Ako zabudnúť na bývalého, keď ma to trápi?
Ahojte. Chystám sa tu napísať trošku slohovku. Ani neviem čo od toho očakávam. Rozmýšľala som dlho nad tým, že tu napíšem. Ale bojím sa, že to o mne až priveľa vypovie, aj keď to bude anonymné. Ale asi potrebujem počuť, že som blbá od niektorých tu, ktorých názory tu denne čítam. Lebo aj trochu tuším, aké asi budú odpovede. Ľahšie sa radí cudzím ako sebe. Viem, čo by som na toto povedala kamarátke, a viem asi aj aké odpovede budú tu. Asi potrebujem nezainteresovaných a zistiť, či mi povedia to isté ako moje blízke okolie.
🤦♀️Na toto sa musím dať do "zenu", aby som zhrnula prečo to fajn chlap nie je. Moja otázka?Aké si mala detstvo a ako vyzeral vzťah tvojich rodičov? Ja som 40ročná stará korytnačka a takéto veci po 1.5 roku sa neriešia Rieša sa max v toxických vzťahoch. Vieš, čo je toxický vzťah a vieš, ako sa má správať chlap v zdravom vztahu?Ktorý fakt ženu miluje?
Nevieš. Ja by som tu napísala bod po bode odpoveď na tieto bludy, ale...
@enmery nemyslím si, že moji rodičia mali zlý vzťah
Prečo potom so sebou nechávaš zaobchádzať zle?
Dievčatko, je to prvá láska. Pokojne mi napíš správu. Teraz tu nerozoberiem všetko, lebo by som tu sedela do 6 rána minimalne. Keď sa baby preberú, podstatnú časť Ti napíšu.
Je to choré a nie, ty nerobíš nič zlé a nie si zlá. Ver mi.
Každý máme chyby, a každý ťa raz sklame. Len každý ťa sklame iným spôsobom a po inom čase. A ty si len musíš vybrať, pre koho sa oplatí trpieť.. A nie, pre neho sa neoplatí. On neľutuje, čo spravil, on sa nesnaží, on ťa už nechce. Posuň sa ďalej a uvidíš,že príde niekto iný.
Láska nebolí,láska sa nevyhráža, nepomsti sa a nevydiera nikoho... každý kto ľúbi ,robí kompromisy,ustupuje a snaží sa..neviem koľko máte rokov keď stretneš ,, normálneho dospelého chlapa,, nie večné decko zistíš sama...skús ho prestať lustrovať a vypni net na chvíľku sa venuj sebe , daj si čas,bola to pretvárka áno , podľa všetkého ho to prestalo baviť a šiel si svoje po starom ...aj keď to niekedy musia prejsť roky ,aby človek dostal rozum ,lebo však ja ho ľúbim...motanica s bývalým a prvým je ťažká ,ale nenechaj sa ponižovať, už sa to zachrániť nesnaž ,pre svoje dobro
Napriek vsetkym veciam ho aj tak lubis, lebo v nom vidis vela dobreho.. tak otvor oci lepsie - nech lepsie vidia to zle
@victory7897 už sme pol roka rozídení
Tak ? Dosť aby si sa prebrala
Pomôže ti racionalizácia?...neviem či je to pre teba dobrá správa alebo zlá, ale váš vzťah nebol nič špeciálne a to čo teraz zažívaš nie je nič výnimočné. Čisto z pohľadu fyziológie, keď nemôžeš pustiť niekoho z hlavy, hoci ti ublížil, tvoje telo a mozog prechádzajú procesom, ktorý sa dá prirovnať k závislosti....posledný rok a pol si bola na dopamínovej horskej dráhe...vo vzťahu si zažívala chvíle eufórie (keď bol milý, keď si verila, že sa to zlepší) a chvíle stresu (hádky, neistota, podozrenia). Mozog si zvykol na cykly odmeny a frustrácie. Keď ťa partner občas "odmenil" pozornosťou, hladina dopamínu vystrelila hore...teraz, keď tam už nie je, mozog chce ďalšiu dávku....preto na neho stále myslíš. Ďalej tu máš kortizol a stresovú odpoveď...rozchod a hlavne ten toxický aktivuje stresový systém tela....mozog vyhodnotí stratu ako hrozbu a začne vyplavovať kortizol...ten spôsobuje napätie, úzkosť, problémy so spánkom až fyzické prejavy....tu sa už aj blokuje oxytocín, ktorý sa uvoľňuje pri objatiach, sexe, ale aj emocionálnej blízkosti. Po rozchode jeho hladina klesá, čo vytvára pocit osamelosti...aj preto máš možno pocit, že už nikdy nenájdeš takú blízkosť, ale v skutočnosti len mozog hľadá svoj známy zdroj oxytocínu....si jednoducho v centre svojich abstinenčných príznakov, ale skvelé je, že mozog sa dokáže meniť....postupne vytvorí nové nervové spojenia a odpúta sa od návyku myslieť na neho. Každým dňom, keď sa venuješ niečomu inému, keď športuješ, keď sa socializuješ, pomáhaš mozgu prepísať staré vzorce. A jedného dňa si uvedomíš, že už ťa to nebolí. Lebo aj mozog, aj telo sa vedia vyliečiť...len to chvíľu trvá.
