Ako znovu nájsť zmysel života?
Neviem ako začať. Som rozvedená už 11r. Mám dospelú dcéru, ktorá má už svoju rodinku, máme skvelý vzťah. Mám výbornú prácu, dobrého partnera a v podstate asi všetko, čo potrebujem a už po ničom extrémnom netúžim. Dosiahla som v živote už všetko, no nie som šťastná. Akoby som stratila zmysel života. Nič ma neteší, nežijem, iba prežívam zo dňa na deň.
S partnerom žijeme spolu u mňa v byte. Máme sa radi ale náš vzťah je taký taliansky a vyčerpáva nás to oboch. Sme rovnaké znamenia a všímam si, že hoci máme veľa spoločného, sme aj veľmi rozdielni. Zo začiatku bol náš vzťah krásny. Potom sa ale stalo zopár nepríjemných udalostí a odvtedy je náš vzťah ako na hojdačke. Priateľ je v podstate starý mládenec, nemá deti. Má staršiu sestru a brata, ktorí už majú dospelé deti. Ja som skôr introvert, mám svoj svet... Priateľ veľký extrovert, s každým sa hneď skamaráti... ľudia ho majú veľmi radi, čo sa páči aj mne. Niekedy sa zamýšľam ako sme sa my dvaja mohli dať dokopy, keď sme takí rozdielni. Naše problémy začali, keď ma požiadal o ruku. Jeho rodina sa to dozvedela, všetci nám najskôr blahoželali ale potom som sa postupne dozvedela, že oni sa ma boja, kvôli tomu, že som rozvedená a že keby sme sa vzali a on zomrel skôr ako ja, tak ja by som ich vraj obrala o dom, ktorý majú spoločný... Veľmi sa ma dotklo, že si namýšľajú takéto veci. Odvtedy sme sa kvôli tomu začali s priateľom hádať, trvalo to asi rok až som napokon zrušila zasnúbenie s tým, že ja sa už nepotrebujem znovu vydávať, dobre mi je takto ako som. Mne vôbec nejde o ich dom. Ja mám svoj byt a to mi úplne stačí. Som samostatná, nezávislá žena. Nechápem, ako si môžu o mne toto myslieť. Priateľ má aj veľmi silný vzťah s jeho mamou, u ktorej žil, kým sa dal so mnou dokopy. Často si všímam, ako je k nej stále pripútaný pupočnou šnúrou. Dajte si pozor na starých mládencov, ktorí žijú s matkou a potom si nájdu vzťah. Ja som mala vždy jednu zo základných zásad a kritérií na chlapov, že musí žiť sám a mať aspoň 1 dieťa. V tomto jedinom prípade som toto svoje pravidlo porušila a v podstate neľutujem, ale často ma vytáča, ako je stále pripútaný k svojej matke, hoci už žije vyše 2 rokov so mnou u mňa. Odvtedy, ako sa tá jeho rodina postavila k tomu nášmu zasnúbeniu ich už nemusím. Sú to ozaj zvláštni ľudia, vedela by som vám tu popísať kopu situácií, čo som s nimi zažila. Chodím tam už minimálne, necítim sa tam dobre. A kde je môj problém. Skrátka hádame sa odvtedy s priateľom zhruba každý druhý týždeň máme pravidelne hádku kvôli prkotinám. Už som sa s ním aj rozišla a požiadala ho, aby sa odsťahoval ale potom ma nejak spracoval a ostali sme spolu. Máme sa radi ale takýto taliansky vzťah ma veľmi vyčerpáva.
Cítim sa veľmi sama, potrebovala by som asi kamarátku v mojom veku, s ktorou by som občas niekam vyrazila, či psychoterapeuta. Fakt neviem.
@la_dolce_vita tiež si myslím, že on je taký "neprebudeny" autorka mu chce byť vzácna, ale možno nie je taký typ hovoriť jej ako mu chyba, čo budú robiť atď ...asi maximum zo seba dostal na začiatku chémia zaľúbenie..a zase hnevať sa, že si ide opravovať auto nemôžeš.Ved si pár x sprav výlet s kamarátkou a uvidíš.
