Ako zvládať neposlušné správanie dieťaťa kamarátky?
Ahojte, ako riešite, alebo teda ako sa staviate k takýmto situáciám? Pre príklad. Sme dve kamošky, máme rovnako staré deti (2r.). Vždy vždy keď niekde sme tak je ako chce jej dieťa. Napríklad sme na výlete/prechádzke a jej dieťa zastane, tak stojí a stojíme a čakáme kým si dieťa nerozmysli že už ide. Povie mu mnoho krát ale dieťa ju má na háku. A vie to trvať aj 10 minút. Alebo odchádzame z ihriska, ja nášmu dieťaťu vysvetlím trochu dopredu že za chvíľu ideme lebo to a to. Akceptuje to, ak sa stane že nie tak zoberiem na ruky a ideme. Väčšinou ale ide dieťa samé. Potom ale stojíme na chodníku a čakáme 10 minút kým sa druhé dieťa dohrá. Niekedy potom už pošlem naše naspäť nech sa teda ešte hra, a keď už konečne posluchne kamoskine dieťa že ideme tak ide a musíme ísť hneď. Nepáči sa mi potom príklad pre naše dieťa že ono poslúchlo hneď a prečo musí keď druhé dieťa nemusí. Alebo nie o začnú robiť obaja zle. Napríklad klopať po cudzom aute na parkovisku pri chodníku. Ja upozorním raz a keď nie tak beriem dieťa a zamedzim v činnosti (samozrejme ak ide o niečo nebezpečné alebo kde by sa.mohlo niečo zničiť tak zamedzim hneď). Ale potom opäť čakáme niekoľko minút kým druhé dieťatko prestane baviť búchať tam. A opäť mi je ľúto že to naše sa nato musí pozerať. Že ono nemohlo ale teraz stojíme a čakáme kým druhé dieťa dorobi čo chce. Nejde mi vôbec o tieto konkrétne situácie, lebo to je pri jednom stretnutí veľmi veľa toho, len som chcela trošku priblížiť čo myslím.
Ako by ste reagovali? Nemyslím že nejaké dodatočné vysvetlenie odomna naše dieťa pochopí, a podla mňa je ešte malé aby chápali keď vysvetlím že toto dieťatko neposluchala alebo niečo..
Anonym, ako píšem, ja sa v situáciách so svojimi deťmi rozhodujem podľa svojho uváženia bez ohľadu na to, ako sa to kamoškám zdá. Ak sa im zdá, že ich to s nami takto nebaví, majú na to plné právo, ja sa nehnevám, kľudne sa môžme stretávať bez detí alebo dočasne aj vôbec 🙂 tvoja kamoška by mohla povedať "ja počkám, kým sa Jožko dohrá, ty kľudne už choď", ale pokiaľ to nehovorí, treba sa zariadiť po svojom a nečakať, keď ťa čakať nebaví.
@thoughtfulweirdo a keď obe deti robia zle, ja môjmu hneď zakazem, zamedzim činnosť a ona len pasívne opakuje nech nerobí ? Viac krát sa niečo už zničilo/pokazilo atď
Napríklad moja malá je v rovnakom veku a tiež všade stojí, všetko chytá, ide opačným smerom alebo nejde vôbec lebo nechce a podobné veci 😅...
Prechádzka sňou trvá 100 rokov! 😂 Takže na prechádzky chodíme samé. Keď nás ide viac alebo vidím že sa jej chodiť nechce beriem kočík 😅.
Na ihrisku tiež čakám kým sa dohrá ak sa nutne neponáhľam (vtedy ju beriem a ideme)...keď počkám 10-15 minút odídeme normálne (obe spokojné). Keby ju zoberiem v strede hry tak vrieska ďalšiu pol hodinu 😅.
Má proste svojskú povahu a nemá zmysel sa sňou pre všetko naťahovať keď viem že to môžem spraviť tak aby sme boli obe spokojné 😅. Jasne že ju nenechám robiť zle a sú situácie kedy som nekompromisná.
Nuž buď budeš chodiť sama alebo si na tieto veci zvykneš.
Prípadne kľudne si v určitom momente choď po svojom.
Kamoška môže ostať, ty môžeš ísť domov. Povedz jej že vy idete a hotovo.