Ty nemas nizke sebavedomie, ty nemas ziadne sebavedomie a tvrdit o chlapovi, ktory podvazda zenu, ano aj virtualna nevera je nevera, tvrdit, ze to vobec nie je zly chlap je na hlavu. Uz si to s nim mala ukoncit davno a nie este premyslat ako sa k nemu vratit za to, ze ti povie zlatko ved to len kamaratka a bla bla. To co k nemu citis podla mna nie je ani laska, ale akysi dobry pocit niekto sa ku mne pekne sprava s nim je dobre si zalozit rodinu, ale nie kazdy kto ma k tebe sladke slova ich tak realne aj preziva a mozno takych klamarov este stretnes vela, je cas sa posunut a ist dalej, hladat cloveka, ktory si tvoju lasku zasluzi.
@domkakvet 2-2,5 roka sa takto nesprával. Stále rozmýšľam, prečo nastala tá zmena, čo mu prešlo hlavou? Viem časovo kedy, ale nechápem prečo. Či za to mohol kamarát, ktorého spoznal v tom čas, alebo som si za to mohla sama? Že som bola podozrievavá voči každej babe, že som mu sledovala mobil, že som chcela posunúť náš vzťah ďalej a trochu tlačila na pílu? Vravel, že som sa chovala ako gestapo, že kvôli mne nikam nechodil, aby som nemala dôvod žiarliť. Ale ja som ho doma nikdy nedržala, nikdy som mu nič nezakazovala. A podľa mňa je normálne, opýtať sa, kde bol a čo robil, aký mal deň. Nikdy to nebolo vypočúvanie, len som sa zaujímala, tak ako ja som mu hovorila o svojom dni. Nikdy som veľmi neriešila, kde je a s kým je. Skôr to, s kým si píše. Lebo viem, že v minulosti písal aj s viacerými naraz, namotával, aj trom naraz vravel, že ich ľúbi... A bála som sa, že raz nejaká konverzácia s kamarátkou prejde za hranicu, alebo sa mu ozve nejaká s tých niekdajších... Asi som bola moc v strehu, že by sa vrátil k starým spôsobom, aj keď vždy hovoril, že je to obdobie jeho života, na ktoré chce zabudnúť, že sa hanbí za to aký bol. Pričom na začiatku vzťahu sa tváril, že také správanie odsudzuje. Ja mám pocit, že ten jeho kamarát ho pokazil, on aj priznal, že to on mu poradil, začať robiť naschvály... A keď som mu vynadala, frajer povedal, že od toho momentu na mňa zmenil pohľad, že som sa predviedla...
Ja len proste rozmýšľam, prečo? Prečo sa zrazu zmenil? Boli tie 2-2,5 roka len nejaká pretvárka? A nešlo len o sladké reči, ale aj o činy, to.ako s ku mne choval, ako sa prispôsobovali mne. Len ten posledný rok mal takéto správanie. A ťažko sa hádže za hlavu takmer 4 roky života, keď si človek myslel, že to bude navždy. A ano, stále myslím na to obdobie zo začiatku vzťahu, že aký bol vtedy, a či za jeho zmenu správania si nemôžem sama.
Ja viem, že vo vzťahu sú dvaja, a že sme to obaja pokazili. Ale mohla som si za jeho zmenu správania sama? :/
Mam stoho pocit,že si moc tlačila na pilu a jeho to predtalo baviť
@mnamko tak prečo ešte mesiac pred rozchodom básnil o svadbe?
A vravel, ako sa veľmi teší na spoločný život
Nie, dospelí ľudia a zvlášť muži sa nemenia. A už vôbec nie kvôli žene. On sa iba pretvaroval. Maska a čas zamilovanosti padol a s tým aj jeho maska. Ty by si mala oslavovať, že s ním nie si. Ale to pochopíš až o pár rokov a faciek od života.
