Ako zvládať situácie, keď blízki okrikujú vaše dieťa?
Normálne dieťa, hrá sa. Pekne. Sem tam urobí nešikovný pohyb, netrafí sa, nedomyslí… Člen rodiny ho okríkne pozor (meno) aby si nespadol. Čo robíš a menom… nepríjemný tón hlasu. S dotyčnou osobou sme v kontakte 3x za rok. Bola som ako matka v miestnosti, nič strašné sa nedialo a dieťa 3,5r celý čas prizerám. Dieťa zostalo zarazené, zakríknuté, nervózne. V aute si obhrýzalo nechtíky.
Dotyčnú osobu mám rada, troška som z jej správania smutná a zhrozená.
Stručné zhrnutie
- Rodič môže priame a pokojné zastavenie dospelého formulovať vetou „prosím ťa, neokrikaj ju, na to som tu výhradne iba ja.“, alebo uprednostniť súkromný rozhovor „dovysvetliť medzi 4 očami“.
- Upokojujúce frázy ako „Neboj sa, dávam naňho pozor.“ sa v diskusii doporučovali ako okamžité riešenie pre citlivé dieťa vo veku napr. 3,5 roka.
- Praktické opatrenia zahŕňajú obmedziť kontakt s problematickým príbuzným, prísť s vlastnými hračkami a jedlom a skrátiť návštevu na „hodinu-dve“ ako prevenciu ďalších konfliktných situácií.
Q: Ako mám reagovať, keď pri návšteve príbuzný okrikne moje dieťa?
A: Priama, pokojná veta „prosím ťa, neokrikaj ju, na to som tu výhradne iba ja.“ alebo súkromné dovysvetlenie „dovysvetliť medzi 4 očami“ boli v diskusii uvádzané ako preferované postupy.
Q: Ako upokojiť citlivé 3,5‑ročné dieťa po jednom napomenutí dospelým?
A: Odporúčané je okamžité upokojenie vetou „Neboj sa, dávam naňho pozor.“ a následné vysvetlenie v aute alebo súkromí, že to dieťaťu nebolo myslené zle.
Q: Kedy je primerané, aby cudzí dospelý napomenul dieťa?
A: Viacerí diskutujúci uviedli, že krátke napomenutie je primerané, ak hrozí riziko úrazu alebo poškodenia (napr. pri schodoch alebo pri rozbíjaní vecí).
Q: Ako obmedziť kontakt s rodinným členom, ktorý dieťa opakovane okrikáva?
A: Navrhované kroky zahŕňajú obmedziť návštevy, neprivádzať dieťa na stretnutia, priniesť vlastné hračky a jedlo a obmedziť čas návštevy na „hodinu‑dve“.
Q: Môže jednorazové ostrejšie okriknutie spôsobiť problémy u dieťaťa?
A: Toto je sporné — niektorí tvrdia, že jedno napomenutie dieťa nepoškodí, iní tvrdia, že u citlivých detí môže vyvolať úzkosť a správanie ako obhryzovanie nechtov.
Q: Ako budovať odolnosť dieťaťa voči rôznym štýlom komunikácie dospelých?
A: Diskutujúci odporúčali systematické vystavovanie dieťaťa rôznym typom ľudí, učiť ho základné pravidlá (upratovanie, pozdravy, poďakovanie) a neprehnane reagovať na jednorazové napomenutia, aby sa nezafixovala úzkostná reakcia.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodič má právo primerane zasiahnuť a požiadať dospelú osobu, aby dieťa nekričala alebo neokrikávala.
- Okamžité upokojenie dieťaťa vetami ako „Neboj sa, dávam naňho pozor.“ je bežne odporúčaný postup.
Sporné názory
- Niektorí považujú jedno priame napomenutie („Pozor, daj pozor aby si nespadol“) za normálne a neškodné, zatiaľ čo iní tvrdia, že aj jednorazové ostrejšie okriknutie môže u citlivého dieťaťa vyvolať úzkosť a zvyk obhryzovania nechtov.
Otvorené otázky
- Ako spoľahlivo rozlíšiť, či obhryzovanie nechtov je následok jednorazového napomenutia na návšteve alebo dlhodobej dynamiky v domácnosti?
- Kedy je vhodné obmedziť kontakt s príbuzným vs. kedy riešiť situáciu rozhovorom a dohľadom?
Spomenuté značky a firmy
hnonline.sk, Donwntown Abbey
Spomenuté produkty a metódy
„prosím ťa, neokrikaj ju, na to som tu výhradne iba ja.“, „Neboj sa, dávam naňho pozor.“, „dovysvetliť medzi 4 očami“, obmedziť kontakt, priniesť hračky a jedlo, skrátiť návštevu na „hodinu‑dve“, učiť dieťa odolnosť/otrlosť, helikopterová výchova, ohryzovanie nechtov, antidepresivá
Miesta a osoby
Špaček
Teraz píšeš,že problém je tvoj.muz. Úplne zbytočná debata na 4 strany . Prečo si to nenapísala hneď?
@lalenka33 v prvom rade neoznačujem dieťa decko. V druhom rade, všetko sa dá povedať normálne, normálnym tónom. Nechytaj to, lebo budeš špinavý a vetrovka bude mudieť ísť do prania…., nebež, je tu šmykľavá podlaha a mohol by si spadnúť a ublížiť si.
