale tak chválabohu to boli vždy len reči ... len sa bojím že sa raz v zlosti odhodlá tak ako sa ja raz odhodlal k tomu rozvodu
Škaredo to poviem ale jeb na neho proste ho ignoruj. Nerieš že pije aj tak si bude robiť po svojom staraj sa o seba a malu a absolútne sa na neho nespoliehaj. V ničom.ani komunikácia ani sex jemu to bude chýbať a skôr či neskôr si nájde inu....
Ten strach v sebe živíš ty sama, klame vo všetkom a bude klamať aj v tomto.... je to zbabelý chudák. Zbil už niekoho reálne alebo to boli vždy len jeho plané reči ? A ak aj pripustíme, že vždy existuje nejaké % toho, že by ti mohol fyzicky ublížiť, tak tento psychoteror je oveľa horší. Ak by si mala žiť v strachu, čo ak by keby nebodaj sa stalo.... tak potom sa zavri aj s dieťaťom v dome a nič nerieš. Ty sama musíš byť odhodlaná s takýmto životom raz a navždy seknúť, kvôli sebe aj kvôli dieťaťu. Ten strach v tebe vyvoláva a živý tvoj manžel, aby ťa mal v moci, ale len ty vieš tento kruh preťať a to tým, že nabereš odvahu a konečne začneš konať. Agresor stráca silu tým, že obeť si uvedomí svoju odvahu a sebavedomie. Veď ty si silnejšia ako on, dokázala si toho oveľa viac ako on 😉. On by sa mál báť teba a nie naopak.
@zozo4 nebolo mi nič podozrivé čo sa týka toho jeho “študia” lebo ja sama som chodila do školy ... ja som robila krátky/dlhy týždeň a aj tie voľne vikendy čo som mala som mávala cez semester v soboty školu, on sa tváril že chodí do školy, vtedy keď som pracovala alebo bola v škole ... a možno tam aj chodil, lebo mal kartu externého študenta taku ako ja, len teda sa na to asi niekde v priebehu štúdia vyprdol...🤷♀️ a neunúval sa to spomenúť ... ja som celé mgr studium dala s jedným zápisníkom a notebookom takze mi nebolo divne že nemá žiadne knihy a tak