@tamitamitami ale jasne, ani ja neberiem v strede hry. Preto povieme dopredu že keď ešte spravia to a to alebo dostávajú niečo v piesku alebo čokoľvek tak ideme. Ale potom jej dieťa ide ešte sto ďalších veci robiť. Ale.nejde mi o prechádzky primárne. Lebo to je jasné že ich ešte všetko zaujíma a nechápu prečo by mali kráčať rovno. Nato majú ešte právo. Tiež ak sa niekde ponáhľam alebo chcem len rýchlo obehnúť obchod, tak beriem kočík a hotovo. Ja skôr myslím také veci keď robí zle. Ako ty píšeš že si nekompromisna, tak tu to tak nieje
Anonym, tak to je úplne jednoduché riešenie. Keď ti z akéhokoľvek dôvodu vadí dieťa tej kamošky, stretávajte sa bez detí 🙂 ja objektívne to "robenie zle" neviem posúdiť, keďže neviem, o akú situáciu ide, je to ale úplne nepodstatné. Proste sa s deťmi v tomto nízkom veku chvíľu nestretávajte, keď ste výrazne nekompatibilné. O rok už môže byť všetko inak, batoľatá sa menia raketovo. Zatiaľ to berte ako dôvod nechať deti s ocinkami a vyraziť si večer na kávu alebo aj do divadla 😁
mam deti sice len dve, pristup rovnaky. Jedno uplne v pohode druhe ani nahodou. A najvacsia "prdel" je, ze to co neposlucha, vie pekne vysvetlovat tomu druhemu pravidla atd, cize rozumiet rozumie. Proste povaha. A teraz to nie je vyhovorka, ver mi. Proste je take. Su veci dolezite a veci menej dolezite. Pro dolezitych nepopustim. Pri tych ostatnych si zvazim. Samozrejme, ze by som mohla byt tvrdsia a pod, ale myslim, ze by ho to zlomilo... a to tiez nie je ciel. Je to speci povaha a ja sa snazim najst cesty ku kompromisom, ked su mozne. Je to teda zufaly challenge a mentalne narocne.
Tolko k tej "povahe". Nie kazdy to pouziva ako vyhovorku. A co sa kamaratky tyka, je mozne, ze nie je dosledna... a moznoze je to o inom. Ak ste dobre kamaratky, mozno sa mozete na danu temu porozpravat, bez toho aby si kritizovala jej vychovu samozrejme. Alebo sa mozete dohodnut, ze teda, ak to bude takto tak vy radsej pojdete, ze nebudete na seba cakat a pod.
Tak sa ta opytam kolko mas deti?
Ja som mala dve, prve ako tvoje a druhe neskutocne tvrdohlave az do krvi. Po nejakom case som pochopila, ze ak chceme mať pekny den tak musim trvat na max. zivotzachranujucich pravidlach lebo inak by to bolo len trapenie a trapenie mňa aj dieťaťa. Zmenilo sa to az nastupom do skoly.
A ak ti to u kamosky nevyhovuje, lahke riesienie, najdi si kamosku s poslusnym dietatom.
Ja kym som mala len dceru tak som nechapala ako moze dieta vrieskat, neposluchnut, ved pekne vysvetlim a pochopi a pocuvne. Trt makovy, syn nedodrziaval ani zakladne pravidla, furt v konflikte, stale rebel, vytacal okolie do nepricetna. Len jeden priklad. mal obdobie ked vzdy ked sme dosli na pieskovisko tak vzal hrst piesku a nasypal si ju do oci, vzdy, vzdy, vzdy, chvilu sa hral a potom such ho tam. Rev neskutocny, riesila som jeho lebo plne oci piesku, zaroven rev lebo ideme domov, doma kym sme to vymyli tak 2 hodiny. A toto sa opakovalo pri kazdej navsteve pieskoviska urcite obdobie. Vysvetlenie nemam.
Každý má tú hranicu robenia zle niekde inde. Jednej z vás môže vadiť že dieťa skáče do mláky a druhej nie. Jednej môže vadiť ak kreslí po sebe kriedou a druhej nie.....
Ja keď nechcem aby malá niečo robila vysvetlím že prečo nie a ponúkam druhú variantu čo môže.
Môžeš si napríklad zobrať sušené ovocie a dať svojmu dieťaťu zatiaľ jesť to alebo ho zobrať troška ďalej robiť niečo iné.