@koniarova lebo ma tu niektorá upozornila, že moje dieťa reaguje príliš úzkostlivo a rozmýšľala som aj ja, prečo sa hneď tak zháčil.
Tak rieš muža. Nie reakciu tetky, ktorú vidí 3x do roka. Doma je problém, nie na návšteve.
Tak, to môžeš hovoriť ty doma. Dlhými, rozvitými vetami s kľudným tónom. Ked na dieťa prehovoríš kľudným tónom potichu nechytaj tú rúru lebo je horúca a popáliš sa a bude ťa to bolieť, tak kým to dopovieš a dieťa zareaguje , tak ju stihne chytiť 5 krát. K rozkazovacej vete Nechytaj to! Nebež! Patrí zvýšená intonácia. Je rozdiel povedať niečo zvýšeným tónom a rozdiel kričať po niekom. A s tvojím prístupom bude mať dieťa v škôlke a škole veľké problémy. Tam nebudú učitelky hovoriť len s vyšším tónom, ale aj kričať.
Potom sa čudujeme diskusiam dieťa nechce chodiť do škôlky.
@zuzana76 🙈. Vplyv rozvrátenej spoločnosti, kovidu, nefungujúcich inštitúcii a rodín vôbec ti niečo hovorí? Tieto deti to majú sakra ťažké. Príroda zahltena chemikáliami, alergie u každého druhèho. Plus TV, mobily a uštvaní rodičia v práci…
no lebo kedysi vojna, 50-60 te roky a strach z prenasledovania, nesloboda, okupacia, vtedy to ta generacia mladych mala sakra lahke 🙈
@zuzana76 nemyslím si vôbec. Rodiny držali viac pokope, robota bola, nebol tak hektický život a tlak na výkon. Nebola elektronika kde bolo násilie na dennom poriadku.
@lalenka33 deti vedia, že pce sa nechytajú nikdy, že môže byť horúca. Priebežne to zvykném spomenúť a dupľom ak pečiem, varím. V kľude, bez okrikovania.
@letfenixa to na Slovensku nevykynožíš. Nasilie tu je a bude, dokým sa ženy nebudú rovné mužom. Kým muž bude vo finančnej výhode, vždy budú žena a deti ťahať za kratší koniec.
@matullienka dnes nie je násilie v uliciach. Každý deň sa niečo zomelie. Drogy a hazard sú na každom kroku, už to nie je “iba” o alkohole.
Tak to su len vyhovorky, stale je nieco. Rodiny museli drzat pokope, rozvody neboli bezne, zeny mnoho krat trpeli, pretoze rozviest sa nemohli len tak lahko. A preco dnes ano? lebo dnes, ked sa nam nieco nepaci, tak hned utekame, dnes hned riesime toho druheho, nie seba. Vtedy mali ludia naozajstny nedostatok, dnes su ludia presýtení a od dobroty nevedia co so sebou. Sme rozmaznaní a nadalej v tom pokracujeme a kazime este dalej. Ja empatiu mam, ale prejavila som ju voci tvojej tete, ktora sa ani nemohla branit. Prislo mi absurdne zalozit temu o niecom takom malichernom, ze niekto zvysil hlas na dieta. Nebil ho, napomenul ho. Mozno keby sme mali pohlad z druhej strany, tak by teta bola v prave.
@zuzana76 mňa zaráža, že rieši tetu, ktorá je s dieťaťom 3-4x do roka za to , že dieťa raz napomenie zvýšeným hlasom, ale muža, ktorý sa tak správa k dieťaťu bežne nerieši.
Tieto stavy tvoj syn nemá z tety ale z domácnosti, v ktorej žije zjavne pod nejakým stresom.
@zuzana76 lenže internet vieš čo narobil v spoločnosti, v rodinách? Uznávam, že ženy mali menej možností sa domôcť pomoci ak zažívali násilie, ale stále si myslím, že deti to mali predtým oveľa jedniduchšie. Deti len zrkadlia našu spoločnosť a dospelých vôbec. Pozri ako sa chovajú dnešní dospelí ľudia. Napríklad aj starí rodičia. Mohí nejavila záujem o vnúčatá. Radšej sedia pred TV. Ak sú teda zlé deti podľa teba, sú potom zlí dospelí ktorých ste vychovali vy.
okriknut dotycneho spat niecim rovnako blbym - ako to sedis? sadni si rovno! neksichti sa tak! jedz normalne! a potom by som sa pred vsetkymi s usmevom spytala, ako mu to bolo prijemne...
@matullienka muža som si poriešila dávno neboj. Tetu riešim, lebo sa mi dieťa strašne rozplakalo kedysi doma , lebo že teta kričala len neviem ktorá z 3 . To mi nepovedalo. Tiež sa situáci s nepíjemným napomínaním zopakovala
ale od toho su rodicia, aby vychovavali svoje deti. Ano, aj ich nechali spadnut, ked to treba a nie helikopterovo behat okolo nich. Pories si svoje dieta a jeho uzkosti. Nemoze sa zlaknut jedneho ostrejsieho slova.
@letfenixa s tým hlukom to mala doma alebo na návštevách, keď dospelí hlučnejšie rozprávali.
S deťmi keď je, nemá problém, bežne behajú po ulici partia s bicyklom alebo korčuľami a kričia po sebe. Vyslovene ide o dospelých.