Ako ste zvládli rozchod alebo rozvod, keď boli vo vzťahu deti?
Mozno ani nie tak vy ako deti. Ako to zvladli? Ako ste vy uniesli ked deti plakali? Sme vo faze kedy chyba od rozchodu iba to ze nas pobalim a odchadzame. A popravde nerobim to iba preto ze som zavisla ma chlapovi. Takze si davam doporiadku tieto veci a idem urychlene pracovat na odchode ak to nevyusti tam ze odchadzame aj bez planu a budem riesit vsetko za pochodu. Co je dost pravdepodobne. Co ma ale trapi je ze aj ked deti budu moct vidiet otca kedy budu chcet tak bude kydanie na mna urcite a nechcem aby sa trapili. Uz to robi. Uz povedal ze chcem odist. Povedal to pred detmi aj ked som zakazala prenasat toto vsetko na nich. Padaju slova ako ,,aha co mama zas robi" ,,stale krici a hada sa" a pod. Odstupom casu si myslite ze ste urobili spravne voci detom ze ste odisli zo vztahu?
Poprosim reagovat mamicky ktore to prezili lebo ak nie nebudete mat objektivny pohlad. Viem to. Lebo radit niekomu kto to preziva bez osobnej skusenosti je lahke.
Ano, vobec nelutujem, ze som odisla, ale ex naozaj a aj teraz po 17-tich rokoch od ukoncenia vztahu stale hadze na mna sproste poznamky, stval dieta proti mne, stale sa nepreniesol cez to, ze som sa s nim rozisla. Keby mozem nieco vratit spat, tak to, ze by som neudrziavala ochotne z mojej strany pozitivne vztahy s nim, mala som si dieta drzat blizsie pri sebe, menej sa spoliehat, ze ked je s nim (kazdy druhy weekend, alebo raz do mesiaca na weekend), tak ich vztahy budu pekne, houby, ak je štváč, tak bude ním nadalej a len zle bude robit.
U mňa rozvodom nič neskončilo, naopak, začalo. Na všetko som ostala sama ,(niežeby dačo s ex bolo, ale aspoň na "wc" som mohla ísť v kľude) Mne psychológa, deťom psychológa. Nikdy som deťom nebránila keď chceli ísť za otcom a nikdy som naňho nekydala ( čo sa z jeho strany povedať nedá). Deti sa na začiatku museli rozhodnúť, komu budú veriť - samé. Asi prvé 2 roky to trvalo, kým pochopili. Najmladší si stále myslí, že má najl.otca a práve si prechádza prvými sklamaniami. Ale už viem ako na to, už som si to prešla so staršími. Predovšetkým potrebujú stabilitu v tebe a nikdy im neklamat. Ja im vždy vravím pravdu. A keď nechcem povedať tak poviem: na toto ti neodpoviem,lebo by som musela zle o otcovi hovoriť.
Ja to práve zažívam .1.novembra sa priateľ odsťahoval deti maju 10 a 8 rokov už to vnímajú zobrali to celkom dobre až na to že on robí teraz same podrazy a tiež veľa veci rieši pred deťmi alebo poza môj chrbát im tara sprostosti .Ja neľutujem mam väčší kľud nie som taka nervózna aj tak som bola stále na všetko sama .
Mne tiež bývalý pred dcérou párkrát povedal, "nech sa páči, tam sú dvere" , až kým som ho nevzala za slovo.
Neľutujem.
Už som tretí rok preč. Dcéra sa s otcom stretáva kedy chce.
On robil problémy, hlavne pred dcérou plakal ako ju ľúbi a že mu chýba atď. Až začala aj ona. Ale keď videla, že nerobím problémy a keď chce ísť k nemu, môže...tak prestala a aj on je už normálny.
Bolo to veľmi ťažké, už by som to prežiť nechcela, deti to znášali ťažko, pomohol psycholog. S odstupom času to ale bolo najlepšie životné rozhodnutie.
Ono ja by som povedala, ze deti to zakazdym nesu tazko a castokrat tazsie ako dospeli. :/
Ako prestat myslieť na svojho ex
ja vobec nelutujem, ze som odisla... U nas to bolo ale jednoduchsie vzhladom k detom, kedze maly mal 1,5 rocika... Takze to nejak extra nevnimal... Skor je to teraz horsie, ked ho "otec" zatazuje vecami dospelych a jeho problemami...