@luccija ved ja som sa nehnevala, ze si siel cely den na chalupu riesit auto. Spravila som si svoj program. Nahnevalo ma to, ze mi na obed napisal Dobru chut k obedu a neopytal sa za cely den kde som a co robim. Nemala som plan, co idem robit, cize nevedel. No a ked mi napise dobru chut, tak sa uz moze opytat, co robim. Mimochodom bola som cely den na biku a neriesila spravy v mobile. Na jeho spravu dobru chut k obedu som mu odpisala az poobede o 4 hodiny a on vobec neriesil, preco sa neozyvam, ci sa mi nieco nestalo
Zas tieto tvoje očakávania od neho mi prídu trochu malicherné 🙂
Ešte si skúste obaja povinne prečítať knihu Päť jazykov lásky 🙂
Áno, vsimas si detaily a príliš riešiš🙂)podľa mňa to je pekné, že ti poprial k obedu to je milé gesto.Aj si vztahovacna vieš to?😝no tak, keď sa nepýta tak mu sama povedz bola som na bicykli atď ..svoj klon nenájdeš.A je to chlap mal voľno tešil sa, že si spraví auto.Moj chlap je dosť bezemocny a ja zase presný opak ty očakávas velku pozornosť, ale on taký nebude.Uz len to, že Ti napisal je znak, že na teba myslel.
@baboobchod poznám tú knižku a veru myslím, že každý rozprávame iným jazykom. Nakoniec sme si to vysvetlili a bol klud. To bol v podstate jeden z príkladov, o čom sa vieme hádať.
Skrátka to súvisí s tým, že ja nedokážem veci hádzať za hlavu tak, ako on a z toho pramení potom aj to, že riešim možno hlúposti, ktoré netreba. Všetko so všetkým súvisí. Čitala som už rôzne motivačné knihy ale nič na mňa neúčinkuje. On by potreboval jednoduchu babu, ktorej by bolo všetko jedno
@luccija no ved hej som vzťahovačná viem to. A snažim sa toho zbaviť ale to súvisí s tým hádzaním vecí za hlavu a to mi bihužiaľ nejde.
Mne pomaha uvedomit si, ze je to proste chlap a nemoze rozmyslat ako ja. To sa mi 1000x potvrdilo. Oni inak beru asi vsetko. Hladajme co nas spaja a nie naopak. To brusenie je dlhodoby proces, mozno nekonecny 🙂. Navyse v 50tke a viac uz najst polovicku a spriaznenu dusu je narocne. Zasa to spoznavanie sa atd atd... chces to? Nie je lepsie budovat co mas, pracovat na tom vztahu? Mne pride, ze ma ta velmi rad.
@la_dolce_vita no áno viem, že ma ľúbi. Nielen že mi to hovorí ale aj činmi vie dokázať. A to je asi dôvod, prečo ho neviem poslať späť k matke. On zas vie, že ho ľúbim ja a preto keď som mu už viackrát povedala, že sa môže vrátiť, nikdy to nespravil.
Nechce sa mi zas začínať s niekým novým vzťah. Tuto už sme si kadečím prešli a hovorí sa, zlo o ktorom vieš je lepšie ako to, o ktorom nevieš.
Viem, že žiaden vzťah nie je bez šrámov. Všade je niečo. Tak my máme zas toto.
Sú vzťahy, kde sa riešia napr existenčné problémy, s čím my problém nemáme.
Tak už sa asi len musím naučiť hádzať veci za hlavu ako to robí on a bude potom asi aj menej našich hádok. Len ako sa to naučiť a nebyť vzťahovačná. Ako znovu nabrať chuť žiť?
To su malichernosti.. ved mame sa super, ziadne hypoteky, financne problemy, choroby, deti dospele, vztah dlhodoby.. ved to je nieco uzasne! Mozeme si len uzivat zivot! Ja som sa nedavno prihlasila do klubu turistov, zacala som budovat predzahradku pred domom, vela citam, sportujem, chodim do prirody s priatelmi aj sama, za kulturou, davam si cestovatelske plany, kam tuzim ist atd atd. Nenudim sa a ak mam zle myslienky, na toto vsetko sa sustredim. Co by za to ini dali? Toto su veci riesitelne. Ja som po volbach bola tiez v depresii, nie som povrchna, tiez riesim aj co nemusim, ale skodim tym len sebe. Pracujem na svojich myslienkach a pocitoch, to musime kazdy sam za seba.. necakam od partnera, ze ma urobi stastnou, chapes ma?