@enmery tak často tu píšete mnohé, že by sa nemala riešiť partnerova minulosť. Možno keby som ju neriešila, tak by sa k starému správaniu nevrátil. Ale keď píšeš, že ľudia sa nemenia, tak by som žila roky v nevedomsti, že koho mám pri sebe?
A že som sa hrabala v jeho minulosti, to spustila jedna správa v jeho mobile, ktorú som nechtiac videla a nedalo mi to, tak som pozrela do toho četu... Boli to veci, ktoré sa stali pred naším vzťahom, ale keby som to vedela na začiatku, možno by som s ním nič nezačala. A on vedel, aký mám postoj, vedel, že som bola max kamarátka, keby viem aký bol kedysi. Ale tak veľmi som sa zaľúbila, že som sa snažila presvedčiť sami seba, že minulosť je minulosť...
@mnamko a to keď sa jeden vo vzťahu chce posunúť, to je dôvod na to aby ten druhý začal flirtovať a chodil na zoznamky...?
Neznalyzuj. Ubližuje Ti to. Prečo si myslíš, že obézni ľudia nevedia vystúpiť zo svojho pekla a schudnúť? Potrebujú pomoc. A nie každý to zvládne. Ty si mala chlapa klamara. On sa nezmenil kvôli Tebe. On taky proste je a bude. Dospelý ľudia sa zásadne menia po ťažkej chorobe napr alebo musia mať obrovské vnútorné presvedčenie zmeniť sasajemu len padla maska a ty by si mala dakovat bohu, ze si mu nedala deti a roky života.
Nie je to tvoja chyba a ani chyba jeho kamarata, ze ste sa rozisli. Normalny chlap, ked sa mu nieco nepaci, tak sa o tom so zenou porozprava, alebo sa rozide, on miesto toho pisal s ostatnymi, to hovori o jeho charaktere, byt vo vztahu a hladat dalsiu, toto mi uplne staci a co sa tyka jeho kamarata, tak ma vlastny rozum, nie je potrebne sa na niekoho vyhovarat a obhajovat sa tym. Taky chlap co pise s viacerymi na raz casom zenu podvadza aj fyzicku, bud rada, ze si sa ho zbavila.
Zoznámili sme sa cez zoznamku. Po pár minútach písania sme si dohodli stretnutie ešte v ten deň. Od začiatku som mala pocit, že sa poznáme roky, veľmi sme si rozumeli, podobné záujmy. Behom troch dní sme boli oficiálny pár, do mesiaca bol on u našich, ja u jeho rodičov. Do 3 mesiacov spoločné bývanie. Od začiatku rozprával, že som presne taká akú hľadal, že som iná ako ostatné, od začiatku vyznania lásky, veľa ľudí mi vravelo, že mám spomaliť. Lenže ja som mala tiež pocit, že som našla dokonalého chlapa. Všetko medzi nami krásne plynulo, pre mnohých sme pôsobili ako ukážkový pár. Časom som zistila, že v minulosti dosť obletoval baby, ale pri mne sa na iné nepozrel, ku mne bol ukážkový, tak som sa snažila neriešiť jeho minulosť, samozrejme, mi vŕtala v hlave. Boli sme spolu skoro 4 roky, a posledný 1,5 roka som ho nespoznávala. Resp. som si nevedela vysvetliť jeho správanie. Začal sa správať ako v časoch pred naším zoznámením. Začal robiť naprieky, veci v štýle, dám ti to vyžrať, a spravil som to lebo som ti chcel dať príučku (vyhýbanie sa spoločným aktivitám, flirt, zoznamky na FB (o ktorých najprv tvrdil, že to fb sám), flirt s teenegerkou, flirt s bývalou (o ktorej tvrdil, že je kamarátka a ja som mu to pol roka verila) - vraj som prehnane žiarlila, tak aby som mala dôvod (nie vadilo mi len keď udržoval kontakt s babami, ktoré mali o neho kedysi záujem alebo teraz, a len čakali na máš rozhod. Ja keď som vedela, že nejaký chlap chce byť viac ako kamarát, aj keď mám priateľa, minimalizovala som kontakt, ak sa inak nedalo, blokla som), hľadanie swingers párty a bordelov na nete - vraj len zo srandy s kamarátom, keď pili, lebo boli zvedaví, či je to v okolí). Nakoniec