Nemusíš sa prispôsobovat kamoška, ved odísť môžete každá kedy chce. Ak dieťa chápe ze dohrame sa a ideme tak pochopí ze Janko ešte ostáva ale vy už idete. A ak to nepôjde tak sa s tou kamaratkou nestretavat, alebo stretávať len bez deti
Tiež mam kamarátku ktora ma úplne iný spôsob výchovy a aj hranice trpezlivosti inde. Takže sa navštevujeme, ale na výlety s nimi nechodíme. Max ideme len my bez deti
Jedna vec je ci sa ja sadnem s nejakou mamickou, ci si rozumiem s nejakou kamoskou. A druha vec je, ako vychovava dieta alebo ako si sadnu deti medzi sebou. Zial, s niektorymi fajn ludmi som musela trochu obmedzit kontakt. Sice respektujem inych vychovu, ale len pokial nezasahuje nejak radikalne do mojej vychovy alebo dcery. A ocakavam, ze bude respektovana aj moja vychova aspon do istej miery. Ked obe strany robia kompromisy, to sa da. Chvilu pockaju oni, chvilu pockame my, ok. Ale pokial by to malo byt jednostranne, ze vzdy sa mam prisposobit ja a presne moje dieta vidi, ze ine dieta robi veci, co ja ho ucim, ze su nespravne, tak to je uz u mna hranica. Moznostou su ked tak kratke stretka, v inom prostredi (ked mi deti budu nicit byt a rodicia nezasiahnu, nabuduce sa stretneme niekde v detskom kutiku a nie u nas doma a podobne) alebo u nas casto stretka vyzeraju aj tak, ze kazda mamka ide svojim tempom so svojim dietatom a sme rady, ked sa obcas vzajomne dobehneme a stihneme prehodit par slov. A ine to je samozrejme pri 2-rocnych detoch, ktorych este mamka musi byt skoro vzdy za zadkom. A ine pri 4-rocnych, kedy uz casto staci od kavicky zavolat na deti, nech sa nehasteria, ked sa nieco deje a dokazu sa uz zahrat aj same. Nie nadarmo sa chodi do skolky vseobecne v 3 rokoch, do tych 3 rokov sa mamky nabehaju pri detoch a musia sa vela prisposobovat. Obmedzte stretnutia aspon na ten cas, ked budu deti vacsie, bude to pravdepodobne lepsie.
Ja nevidím žiadny problém. Nemusíš s kamoškou prerušiť kontakt, ani nič také. Deti sa pekne zahrajú spolu a keď ty uznáš za vhodné, aby ste išli domov, pôjdete. Bez toho, aby si sa o tom dohadovala s kamoškou. Keď chcú, nech tam zostanú, keď nechcú, môžu ísť tiež preč. Ale vy odchádzate TERAZ, či idú, alebo nie. Nie ste siamské dvojičky, aby ste sa bez seba nemohli pohnúť z miesta.
Táto situácia nemá riešenie, s ktorým by si bola spokojná.
Pretože to, čo s tým môžeš urobiť ty, (nestretávať sa, alebo akceptovať dieťa také, aké je) to odmietaš. Tebe by vyhovovalo, aby sa zmenila kamarátka a jej dieťa, ale to ty nemáš ako ovplyvniť.
Preto táto situácia pre teba nemá uspokojivé riešenie. Dostala si sa do patu.
Neviem ci si si vsimla moj komentar alebo ho schvalne odignorovala , ale musite sa stretavat ozaj s detmi? Isto si najdete niekedy cas normalne ist pokecat same bez toho aby ste kazda niekde nahanala svoje dieta a budete mat klud. Aj pridete na ine myslienky
A povedala si kamarátke : môžeme prosím už ísť?
Ty svoje dieťa necháš kopať do cudzieho majetku?
Mne sa nechce stále na vás čakať, môžes dieťa prosím vziať?
Zrejme nie, alebo ako potom reaguje?
Tvoje dieťa to vôbec nevníma ako ty.... Jeho mozog ešte ďaleko nie je v takom štádiu.
Tak si aspon zistila, zw to nemusi byt vychovou? Ja tiez moje dieta neponahlam. A cim viac deti v podobne nizkom veku, tym horsie je zhodnut sa na programe a case, kazde decko chce nieco ine. Ak ti to nevyhovuje, chodte sami.
Autorka, problem je ten, ze ty dieta vychovavas, kamoska nie. S tym ale nic nenarobis, lebo je to jej vec, nikto jej nemoze prikazat co ma ako robit. Tiez mam dvojrocneho a je to nezastavitelna raketa, ale zle robit tak to teda nedovolim. Na tvojom mieste by som sa s nimi prestala stretavat uplne, lebo jednak tvoje dieta vidi ten rozdiel a bude ho vnimat este viac, a potom cim to druhe dieta bude starsie, tym aj spravanie bude horsie - a to nielen voci matke, ale aj tebe a tvojmu dietatu. Ak stale stojis o priatelstvo s kamaratkou, najdite si cas na seba bez deti.