@la_dolce_vita chápem. Asi som len nevďačná a nevážim si ako dobre sa mám 😒
Len pamäť sa nedá vymazať ako v pc. A tie veci, ktoré sa stali, tá jeho rodina ma ubíjajú. Berie mi to energiu
No autorka, neviem ako ti tú lásku dokazuje činmi, keď ťa najprv požiadal o ruku a potom príbuzenstvo duplo, že po ňom nezdedia, tak stiahol chvost a vydýchol si, že na sobáši netrváš. Kým som si toto prečítala, tak som si myslela, že veď ok, každý je nejaký... ale toto je dosť trapas, už by som ho nevedela brať vážne. A ďalšia vec, že si nesedíte intelektuálne. Toto je veľmi závažné, ak je pre teba dôležité vedieť sa s partnerom porozprávať.
Vies co, na rodinu sa vykasli, mas vlastnu rodinku. A vyznie to teraz hnusne, ale ani mamicka tu nebude večne.. Ak zacnes dumat o tom negativnom, tak skus tie myslienky vedome potlacit a mysliet na nieco ine.
Aj tak sa dá pozerať na život...Ale ak niesi šťastná a stále ťa to trápi, je to len predlžovanie nefunkčného vzťahu a utrpenia..a to už radšej nespomínam tú jeho "podarenú" rodinu. Je veľa vzťahov a manželstiev, kde ostali spolu, uz len kvôli deťom, rodine, majetku, strachu že ostanú sami a pod...no nakoniec, po rokoch sa aj tak rozišli, lebo to bolo len trápenie..
Len aby si si raz nepovedala, ach čo som to neukončila skôr...
Možno ten pravý ťa niekde čaká a ty sa trápiš s človekom, ktorý si ťa vôbec neváži..
Všetko dobré ti prajem...❤️
@jarnajar ja som nezačínala vzťah kvôli tomu, že sa chcem raz znovu vydávať. Proste on to tak chcel urobiť, tak ma požiadal o ruku. Že sa k tomu postavila takto jeho rodina ma nepríjemne prekvapilo ale svojím spôsobom mi to vyhovuje aj keď ma hnevá, že sa boja, že ich oberiem o majetky. Môj priateľ sa chce po smrti jeho mamy do toho domu vrátiť a mne len bude vyhovovať, že tam nemusím ísť aj ja. Nie som jeho manželka, nemusím sa s ním sťahovať kam on chce a ani sa nebudem. Mne sa dobre býva v mojom kráľovstve. Činmi mi dokazuje, pomáha mi so všetkým čo potrebujem... Zas ta intelektuálna stránka mi vadí, to áno ale s tým ozaj nič neurobím, lebo on taký človek skrátka nie je. jedna vec je popracovať na svojich negatívach, ktoré viem pomenovať a druhá je vyhodiť si zo života človeka pre jednu, dve, tri veci, v ktorých mi nevyhovuje aj keď má kopu dobrých pre ktoré ho mám rada. jeho rodina mi vadí, aj ich názory ale s nimi chvalabohu žiť nemusím a kontakt s nimi mám len v ozaj nevyhnutných prípadoch. Takže tak
Keď Vás tak čítam zisťujem, že každá z vás má kus pravdy. Akoby dva tábory názorov. To je ako v mojej hlave. Keď je dobre som rada, že je všetko takto a hovorím si všetko je tak, ako má byť. Ale keď sa začneme hádať ... tak ma to akoby hodí do zadu a červík v hlave mi hudie: vidíš je ti toto treba, zaslúžiš si toto všetko, kde je tvoja hrdosť... tento chlap si ťa nezaslúži. A ja potom som ešte viac nešťastná a trápim sa
Ešte dodám, že v poslednej dobe sa pohrávam s myšlienkou ho iba poslať späť k matke. Vzťah môže pokračovať ďalej aj tak, ako tu už bolo písané stretávať sa... ale každý bude mať iné bývanie. To by bolo možno pre náš vzťah asi najrozumnejšie riešenie aj vzhľadom k tomu, čo sa stalo a tým opakujúcim hádkam. Nemusíme sa hneď rozchádzať. mnohé páry takto fungujú bez problémov. Možno by mi prospelo, keby som sa od neho týmto spôsobom odosobnila a žila si aj po svojom a bola s ním len vtedy, keď to naozaj obaja budeme chcieť. Otázka je, či by po jeho odsťahovaní vzťah fungoval ďalej ako vzťah, či by to už nebolo len kamarátstvo s občasným kontaktom...