to skončilo vzájomným rozchodom po veľkej hádke, pričom ešte mesiac pred tým sme boli pozerať byt a básnil o svadbe. A ja sa teraz čudujem, s kým som chodila, že vlastne náš vzťah bol u neho len nejaké prechodné obdobie, keď vidím jeho aktivitu na nete. Ale aj tak si myslím, že nebol zlý chlap, má len pár blbých vlastností. Ale kto ich nemáme? Aj ja mám svoje muchy, nie som bez chyby. A viem, že keby som v niektorých situáciách reagovala inak, aj on by niektoré veci nespravil. Spravila som prešľap, nešlo o neveru, ale o lustrovanie. No, namiesto toho aby mi ukázal, že nemám dôvod, tak mi tie dôvody dal, že preto aby som sa spamätala. Ale teraz po rozchode, sa až čudujem. Keď vidím, čo robí. Až mám pocit, že sa chová ako zúfalec. A to som sa snažila ešte 5 mesiacov po rozchode to napraviť. A napriek všetkým veciam, čo sa medzi nami stali, stále ho ľúbim. Aj keď viem, že by to nefungovalo, lebo buď by som sa ja totálne zmenila, alebo by sa on veľmi snažil. Na čo povedal,že to je pretvárka. Hmm, ja som sa nepretvarovala. Nikdy. Tak mi z toho vychádza, že to on sa musel 3,5 roka pretvarovat :/ len nechápem prečo. Vytkol mi, že keby som vedela, aký bol, nikdy by som si s ním nezačala. Možno. Verila som, že sa zmenil. A teraz vidím, že nie, že sa správa podobne ako pred naším vzťahom. Keď sa to začalo medzi nami kaziť, som počúvala, čo všetko pre mňa robí a čo všetko mi toleruje, že to by hociktorý chlap nerobil. Možno mal pravdu, ale to čo robil posledný rok by tiež hociktorá žena neprepáčila. Napriek všetkým veciam ho stále ľúbim, lebo v ňom vidím vela dobrého. Niekedy dobré vlastnosti prevýšia tie zlé. A nikdy ku mne nebol zlý ani sprostý, nikdy ma neurážal, nechlastal, neflákal sa po baroch, domácnosť nebola len na mne, vedel ušetriť, mal ciele a vízie. Len tá jeho blbá vlastnosť ala "ja ti ukážem", "ty do mňa chlebom, ja do teba kameňom". Asi bol taký vždy, ale nikdy nie ku mne, až ku koncu. Asi som bola naozaj veľmi žiarlivá. Mám problém veriť ľuďom, v zmysle, že pre niekoho môžem byť rovnako dôležitá ako oni pre mňa, že aj napriek mojim zlým vlastnostiam, mojej povahe, by niekomu mohlo na mne tak záležať, že by si ma už nechcel pustiť zo života. A jeho už asi prestalo bavit stále ma utvrdzovať v tom, že mu na mne záleží. Akosi si neviem pripustiť, že môžem byť pre niekoho dôležitá - je to sebecké, namyslené, arogantné, je to znak velkého ega, myslieť si o sebe, že ste dôležitý pre ľudí... Áno, mám nízke sebavedomie. Ale radšej si myslieť toto, ako byť potok sklamaná. A veľmi som dúfala v to, že on mi ukáže opak. Viem byť sebavedomá v práci, ale nie vo vzťahoch. A áno, bol to môj prvý vzťah. A neviem si predstaviť, že by som mala byť niekedy s iným. Aj keď nechcem ostať sama. Ale nechcem si z niekoho spraviť náplasť. Vždy si totiž uvedomím, že aj tak ho stále ľúbim. Myslela som, že to bude môj manžel. Dlho som čakala, že sa vysloví. A viem, že aj jeho rodina mu už zopár mesiac vravela, kedy ma konečne požiada. Ja sa bojím, že ten pocit, že ho ľúbim, nikdy nevyprchá. No on je presvedčený, že ak by sme sa k sebe vrátili, aj tak by to nevydržalo. Aj keď vraví, že mu na mne stále záleží, ale vzťah so mnou už nechce. Mám pocit, že som si odohnala celkom fajn chlapa, aj keď to už dlho neklapalo a boli sme 1,5 roka ako na horskej dráhe a intervali nezhôd sa skracovali. Dosť dlho som aj rozmýšľala nad tým, že už zostanem len sama, keď mám v hlave stále jeho.