@tehotna40 viem ale predpokladám že učiteľka nastaví deťom rovnaké pravidlá a teda nebude situácia ako toto. Že jedno môže hádzať hračky, ničiť, robiť zle cudziemu atď
@majlo1234 nezistila, stále si myslím že to nieje o povahe dieťaťa ale o prístupe rodica. Že rodič nechá dieťa hádzať cudzie veci, kopať do áut, vybiehať na cestu, bit seba (akože matku), odstrkovat iné deti z preliezok lebo nechce počkať v rade, trhať im veci lebo ono chce, zhadzovat veci v obchode a podobne, to proste nieje povaha, to dieťa len zneužíva že rodič len povie že nerob a to je celé
To co spominas teraz, sa samozrejme da zastavit. Ja som narazala na tvoje prvotne prispevky o hysakoch. V tom pripade, a ked teda nechces priamu konfrontaciu, prestat sa stretavat. Ja by som sa svagrinej ale opytala, preco ho nezastavi. A vysvetlila, ze chovanie jej syna ma volyv na chovanie tvojho a nevies si s tym poradit, tak s anebudete streravat.
Ja mam tiez niektore hranice posunute, dovolujem synovi “nebezpecne” veci, lebo mu doverujem, ze sa nauci odhadnut, co je bezpecne a co nie. Niektorym znamym to nebyhovuje, ale koriguju si vlastne deti. Ak ja verim, ze moje decko vylezie same po preliezke a ine to ma zakazane, co mam robit
@majlo1234 no to som uvádzala len pre príklad, toho je mnoho pri každom stretnutí, nedalo by sa opísať všetko.
Ako tie preliezky a nebezpečné to je samozrejme to nech si každý koriguje ako uzná za vhodné.
Ale situácie ako v komentári vyššie, to je podľa mňa všeobecne zle. Ona mu to vlastne aj povie že nerob to. Ale absolútne nijak nezamedzi. Napríklad ide na šmykľavku, pred ním dve deti stoja v rade že chcú tiež (všetci rovnaký vek). A ono príde, odstrci deti a vrhne sa tam. Ona aj povie nech nerobí že aha ako detičky pekne čakajú. Ale začne kričať a tak ho tam dá že no dobre choď. A potom ešte niekoľko krát. A ostatné deti čo pekne čakali sa pozerajú nato že silou a krikom sa dosiahne čo chce. Alebo vezme hračku cudziemu dieťaťu z ruky. Dieťa začne plakať ale dieťa mojej kamarátky začne kričať a tak mu povie že tak nech sa pohrá chvíľu a potom vráti. Keď chce to druhé dieťa požičať teda niečo toho dieťaťa mojej kamarátky, tak opäť jej dieťa začne kričať a tak povie že v poriadku nemusí (s tým súhlasím že nemusí požičať svoje ale nemôže ani trhať z ruky inému a krikom si vydobit). Nakoniec tu cudziu hračku zahodí cez celé ihrisko a ona len stojí že nemôžeš. Alebo hádže kamienky do záhrad rodinných domov. A nechá. Milión je toho naozaj
A ostatne mamky to tiez neriesia?
Každá sme iná a každé naše dieťa je iné. Ty vnimas, ze výchovu nerieši (neviem úplne posudit), ale tak aj to bude jej problém časom ak ho nebude vychovavat, dieta jej to da pocítiť. A keď tvrdíš, ze nedáva dobrý príklad iným, tak áno mozno nedáva, ale tak od toho je každá matka aby sa k situácii adekvátne postavila a aj aby sa k situácii adekvátne postavilo každé dieťa. V živote často zažijeme ludi co nebudú dávať dobrý príklad co sa budú správať inak, už bude záležať od nás a nášho vlastného dieťaťa ako to bude brať a ci sa nechá ovplyvniť. Toto je aj také cvicenie pre teba, aby si sa vedela postaviť za svoje dieťa ak jej to druhe ubližuje, či to je ci nie je kamoška.
@majlo1234 neriešia lebo v podstate raz je tam tá, raz tá atď. Celkovo tu sú všetci tak že ticho a že akože nič
@777januska777 áno máš pravdu ďakujem
@ivik4 nevšimla som najskôr tvoj komentár, nebolo to zámerne odignorovanie. Obe máme dosť problémové "stráženie" deti, nemá kto. Takže toto je veľmi ťažko praktizovatelne
@sheila121 tak... ak sa nechces s kamoskou kvoli tomu prestat stretavat, ine riesenie nevidim...
Samozrejme ,že nenechám dieťa robiť činnosti ,pri ktorých si môže ublížiť alebo niečo cudzie poškodiť. Tým pádom je to chyba tvojej kamarátky ale nemyslím si, že máš aké kolvek právo kecať jej do výchovy alebo ju poučovať, nech vychováva svoje dieťa hocijako. Takže stále platí moja rada ,zamedziť kontaktu.