Cez týždeň je aj tak v BA, či? Takže ak ho vysťahuješ úplne aj na tie vikendy, môže sa cítiť dotknutý. Bude závisieť, ako mu to podáš a čo je vlastne tvojim cieľom. Dobre, že o tom píšeš, aspoň si sama triediš myšlienky. Každá to máme inak, napríklad mňa by tie otázky čo robím a “dobrú chuť” až otravovali 😂 na druhej strane by mi chýbalo, keby so mnou nešiel na výlety alebo šiel, ale tváril sa otrávene. Ani rôzne názory na covid a politiku by som neprekusla.
Mám z teba pocit, že máš krízu stredného veku… len neviem, či zmena chlapa s tým dokáže niečo urobiť. Asi len ty sama máš na to vplyv… čo tak nové záľuby? Pes?
Jeho rodicia sa mozno boja toho, ze v pripade toho, co si opisala by si ich potom z domu vyhodila a oni by nemali kam ist, co si myslim, ze je z ich strany pochopitelne, nenapisala si ako sa prejavuje to, ze je mamickar, dost mamickarov chce zostat byvat so svojou mamou, samozrejme, ze nie vsetci, potozmyslaj do akej miery ti to vadi a skuste to bez hadok, potom uvidis.
Dievčatá, ve dvou se to lépe táhne. Ja nemám problém žiť sama. Po rozvode som žila sama 10 rokov. Nemám problém si aj nájsť iného chlapa, ale o toto mi nejde.
Možno aj mám krízu stredného veku, je to možné. Veľa tých hádok vzniklo aj z mojej vzťahovačnej povahy. Tým ho nechcem ospravedlniť, ale dobre si uvedomujem aj toto. On keď už so mnou ide na výlet, či dovolenku, nie je tam ofučaný. Práveže na tých výletoch prežívame najkrajšie chvíle nášho vzťahu tam sa nehádame a na konci mi vždy ďakuje, že som to vymyslela a že sa mu tam veľmi páčilo.
Moje záľuby sú hlavne moje vnúčatá, ktorým venujem celkom dosť času a potom samozrejme aj šport a hlavne to cestovanie.
Jemu už žije len mama. Majú dvojgeneračný dom, kde dole býva jeho brat s rodinou a hore býval on s mamou.
Dalo mi kopu námahy, kým som ho naučila, ako sa správať vo vzťahu, bol fakt neokresaný diamant. Teraz už fungujeme celkom v pohode, len sa stali tie veci, ktoré sa stali a to ma stále mrzí. Nemôžem a ani nechcem mu zakázať chodiť za mamou. Moja už nežije, čo by ja dala za to tráviť čas s mamou. Ona je ku mne v podstate milá, akurát nechce, aby sme sa vzali, lebo sa bojí o dom. Ja sa zas nechcem s ním rozchádzať kvôli tomu, lebo do tohto vzťahu som nevchádzala kvôli tomu, že sa chcem stať jeho manželkou.
Porozmýšľam, zvážim, zatiaľ nám to funguje celkom dobre a už sme spolu preskákali aj ťažké chvíle. Skúsim sa od neho viac odosobniť a nejak sa naučiť hádzať veci za hlavu. Potom sa mi bude určite ľahšie žiť a možno aj naberiem ten zmysel života.
@la_dolce_vita presne toto som opakovala na zaciatku tohto vztahu: neobruseny diamant. Lenze dokedy bude to vrusenie? Trpezlivost bohuzial nie je moja silna stranka a myslim, ze za 2roky, by uz mohol byt vybruseny 😊 ale hold vzdy sa vynori nova situacia, ktoru sme este nezazili a treba brusit. On je typ cloveka, co hadze veci za hlavu. Toto je jedna z vlastnosti, ktoru by som velmi chcela aj ja a uz som skusala kadeco a neviem sa to naucit. Ja som asi cudna, ze si vsimam na ludoch casto detaily, ktore ini prehliadaju a asi je to jedno z mojich minus